Z tvorby - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Z TVORBY ČLENOV KLUBU NEZÁVISLÝCH SPISOVATEĽOV
V tejto rubrike majú naši členovia priestor na publikovanie svojich žánrovo rozmanitých textov, ktoré sú súčasťou odborných zborníkov, monografii, zostali v rukopisnej (dnes zväčša v počítačovej podobe a rôznych typoch súborov), majú spomienkový či publicisticko-polemický charakter. Sú tu aj ukážky z pripravovaných diel či príležitostných básní.

Ivan Čičmanec: LIST Z HOMANSBYENU
Keď sa vo svete spomenie Nórsko, väčšina ľudí si asi najskôr predstaví fjordy, drsnú, hornatú krajinu a mĺkvych, pracovitých drevorubačov, rybárov a námorníkov. Každý aspoň priemerne vzdelaný človek iste vie aj to, že hlavným mestom Nórska je Oslo, a tí, čo sa zaujímajú o zemepis, si takisto pamätajú, že toto mesto leží v juhovýchodnej časti krajiny pri fjorde. Možno niektorí si spomenú aj na známy obraz Edvarda Muncha Večer na ulici Karla Johana, čo je hlavná, široká ulica v samotnom strede mesta. Viac však o nórskom hlavnom meste vedia iba tí, čo v ňom aspoň nejaký čas žili alebo o ňom čítali v turistickej príručke. V skutočnosti má však Oslo rad svojbytných...
Ivan Čičmanec: Tri rozhlasové úvahy
INDIVIDUALIZMUS KONTRA EGOIZMUS
V čase komunistickej totality sa u nás priam programovo odsudzoval spôsob života v západných demokraciách, pričom jedným z terčov kritiky býval údajne „prehnaný individualizmus“ v tamojších spoločnostiach. Takzvaný socialistický človek mal podľa štátnej doktríny rozmýšľať kolektivisticky a obetovať svoje osobné dobro na oltár údajných záujmov spoločnosti. Kvôli objektivite treba pripomenúť, že na Slovensku vládla aj pred nástupom komunistického režimu značná nedôvera voči individualizmu a kládol sa dôraz na kolektivistické hodnoty, či už išlo o národ, cirkev, spoločenskú triedu...
Mila Haugová
ATMOSFÉRA : SIMULTÁNNE
„Spievajú vtáci. Mnohí napomáhajú
Nebu. A básnik ich
Vidí. Dobré je podržať sa druhých.
Nikto neunesie sám svoj život.“
(Friedrich Hoelderlin)
Úryvok z pripravovanej prózy Denisy Fulmekovej Úzkosť
Návštevu ohlási obyvateľovi izby 211 sestra a vzápätí im dovolí vojsť. „Ale nezľaknite sa, veľmi zoslabol,“ varovala ich hneď pri vstupe do domu seniorov, keď jej nahlásili, že idú za Imkom. Pôvodne sa tam Arleta vybrala sama, ale na polceste sa k nej pridala Evička. Tá strávila dnešné doobedie prechádzkou v ZOO a nevedela, či stihne aj dom seniorov. Napokon zavolala, že áno, akurát keď Arleta míňala jej dom.
Imkovu na kosť vychudnutú tvár rámuje biely vankúš. V izbe je čisto, akurát tu chýba prísun čerstvého vzduchu. Je sklamaný...
Ivan Čičmanec: Rozhlasové eseje 2021 - DEVÄTNÁSTE STOROČIE A MY
Naša doba je priam posadnutá démonom aktuálnosti. Ľudia úzkostlivo sledujú trhy s materiálnymi aj duchovnými novinkami, nekriticky sa prispôsobujú najnovším módam a takmer programovo sa dištancujú od všetkého, čo tu bolo v minulosti. Lenže ako každý z nás je nositeľom toho istého tela a tej istej duše, s ktorými prišiel na svet a v dospelosti sa  rozhoduje na základe svojich predošlých skúseností, tak sme v kolektívnej oblasti dedičmi dejov a ideí, ktoré vznikali v predošlých vekoch....
