Z hodín večnosti
Priatelia, parafrázujem titul z eseje Ivana Čičmanca, aby sme takto otvorili novú rubriku. Spisovateľ žijúci v Oslo neustále sleduje dianie v našom klube, v slovenskej i svetovej literatúre. Svoju esej napísal po výzve, aby sme v Klube nezávislých spisovateľov využili našu webovú stránku na diskusiu v písomnej forme. V nádeji, že sa časom osobne stretneme s Ivanom v Bratislave, a tiež s ďalšími členmi Klubu nezávislých spisovateľov na našich pravidelných mesačných stretnutiach. Naše stretnutia sú otvorené aj pre verejnosť, stretávali sme sa v sídle AOSS, neskôr sme hosťovali v Mestskej knižnici a napokon sme sa stretávali v Café Cherz. Teraz je naša spoločná kaviareň virtuálna, a pozvanie medzi tvorcov literatúry je srdečné a široké: Nech sa páči, vstúpte do tichého sveta uvažovania o literatúre a o svete, ktorý sa nás dotýka bytostne, hlbinne, napriek odporúčanému sociálnemu dištancu vo viere, že toto nás ochráni pred nákazou COVID-19.
Ľubica Suballyová, editorka webu KNS
Dalimír Stano: Verše
Vianoce
Deväť poschodí Na deviatom balkón
Toto je pre mňa najdôležitejšie
Mám taký pocit že sa nezmestím
Oslobodzujem sa od bolesti A zákon
Nikdy neprekročím
Otvárajú sa obchody Lásky a manželstvá
Mám o tom správy zo všetkých kanálov
Môžem si pamätať že dielo je hotové
A teraz si dám ešte extra zľavu
Lebo pocity sú isté
Judita Kaššovicová
Päť veľkých platanov
Päť práve vysadených
platanov na Trnavskom mýte -
päť modlitebníkov
s ešte zopnutými konármi.
Judita Kaššovicová:
Takmer nehybne
Takmer nehybne splývajú
červené rybičky
v jazierku
uprostred mesta.
Pochopíš, že si tu Sám
a nikto iný ti nechýba.
Krehká ružovosť kvetov
je šťastím.
15. marca 2021 v Bratislave na Tehelnom poli
Anton Uherík: KORONAVÍRUS A VEDA
To čo sa deje v súčasnosti na celom svete, ľudstvo ešte nezažilo. Tento obraz reality prekonal aj tú najbujnejšiu fantáziu pisateľov románov typu science fiction. Doteraz žiadneho z nich ani vo sne nenapadlo, že na celom svete zrazu prestanú lietať lietadlá, že sa prestanú konať masové športové podujatia, prestanú hrať divadlá, zatvoria sa kostoly a školy a stíchnu aj výrobné haly. A navyše, že všetci ľudia ozaj na celej planéte začnú nosiť rúška. A toto všetko má na svedomí vraj koronavírus, alebo inak povedané ochorenie Covid-19. (Toto označenie je z anglického Coronavirus disease 2019). Ľudstvo vo svojej histórii prežilo už veľa epidémií a pandémií. Dôležité je tu to slovíčko prežilo. Áno ľudstvo prežilo, ale mnoho jednotlivcov nie. Preto aj dnes ten veľký strach zo smrti, ktorej sa každý bojí, bez ohľadu na ktorom mieste našej zemegule žije. Priznám sa, a určite nie som sám, že tomuto všetkému vôbec nerozumiem a nie som si vôbec istý, či vôbec niekedy budeme vedieť čo sa to dnes deje...
