Dalimír Stano: Verše
Vianoce
Deväť poschodí Na deviatom balkón
Toto je pre mňa najdôležitejšie
Mám taký pocit že sa nezmestím
Oslobodzujem sa od bolesti A zákon
Nikdy neprekročím
Otvárajú sa obchody Lásky a manželstvá
Mám o tom správy zo všetkých kanálov
Môžem si pamätať že dielo je hotové
A teraz si dám ešte extra zľavu
Lebo pocity sú isté
Takto si teraz dám ešte extra zľavu
Lebo pocity sú isté
Takto sa vnímam cez prestávku
Toto je príbor ktorým otváram konzervu
Maličkých citov a pocitov lebo
Nebo je namiešané z pudingu
Spusť na mňa sneh
Dávam si radosť zo svojej samoty
Lebo priatelia už na mňa čakajú
Priestor sa rozprestiera kladne A
Toto je pre mňa podstatné
Vráť mi ten plyn
Môj motor sa rozozvučí a ďalších
Sa bude so mnou voziť cez všetky
Reklamy a púzdra na perá
Budem ti písať na perá
Lebo sú Vianoce
Štedrý deň
Ešte ma neočkujte Tou túžbou po šťastí
Ja nemusím vidieť Nemusím počuť
Teraz sa príbeh začína v šťastí a nešťastí
Zabite ma kameňmi Zavaľte moje vchody
Ja sa už nezmením
Bezo mňa je to lepšie lebo nemusíte dávať
Nemáte od koho zobrať Takže sa practe
Od môjho stola ktorý je prestretý len pre mňa
Takto to oslavujem takto sa všetci pýtajú
Na mňa
Vždy som bol štedrý k neviniatkam
A jahniatko som nikdy neskolil
Svoj nový voz mám plne naložený
Dávam a beriem dane Z tohto dôvodu
Si to myslím
Akú máš nedeľu Aký máš na mňa dôvod
Myslím si že si zbabelec Myslím si že si Ježiš
Mohol by som sa o tom porozprávať s vami
Bezo mňa bude deň kratší a kratší
A vždy so štedrý
Toto sa môže prerozprávať Toto sa nemusím učiť
Viac mi o to povedia rozprávky a ty nemiluješ
Tie magické To čo máš za opaskom
Je môj plod Daj si ho za klobúčik
A už ma viac neotravuj
Veľký piatok
To sa nemusím učiť z kníh akou je Biblia
Všetko som už odčítal zo stromov a ľudských očí
Príma bude ako čarovná ľudovka
A táto harmónia kým sa neskončia Vianoce
Bude ma lákať
Systém je systém A všetko opakovať
Sa prosto nedá Takto je ľahké naháňať líšky
Bez tohto prirovnania sa moja smrť nestane
Obrovskou túžbou a Ježiš vstal dnes z mŕtvych
O tom je táto nedeľa
Mám všetko prichystané Poprava sa môže začať
Všetko si pamätám a v mysli si predstavujem
Že sa mi aspoň zazdáš a vynesieš tie smeti po mne
Také je krematórium pre nás nezvestných
Hrejivé je a blízke
Prišiel prvý mráz aj jemu sa ježia chĺpky na hrudi
Také je moje prianie a budúcnosť sa mi len rysuje
Ježiš je pomýlený Vešia si na nos muchy
Je nešťastie to jeho rozjímanie Také prianie mám
Ako vždy na Vianoce
Choré deti a ich rodiny ťa vzývajú a ty nekonáš
Lenivosť je najväčší hriech ako je zaznamenané
Veselé Vianoce vám želá a hlavne tebe
Veď si sa narodil ako človek a tým aj ostaň
Zobuď sa už
Zelená streda
Taký je prales ako ty až po končiare hôr
Ľadový je celý vesmír a rastliny v ktorých to prebieha
Nie sú celkom tvoje Musíš sa trochu prispôsobiť
Stvoreniu ktoré je a vyvíja sa k tomu lepšiemu
Ako si chcel
Popol ktorý na seba sypeš je celkom iný
Ako sloveso ktoré sa z toho vyníma
Povedz mi aspoň slovko Lebo neuverím
Tým svojím kúzlam na streche sveta
Daruj mi čas ktorými uplynie
Všetko sa už stalo a bolo to veľmi nepríjemné
Vojny v tvojom mene a rieky pod hrubou vrstvou ľadu
Póly sa približujú k sebe A tí čo skúmajú jazero
Sa veľmi dlho ponúkajú nám Keď sa však vrátime
Sme stál tu
Ihličky tých stromov sa schovávajú za oblaky
Nie sú tu žiadne rastliny a rybičky Blížime sa k sebe
Si vraj pastier a divoko sa tu žije
Ty si si to nestvoril Takže nemáš nárok na adresu
Stmieva sa a ty mlčíš
Záhady kužeľov vytvára vlákno živých
Sa ponúkajú aj Tebe mňa však zaujímajú ako
Sa toho ujmeš lebo únava zo stvorenia sa vyníma
Máš tiež ten pocit Lebo viac energie na to nie je
Zobuď s zo stvorenia na to nie je
Zobuď sa a príď znovu
Modrý pondelok
V čase keď sme sa tu objavili so všetkým pripraveným pre nás
V čase keď neboli dni v týždni To je tá najväčšia záhada