Anton Lauček: Sanitka, ktorá sa neponáhľala
Na čísle 155 prijali telefonát. V obci trochu vzdialenejšej od okresného mesta ochorela pani, ani nie päťdesiatročná. Už dva dni pociťovala stratu chute a čuchu, teraz nevládze chodiť, dostala vysokú teplotu a dusí sa. Nech čím skôr vyšlú záchranku, rodina zdesená a pol dediny na nohách. Sanitka s húkačkou vyštartovala takmer okamžite, v mestských uliciach jej osobné a nákladné autá  uvoľňovali cestu, predsa ide zachraňovať ľudský život. A možno nie jeden, ale viac. Akonáhle opustili mesto, vozidlo prestalo húkať a spomalilo...
Anton Lauček: Päť dní Vendelína Michajloviča - V gulagu  (IV. kapitola)
Šťastím Vendelína Javorku bolo, že sa nedostal do niektorého z prvých koncentrákov, ktoré boľševická vláda po uchopení moci Stalinom začala budovať v odľahlých a nehostinných končinách Sovietskeho zväzu. V tých časoch po príchode transportu stráže odviedli väzňov do tajgy, kde okrem snehu, stromov a kríkov nebolo ničoho, iba tabuľka pripevnená na nejakom stĺpe a na nej nápis Tábor číslo... Holými omrznutými rukami lámali kríky a koly vsádzali do dier vyhĺbených kúskami dreva. Oblečení a obutí v tom, v čom ich zatkli – v poltopánkach, papučiach, v domácich košeliach, tenkých nohaviciach a ľahkých sakách nevydržali na príšernom mraze viac ako pár hodín. Stráže sa hriali v teplých kožuchoch pri prenosných pieckach. Väzni z nasledujúceho transportu v už zbudovaných prístreškoch prežili dlhšie – deň alebo dva. Tak sa pokračovalo, kým úbožiaci tábor nepostavili. Prakticky stál na ľudských kostiach...
Detektor lži je sám lož, tvrdí psychofyziológ Anton Uherík
Celý život sa zaoberal vzťahom medzi ľudskou psychikou a mozgom.
Detektor lži je šarlatánstvo a paveda, ktorá nemá v štátnych inštitúciách čo hľadať. Celé roky slúži ako prostriedok udeľovania bezpečnostných previerok policajtom, prokurátorom a sudcom, ktorí vybudovali skorumpovaný systém prepojený na mafiu a dnes sú za mrežami. Tvrdí to psychofyziológ ANTON UHERÍK. Má deväťdesiat rokov a celý život sa venoval vzťahom medzi ľudskou psychikou a mozgom...

Ivan Čičmanec: Z novších rozhlasových úvah
OZDRAVUJÚCA SILA ODSTUPU
V každom z nás je kus stádového človeka a kus outsidera. Prvý z nich sa viac či menej ochotne prispôsobuje železným zákonom spoločnosti, jej zvyklostiam, rituálom, ba neraz aj poverám, kým druhý sa vedome a nezávisle pokúša formovať svoju existenciu, tak ako sochár formuje svoje umelecké dielo. Poslušným zapájaním sa do spoločenských procesov prispievame k prežitiu nášho národa i ľudského plemena, tým sa však náš prínos v tejto oblasti končí. Iba outsider v nás je schopný prekračovať...
Eva Maliti Fraňová: úryvok z rozpísanej tvorby
Milí priatelia, rada využívam možnosť predstaviť na našej webovej stránke krátku ukážku z prózy, ktorú som písala od vlaňajška a ešte stále na nej pracujem. Príbeh muža a ženy, grófa Pavla Pálffyho a francúzskej spisovateľky Louise Vilmorinovej, sa odohráva na pozadí predvojnových a vojnových dejín Slovenska konca 30. a začiatku 40. rokov minulého storočia.
Bielu vežu kaštieľa uvidela už z diaľky. A potom, keď prešli autom topoľovou alejou, minuli bránu a ocitli sa v parku – pred očami sa jej vynoril kaštieľ, snehobiely, čistý, stál na neveľkej vyvýšenine uprostred. Naozaj jej pripomínal niektorý francúzsky zámoček na Loire – Paul jej to ešte predtým hovoril, vežu kaštieľa vraj odkopírovali z chateu La Signeurie-de Launay. Jeho otec dal kaštieľ postaviť desať rokov pred koncom 19. storočia podľa vzorov...
Tomáš Straka
(z pripravovanej zbierky Spievam)
I.