Eva Maliti Fraňová: Džihád vo Francúzsku
Fotografia mladého francúzskeho učiteľa Samuela Patyho s tvárou romantika, iste idealistu s čistými myšlienkami, dojíma. Oči zastreté slnečnými okuliarmi, akoby pred realitou, vo viere, že sa nemožné dá uskutočniť. No nemožné, nech je hocako krásne, sa uskutočniť nedá a učiteľa v posledných zábleskoch jeho hasnúcej mysle, predtým, ako vydýchol naposledy, možno osvietilo vedomie tejto drsnej pravdy... V daných súvislostiach si treba priznať, že ani po najťažších dejinných skúsenostiach ľudstvo nedospelo k prekonaniu chaosu iracionálnosti silou rozumu... Francúzsko, uznávaný vzor európskej kultúry a vzdelanosti, sa ocitlo rovnými nohami v stredoveku, tam, kde na ulici môže ležať mŕtve telo s odrezanou hlavou... To telo patrilo učiteľovi, ktorý úprimne veril ideálom demokracie. Na francúzskych sociálnych sieťach beží kampaň, kde ľudia vyjadrujú spoluúčasť slovami: „Je suis enseignant“ – „Som učiteľ“. Ale 16. októbra, hneď po čine, bola na twitteri zverejnená fotografia zmasakrovanej obete, ku ktorej triumfujúci fanatik pridal titulok: „Macron, vládca neverných, popravil som jedného z tvojich psov, ktorý sa opovážil ponížiť Mohameda“...
Mila Haugová v mĺkvom čase venuje spomienku Petrovi Ondreičkovi
...vymedzený čas zastal 16.októbra 1990 o 13:20... a teraz už čas splýva:
obrazy namaľované v roku 1989... báseň v roku 2017 majú už v sebe
ten istý nekonečný nemerateľný čas...
my sme TU a TY si TAM: a všetko splýva a Tvoje obrazy a farby dozrievajú
na stenách do večnej dokonalosti...
Uhorský rok
(6. októbra 2020 uplynulo 25 rokov, čo sa rozhodol opustiť nás geniálny spisovateľ a drahý priateľ Rudo Sloboda...veľmi zavčasu. Nech mu kvitne znova stračia nôžka... narcis ...nech odpočíva v pokoji.)
Raz za uhorský rok si upratujem knižnicu, umiestnenú v starožitných skriniach a vždy si nájdem niečo na znovu-čítanie…Tentokrát Rudolf Sloboda : Uhorský rok (dvanásť rozprávok s krátkymi úvodmi) Smena 1968, Edícia Mladá tvorba, redaktor Dušan Kužel, Obálka Jozef Ilečko. Náklad 1700 výtlačkov....
Anton Uherík: Vírus v mojom detstve
Za dva mesiace sme si osvojili doteraz nám neznáme a bežne nepoužívané výrazy. Tým najfrekventovanejším je koronavírus. Ale aj ďalšie s ním súvisiace. Covid-19, karanténa, rúško a koronakríza. Ale ukázali sme zároveň našu poslušnosť a ohľaduplnosť. Stránime sa ako sa len dá ochorenia vírusu, ktorý nás môže dohnať až k smrti a tej sa každý bojíme. Ale napriek tomu dá sa povedať, že na túto situáciu sme si už aj tak trochu zvykli, prispôsobili sme sa jej. No nie je to žiaden objav, nič nového pod Slnkom. ...
Jozef Špaček: OPOVÁŽLIVOSTI (Zopár pokusov o haiku a i.)
Jarné dažde sú zlatom pre niekoho.
Ako perly, zafíry, či najdrahší alkohol.
Až znova onedlho znova zakvitnú agáty,
možno sa zobudia básnici prekliati.
Vinič už stratil svoje nepotrebné prúty,
treba len dúfať, že máj nebude príliš krutý...
Ján Zambor
Máš čo robiť
Nedovoľ spustnúť
domu,
záhrade,
poliam,
krajine,
vzduchu,
vodám zeme a mora,
súši,
tvorbe
(ak ťa volá,
napriek zdráhaniu
Korona ne/marí tvorivé plány
Medzi podujatia, ktoré vždy prilákali do Ruského centra vedy a kultúry množstvo záujemcov, patrili TVORIVÉ PODVEČERY s pani Evou MALITI FRAŇOVOU.
Táto známa slovenská prozaička, dramatička, prekladateľka a literárna historička nám, ale najmä našim návštevníkom, mala vždy čo zaujímavé povedať, predstaviť, uviesť. Či už to boli prezentácie jej autorských kníh, alebo vydarené preklady umeleckých diel ruských autorov, či rozprávanie o jej osobných zážitkoch z hosťovania v Rusku. Naposledy to bolo z mesta Perm, kde uviedli jej hru s názvom Hra nevedomia.
Dana Podracká: Kvapka krvi
Bála som sa vstúpiť do ambulancie, matka ma pevne
držala, viedla ma dlhou nemocničnou chodbou
k dverám s guľovou kľučkou, kde jej mali odobrať krv
Postavila ma k presklenej skrinke,
ale keď jej do žily vpichli ihlu, hrot
prešiel až do mojej ruky..