Keby sme s nemuseli bolo to jednoduchšie
Tu sa potápam s Tebou lebo priateľstvo je už také
Navštív ma niekedy v noci
Pretože dielo musí byť konečne dokončené
Pretože viacerí sa o to usilujú Mám tiež ten pocit
Ktorý ma nabáda k činu Som zrazu ako bez duše
Bez toho ktorý ma splodil Matka a otec sú nezvestní
A to je môj pokoj
Dušoval som sa že taký nebudem Že sa viem vynájsť
Klobúk na hlave človeka to vie lepšie
Dám si ho na sadiť a pôjdem bojovať so životom
Kedy sa vrátim neviem Obujem si sedemmíľové čižmy
A vrátim sa až ráno
Toto si zapamätaj Nie si jediný na svete
Dokáž si to a príď už konečne Nemusím ani čakať
Dielo sa dokončí bez môjho súhlasu
Viac ti povie o tom vnuknutie Čo oko núka
Ťa predstaví
Sila s akou sa vrhá do víru je tiež len moja
Nedal si mi nič len nepokoj Modrý pondelok je tu
Polovice z toho čo si vezmem na cestu si prelož
Moje slová do akejkoľvek reči Daj si ich do úst
Keď sa pominieš
Červený štvrtok
Únava ktorá prichádza nie je dielom Diabla
Potok ktorý podo mnou tečie je číry ako zrkadlo
Vidím sa v ňom ako podiel toho čo mi prichádza
Bez toho všetkého je to nemožné Odpusť mi Bože
Moje rúhanie
Tanec pred popravou ma veľmi teší Lebo
Mám radosť akú som mal predtým nemal a červená
Sa ako motýľ vznáša nado mnou vznáša a bolesť
Je mnou a tebou zahnaná Takéto prirovnanie
Sa nado mnou vnáša
Prebytok síl upriamenie na kamene
Sa pretrváva v tento červený Mal by som krotiť
Túžbu mal by som pretvarovať tie kamenné
Múry sa opakujú ako boj Bol by si mi bližší
Keby nebolo slov
Bolo by sa stalo že prebytok síl sa minie
Bolo by neskutočné keby sa to mohlo stať
Dal by som neviem čo keby Toto sa odohráva
V deň ktorý môže minúť čarovná skala
Tak so to daj
V pohorí ktoré sa pred priepasťou klenie
V tomto všetkom čo nespraví tieň
Tento program si určuje len pre psa ktorý
Je v tom to tieni blízky a jeho odozva sa
Načisto splniť
Biela sobota
V náruživosti a prudkosti rokov ma opomína
To omínanie Keby som nemal strechu mal by som krov
A to večné trápenie v noci ktorá je večná
Na druhý deň bude zas o niečo lepšie
Tak vrav o tom
Dvadsať je rokov a o rok neskôr sa to všetko začne
Hudba ťa posunie ďalej A je to zase o baladách
Duní mi v hrudi keď myslím na to čo bude ďalej
Modliť sa nebudem Lebo sme z toho už vyrástli
Tak zbav sa ma
Snehu už trochu odľahlo Nečakám žiadne dlhé hovory
Plameň sviece hasne a všade je už tma Zobuď ma
Až niekedy nadránom Učím sa vidieť vo všetkom
To svetlo ktoré sa ma raz zhostí Som presne ako ty
Tak prines mi ho
Snažím sa predstaviť si ho ako rozbúrené more
Hučí mi v ušiach ten náhly príliv síl Starec sa
Zobudil presne o tom čase ktorý vznikol už pred
Týmto svetom ktorý nie je jediný Hádal som sa o tom
Tak buď už pri mne
Prekážky na ceste sú o tom aby sme prudko vstali
A odrazili sa od dna V tom je podstata všetkého
Mám zrazu takú radosť že raz aj ožijem Nie tam
Ale na tomto svete Starosti sú už všetky prekonané
Tak už vstaň
Nedeľa
Nevýslovnú radosť a naskakujú mi zimomriavky
Nedaj sa pomýliť slovami o šťastí Ono však rastie
Ako burina na poli Darmo ju vytrhávam zo sna
Ona si rastie
Oddaj sa tomuto krásnemu stavu Lebo je všetko dané
Nado mnou nekonečno A konečne ho spoznávam
C tom bludisku slov a zrodení zázraku Maj sa
Preto dobre a nedrankaj odo mňa slová súcitu
Ony sú už také
Víťazstvá plameňov nad svetlom sa vznáša nad
Dedinou ktorá v nich horí Kdejaké Bosorky a Vedmy
Si ťa podávajú Máš tiež ten pocit Vyber sa
Niekde za ňu a pomaličky sa vracaj k tomu zhorenisku
O tom je práve reč
Nedeľ a nerozdeľuj ľudí Oni sa pochopia a ž potom
Svetielka v očiach si nechaj pre ňu Ona ťa nesie
Dáš sa tým mýliť a opravuješ svoje chyby
V nedeľu si na to posvieť Ružovou sviecou
Ako je táto
Chybička v programe sa stala Láska sa posúva
Máš všetko zmenené Máš toho naozaj dosť
Mal si nás chrániť a opatrovať Nevieš si ani
Zaviazať šnúrky na topánkach Mal si sa zrodiť
Do iného sveta