& na mesto sneží & sneží, biely pád dopadá na tvoje dlane
v meste sneží & sneží, duša nepovstane,
autobus neodíde, nikto nič nezmešká
hrdlá továrenských cigariet vyfukujú svoj vznešený rozkošnícky dym do ružovo belasej nahoty prázdneho neba
& v meste sneží & sneží
... všetko zapadne samo do seba
Bulgakov znova svedčí
V prestávke predpremiéry svetoznámej divadelnej hry Michaila Afanasieviča Bulgakova Divadelný román (SND, 31. januára 2020) si isté percento publika berie kabát a odchádza. Diváci buď nič nevedia o spisovateľovi, alebo nečítajú obraz, alebo neznesú trpkú frašku, v ktorej dnes žijú.
Teda v živote ju bežne znesú, ale na javisku nie!Hra vznikala v spolupráci s českým divadlom a kľúčovo s členmi SKUTR Martinom Kukučkom a Lukášom Trpišovským, ktorí, ako sa vyjadril jeden z nich, robia divadlo pro lidi, kteří do divadla nechodí, kteří se těší z prožitku, který jim hra přináší.“ V takto mienenej dramaturgii a réžii môže väziť aj divácke nepochopenie, odchod mnohých divákov radšej na víno oproti v niektorej z mnohých kaviarní Eurovey.   Pokrivený obraz javiskovej reality nezrozumiteľné, miestami až dadaistické dialógy, cez ktoré preniká „ruská duša“ naivita spojená so ľsťou, premrštená vášnivosť, tanec, ktorý je zmiešaninou kazačka a charlestonu..., „vysnený“ Paríž, táto ikona ruskej kultúry... negovaná...
Ivan Čičmanec: TRI PRÍSPEVKY  ODVYSIELANÉ V RÁDIU DEVÍN V R. 2018
1. NARCISTICKÉ TRENDY V SÚČASNEJ LITERATÚRE
Najdiskutovanejšou témou v nórskej literature posledných rokov je fenomén takzvanej literatúry skutočnosti. Tento termín označuje istý druh autobiografického románu, v ktorom autor primárne píše o vlastnom živote, vrátane chúlostivých tém ako sexualita, psychické problémy, rodinné nezhody alebo rozličné neresti. Priam povestným sa stal šesťdielny román Karla Ove Knausgaarda Môj boj z rokov 2009 až 2011, na ktorého hodnotení sa doteraz nórska odborná aj laická verejnosť nedokáže zhodnúť. Jedni ho považujú za epochálne dielo, ktoré otvorilo nový typ literárnej estetiky, a to nielen v rámci nórskej literatúry, iní v ňom zase vidia lacnú sebareklamu a bulvárny gýč, ktorý nadbieha senzáciechtivému čitateľovi. Zvláštnosťou Knausgaardovho megarománu je nielen jeho autobiografický charakter, pri ktorom sa  autor punktičkársky pridržiava svojej empirickej skúsenosti, ale aj to, že záznamy svojich zážitkov nijako...
Ivan Čičmanec: UMELKYŇA Z RODU NAJSLOBODNEJŠÍCH
„Za koho ísť?“ - tak  sapríznačne volá prvá publikovaná poviedka práve  150-ročnej jubilantky Boženy Slančíkovej z roku 1893. Zdanlivo banálna otázka, ktorú aj hlavná protagonistka príbehu vyrieši banálne, konvenčne a provincionálne, keď sa vydá za dedinského učiteľa. Pri spätnom pohľade, poznajúc už celé autorkino nasledujúce literárne dielo, však môžeme vari túto otázku modifikovať a spýtať sa: Ktorým smerom ísť? Aké  žibotné hodnoty si voliť? Čomu veriť? A v neposlednom rade: Ako písať a ako tvoriť? Takéto otázky si koncom 19. storočia kládla nielen naša spisovateľka a naša kultúrna elita, ale v podstate celá západná civlizácia. U nás stále šarapatí tendencia pozerať sa na predprevratové Slovensko ako na akési bezveterné zákutie, kam prúdy nových umeleckých, filozofických a politických úsilí takmer ani nemali prístup. Takéto hodnotenie je nielen skrz-naskrz falošné, ale aj celkom absurdné, už aj preto, že Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska...