Kvapka krvi
spomalene
padala
Judita Kaššovicová
Presýpanie hviezdneho prachu
Janke Krbylovej
Kvapka nektáru
sa objavuje sama
v nehybnosti magického slnka.
Kód záhrady je rozvinutý.
Anton Uherík: Ani koronavírus lásku nezničí
Dnes je 1. máj. Ten máj, ten lásky čas. A v týchto pohnutých časoch, ktoré celému svetu priniesol koronavírus, dostal som sa aj ja, 90 ročný starec, do dobrovoľnej karantény. Aby som sa schoval pred týmto parazitom a zachránil si život. Veď aj starci chcú ešte žiť, aj ja sa smrti bojím.
Ale táto karanténa vytvára vhodné podmienky na to, aby človek uvažoval o všeličom a zaspomínal si aj na časy minulé, napr. roky päťdesiate, keď som mal 22 rokov.
Hovorí sa, že koronavírus nám berie okrem iného aj slobodu. Živé medziľudské vzťahy museli ustúpiť krutým preventívnym opatreniam, ktoré nás zahnali do izolácie...
Anton Uherík: Príbehy
Dnes je 8. mája 2020. Pripomíname si 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstvo nad fašizmom. Už viac ako mesiac som v dobrovoľnej karanténe, izolovaní od ľudí, od sveta. Ale myseľ moja v izolácii nie je a slobodne sa prechádza dávnou minulosťou, ktorá sa mi priblížila neuveriteľne v živých farbách a silným hlasom.
Uvedomujem si, čo si to vlastne pripomíname po toľkých rokoch. Nebolo by v poriadku, ak by som si pri tejto príležitosti neuvedomil ten strašný a neľudský obsah vojny, ktorú si dnes pripomíname. Keď sa začala, mal som 9 rokov a keď sa skončila...
Ireney Baláž
Pohľad spoza rúška na tvári
Nechápeme
dvojvýznamový kŕč súčasných nad-rovín
s pravdou civilizácie.
…
Ani tú symbolickú slzu
s nádychom koronaviru
s utópiou prežitia.
Ivan Čičmanec
SÚKROMNÁ HODINA VEČNOSTI
Sám doma v byte uprostred nórskeho hlavného mesta. Vdychovanie a vydychovanie dojmov, spomienok, asociácií. Pokoj sa strieda s úzkosťou, vôľa k činu s potrebou oddychu. Už niekoľko týždňov zlovestne ľudoprázdne ulice, len občas zhrmoce električka či zavrčí auto. Hnedé hodiny z bukového dreva, ktoré som zdedil po nórskych svokrovcoch, odbijú tri údery. Všemocná pani Korona bije na poplach.
Je to takmer neuveriteľné, ale aj ja som bol kedysi dieťa, mával som chrípku, zápal priedušiek, raz som mal aj osýpky, inokedy ovčie kiahne, ako osemročný dokonca aj dlhotrvajúcu žltačku. Mohol som jesť iba sucháre a piť čaj. Doslova zo dňa na deň som cítil, ako slabnem, stenčovali sa mi údy, potil...
Anton Uherík
KORONAVÍRUS
Toto sme teda nečakali. Celý svet je hore nohami. Už nič nie je také, aké bolo. Prišiel koronavírus, ktorý nevyspytateľným spôsobom infikuje ľudí, ale aj usmrcuje. A smrti sa každý bojí. Celý národ poslušne nosí na tvári rúška, len aby sa zachránil. Padajú všetky ekonomické plány, neplatia kritéria pre štátne rozpočty v krajinách EÚ. Veľké fabriky prestávajú vyrábať, lebo nie je kam exportovať. Prevádzky malých podnikateľov sú zatvorené, ale zatvorené sú aj školy, kiná a divadlá. Nebývalé a nečakané. Ako to celé skončí nik nevie, pretože žiaden matematický model tu nepomôže. Všetci sme v karanténe a čakáme čo bude. A ja iba dodávam, že aj toto je podoba ľudského bytia. A nádej zomiera posledná. A to aj preto, že takéto ničivé pandémie existovali aj v minulosti a život sa nezastavil...