Foto: Lucia Papčová
Dron z Ostrova jeleňov
V sne sme sa preháňali na bielych jeleňoch,
unikali sme pred prízrakmi z temného lesa
Mohli byť aj z Hart Island, z Ostrova jeleňov,
kde je masový hrob pre obete Covid-19,
ktoré nemá kto pochovať
Muž v čiernej kombinéze usmerňuje prácu
Vykonávajú ju trestanci
z centrálnej väznice mesta New York
Truhly kladú jednu vedľa druhej, do radov nad seba
Geometria smrti je uholný kameň
Po pravej strane je tehlová budova s vybitými sklami
Z rovnej strechy trčia tri pyramídy, kozmické lode,
pripravené na odlet
Sledujem záznam z dronu na internete
Pýtam sa duše: Čo si videla?
Videla som deti v tráve, naháňali sa v hlúčkoch
Zbierali kyslé lístky a žuli ich v ústach
Hľadali chuť matky v šťaveli
Dana Podracká
Kvapka krvi
Bála som sa vstúpiť do ambulancie, matka ma pevne
držala, viedla ma dlhou nemocničnou chodbou
k dverám s guľovou kľučkou, kde jej mali odobrať krv
Postavila ma k presklenej skrinke,
ale keď jej do žily vpichli ihlu, hrot
prešiel až do mojej ruky
Kvapka krvi
spomalene
padala
na dlaždicu
Zamdlela som
Kriesili ma
Vedomie sa vynáralo v kruhoch
V protisvetle som zahliadla osamelú bytosť
Pýtala som sa, kto to je,
ale nikto nikoho nevidel
Myšlienkou som priložila fonendoskop
na neviditeľnú hruď, počula som srdce
Boli sme uzavretý zvon
Naposledy som to zažila na besede
v Musique Club Galerie v Modre
Membrána prepojila naše svety
Anjel má krvavý pútec vo vlasoch
Anjel je číry priestor
Cítim ako ma volá tvoja duša
Provizórna márnica na klzisku obchodného domu v Madride
Zdravotná sestra hovorí z dimenzie krajného vyčerpania,
že keď musí odpojiť pľúcny ventilátor,
cíti sa ako anjel smrti
Posledný dotyk má nitrilové rukavice
Niet kam dávať telá
Nemocnice, krematóriá aj chrámy sú preplnené,
treba hľadať provizórne riešenie,
márnicu na klzisku obchodného domu
V spravodajstve sa mihne žena z prvej línie, na hlave má
korunu, pridržiava si ju prstami, aby sa neskotúľala na zem
Svätá Korona, patrónka epidémií, oroduj za tých,
čo prechádzajú na druhý breh so srieňovou hviezdou
Pripoj k nim detskú piruetu,
ktorú som sa naučila na školskom klzisku
v mojom rodnom meste
Krútila som sa a zatvárala oči,
navíjala som do seba mystickú nesmiernosť, až kým som
zúbkami korčule vyhĺbila jamku
Miesto stíšenia, z ktorého sa vydávame
na miesto videnia
Keď duše vyrážajú do temnoty,
človek sám je svetlina