Zuzana Bakošová-Hlavenková: Čas činohry našich čias
Známa teatrologička Zuzana Bakošová-Hlavenková v štúdiách zaradených do knihy Čas činohry našich čias zachytáva veľmi prenikavo a citlivo s teatrologicky hlbinným prienikom ku kontextom a súvislostiam naším i svetovým dnešný dynamický obraz inscenačného performatívneho umenia.
Venuje sa nielen osobnostiam, ale postihuje pregnantne ich nezameniteľnú stopu vo vývine slovenského divadla, a aj ich výnimočnosť a originalitu ich prístupov a poetík. ...
Rudolf Dobiáš – slovenský Solženicyn
Prinášame pozoruhodný príspevok prof. Tibora Žilku o životných  osudoch a literárnej tvorbe Rudolfa Dobiáša, ktorý predniesol na konferencii usporiadanom Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre 21. marca 2017.
Zatknutie a odsúdenie Rudolfa Dobiáša na 18 rokov odňatia slobody za to, lebo údajne spolu s ďalšími odsúdenými „prevádzali protištátnu činnosť vo forme vyhotovenia a rozširovania letákov, zhromažďovania zbraní a ilegálneho schôdzovania s konečným cieľom pričiniť sa o zvrhnutie ľudovodemokratického zriadenia a nastolenia samostatného tzv. slovenského štátu“ – citát z rozsudku (Baláž 2014,  51). Bol zaistený 23. decembra 1953 na dvore v Dobrej, ale vraj zvládol to pomerne pokojne...
Dagmar Inštitorisová:  O slimáčikovi Filipkovi, trpaslíčkovi Imriškovi a neposednom Dienku.
Knižka rozpráva prostredníctvom12 rozprávok príbeh o tom, ako si Slnko z nudy začalo písať rozprávku o troch kamarátov - slimákovi Filipkovi, trpaslíkovi Imriška a neposednom Dienku. Kamaráti sú ale iní, ako chcelo. Nevšímajú si ho, v ničom ho neposlúchajú a neustále sa im niečo na Slnku nepáči. Pomaly však všetci štyria prídu na to, že priateľstvo je o inom. Nielen o vymýšľaní spoločných dobrodružstiev, ale aj o prekonávaní prekážok. Skúškou pravého priateľstva je plavba troch kamarátov za starým otcom....
Ladislav ŠIMON
Dve básne zo zbierky OBLÚKY (Literárna nadácia STUDŇA 2016). V doslove Jana Báliková ju charakterizuje ako „oblúk rekapitulujúci spomienky z detstva, zážitky z vidieka, no vypovedá aj o vzťahoch mužského a ženského sveta“ a knihu, „ ktorá je naplnená úvahami o ľudskej krehkosti...“.   

Leopold Hnidek : Pustovnícka cela v Lafairi
Zo spisov mnícha Hertnita von Pians (2. polovica11. storočia), ktorý patril k rádu benediktínov. Tieto spisy boli nájdené v roku 1963 pri sanačných prácach pôvodnej pustovníckej cely v Lafairi.
To, čo som spočiatku pociťoval zo strany môjho pátra ako trest, sa zmenilo na vďačnosť. Ďaleko od raichenauských kláštorov a záhrad som mal ísť strážiť lafairskú celu a vraj či ju poznám. Akoby som ju nepoznal, veď som sa narodil na druhej strane Samnaunu, poznám tam cesty a chodníky až po hrdé múry grófskeho hradu. A poznám aj pustovnícku celu v Lafairi, no tá je obsadená drahým bratom Vespasianom...
Tamara Archlebová : Podstatné je cítiť jazyk, dôležitá je aj intuícia
Písať sa dá naučiť, ale to ešte nezaručuje, že sa z vás stane dobrý spisovateľ. Rovnako sa dá naučiť prekladať, ale to tiež nezaručí, že sa z Vás stane dobrý prekladateľ. Ja som sa nikdy neučila písať, ani prekladať. Priznám sa, že som v oboch oblastiach amatér. Mala som to však vždy v krvi. Zrejme som to zdedila od mojich rodičov – novinárov-prekladateľov maďarskej národnosti . Matka, Oľga Lőrincz Gályová bola aj spisovateľka. Mimochodom, ani moja matka nevyštudovala prekladateľstvo a preložila do maďarčiny viacero kníh popredných slovenských spisovateľov (R. Slobodu, A. Hykischa, J. Johanidesa, A. Wetzlera, J. Špitzera, A. Baláža a ďalších. Prekladala aj poéziu) a získala nimi nejednu cenu. Rovnako môj otec, Ivan Gály získal cenu ako najlepší novinársky prekladateľ, žiaľ, nevenoval sa prekladu...
Mária BÁTOROVÁ : Adventno-vianočná

Bez Boha
Bez Lásky
Len s ohňom
v krvavých
očiach
ženú sa za
Mocou
Prachy a Prachy...

Ivan Čičmanec: Odkazy z Nórska
Od roku 1969 žije Ivan Čičmanec v nórskom hlavnom meste Oslo. Na Slovensku ho poznáme a vnímame ako publicistu, prozaika, básnika, prekladateľa a zostavovateľa výberov zo slovenskej poézie, ktoré vyšli v prekladoch do nórčiny. Ako člen KNS sa na klubových stretnutiach predstavil poviedkovou knihou Vzdychy a údery, románom Bratislavský satyr  a výberom z esejistickej tvorby Krehké čaro disonancií. Eseje, literárne portréty, texty s beletristickým obsahom pravidelne publikuje aj v Tvorbe. V najnovšom čísle 3/2016 je to esej Niekoľko Shakespearovských ohliadnutí, v ktorej sa vracia k tohtoročnému shakespearovskému jubileu.
Texty Ivana Čičmanca, ktoré uverejňujeme v rubrike Z tvorby pod názvom Odkazy z Nórska predstavujú výber z kratších úvah, ktoré odvysielalo Rádio Devín v rokoch 2014-2016. V písomnej podobe vychádzajú po prvý raz.
Pokračovanie

JÁN BEŃO : Záchranca spod štítu
Pred severnou stranou penziónu rástli dve brezy. Bližšia z nich Gustávovmu oknu skoro konáre podávala. Pripomínala obrovské husie vajce vrastené do zeme. Lístie na nej sa v polovici septembra stále zdravo zelenelo. Druhej kúsok povyše nej sa kmeň nad zemou rozdvojil. Tenší výrastok nevydržal súperiť so svojím otcom o výšku a jeho vrchovec sa zlomil tak dorovna, akoby ho boli odpílili zo štyri metre pred pohyblivým lístím na konci stromu.
Štíhly štyridsiatnik trávil v penzióne pani Birčákovej už piatu dovolenku. Krajský úradník niekedy prestál aj hodinu pri okne. Stávalo sa, že prestal vnímať, čo je pred ním. Potom sa strhol a s pocitom viny začal prehliadať obe brezy, akoby si ich bol predtým iba matne všimol.
Vietor bez prestania duje. Vyššou štíhlou brezou tak kymáca, že sa nahýna nabok ako človek s poškodenou chrbticou. Gustáv preniesol pohľad bokom od briez. V pamäti sa mu...
Pokračovanie

Portrét staršieho umelca
Dosť prekvapujúco pôsobí skutočnosť, že jedným z prvých slovenských spisovateľov, reagujúcich na udalosti 17. novembra 1989 a po ňom, je aj Rudolf Sloboda. Veď najmä on sa stal uznávaným autorom hlbokých a hĺbavých psychologických a filozofických próz - a možno práve preto sme sa dočkali z jeho pera románu, bezprostredne reflektujúceho živý a aktuálny epický čas. Popri P. Jarošovi (Milodar slučka) a Š. Moravčíkovi (Ľudský sendvič) je Slobodova umelecká výpoveď nielen najobsiahlejšia, no i najpôsobivejšia, prináša nesmierny rad boľavých a kontroverzných podnetov. Máme na mysli jeho román KRV (Slovenský spisovateľ 1991)...
Pokračovanie
Jubilujúci filozof Teodor Münz
V januári 2016 oslávil významné životné jubileum (deväťdesiat rokov) slovenský filozof a prekladateľ filozofickej spisby z nemčiny Dr. h. c., PhDr. Teodor Münz, CSc., ktorý pri tejto príležitosti poskytol rozhovor svojim dvom priateľom - filozofke Zlatici Plašienkovej a vedcovi, spisovateľovi a nášmu klubovému kolegovi Antonovi Uheríkovi.
Teodor Münz sa narodil sa 1. 1. 1926 vo Vrútkach, vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a celý produktívny život pracoval vo Filozofickom ústave SAV (pôvodne SAVU). Venoval sa...
Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Návrat na obsah