Uherik_virus_veda

KORONAVÍRUS A VEDA

To čo sa deje v súčasnosti na celom svete, ľudstvo ešte nezažilo. Tento obraz reality prekonal aj tú najbujnejšiu fantáziu pisateľov románov typu science fiction. Doteraz žiadneho z nich ani vo sne nenapadlo, že na celom svete zrazu prestanú lietať lietadlá, že sa prestanú konať masové športové podujatia, prestanú hrať divadlá, zatvoria sa kostoly a školy a stíchnu aj výrobné haly. A navyše,

že všetci ľudia ozaj na celej planéte začnú nosiť rúška. A toto všetko má na svedomí vraj koronavírus, alebo inak povedané ochorenie Covid-19. (Toto označenie je z anglického Coronavirus disease 2019). Ľudstvo vo svojej histórii prežilo už veľa epidémií a pandémií. Dôležité je tu to slovíčko prežilo. Áno ľudstvo prežilo, ale mnoho jednotlivcov nie. Preto aj dnes ten veľký strach zo smrti, ktorej sa každý bojí, bez ohľadu na ktorom mieste našej zemegule žije. Priznám sa, a určite nie som sám, že tomuto všetkému vôbec nerozumiem a nie som si vôbec istý, či vôbec niekedy budeme vedieť čo sa to dnes deje.

Pochopiteľne, že aj ja sa smrti bojím a hlavne preto, že stále sa zdôrazňuje ako rizikoví sú starí ľudia. A ja starý už som, keďže iba pred pár dňami som dovŕšil deväťdesiatku. Takmer 70 rokov venujem sa vede a poznaniu človeka, jeho psychiky a jej vzťahu k mozgu. Blízo 40 rokov som pracoval v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied. Tu som si nutne osvojil metodológiu vedeckej práce, ktorú sa pokúsim uplatniť aj v podmienkach dnešnej koronakrízy. Z tejto pozície dovolím si aj zapochybovať o diagnostike ochorenia na Covid-19, o prísnych epidemiologických opatreniach a správaní sa politikov pri riešení akútnych problémov.

Bez ohľadu na to, kde sa koronavírus prvýkrát objavil (bola to Čína) a začal sa šíriť do celého sveta, som presvedčený, čím ďalej tým viac, že pri interpretácii tohto ochorenia nie je viditeľne zastúpený vedecký prístup.

A to ani tak zo stany Svetovej zdravotníckej organizácie, ako aj ministerstiev zdravotníctva v jednotlivých štátoch. Poviem prečo.

Na ľudský organizmus sa pozerajú ako na sterilný živý systém, ktorý je napadnutý koronavírusom, čo má za následok vážne až smrteľné ochorenie. Zodpovední ľudia nevedia, alebo si neuvedomujú, že iba vďaka vírusom a baktériám človek žije. Že v tele máme viac baktérií a vírusov ako vlastných buniek. Hoci sú to neviditeľné organizmy, je až neuveriteľné, že v sebe ich máme viac ako kilo. No a vyznať sa potom vo fungovaní nášho organizmu v takýchto podmienkach je nad sily aj vedy.

Z povedaného vyplýva oprávnená pochybnosť o diagnostikovaní ochorenia Covid-19. Existujúce testovacie laboratória skúmajú vzorky výterov z nosohltanu. Oboznámil som sa s týmto postupom z rozhovoru s vedúcou jedného takéhoto laboratória. A bol som priam šokovaný, ako zložitý je tento test. Jednak preto, že pracuje sa s neviditeľným vírusom, ktorý sa musí až miliónkrát zmnožiť, aby ho prístroj mohol zaznamenať. A trvá to celé hodiny. Spoľahlivosť výsledku sa overuje testovaním iného vírusu, čo je správny vedecký prístup, avšak, že sa pracuje s niečím neviditeľným, tam už potom nepomôže ani vedecký prístup.

A čo je priam poburujúce, že sa v súčasnosti uprednostňujú jednoduchšie a rýchlejšie testy, len aby sa mohlo denne otestovať čo najviac ľudí. A výsledok? Až dve tretiny otestovaných ako pozitívnych, nemá žiadne príznaky ochorenia, ale musia ísť do karantény a po čase sa znovu testujú. Nikto zatiaľ nevie vysvetliť tento stav a v samotnej Číne skúmajú na veľkej vzorke kauzálne súvislosti tohto javu.

Samozrejme, že denne sa vykazujú veľké prírastky pozitívne testovaných, čo budí hrôzu a nabáda na okamžité opatrenia.

Nerešpektuje sa ani už dávno známy poznatok, že vírus je parazit, sám nemôže existovať a analýza z výterov hovorí, že parazituje na baktérii, nie na telesnej bunke. Z tohto vyplýva, že koronavírus sa nešíri kvapôčkovou infekciou, ale vzduchom viazaný na baktériu, a tým pádom je problematické aj nosenie rúšok. A vedou ponúkaná terapia je aplikácia antibiotík, ktorými sa baktéria zabije, a tým aj vírus. Na túto skutočnosť upozorňujú nielen vedci zo SAV, ale aj z iných renomovaných pracovísk vo svete, ktoré sa uvedenou problematikou zaoberajú už desiatky rokov.

Nebezpečné, dezinformujúce a nezodpovedné sú štatistiky vykazovania úmrtí na Covid-19. Ľuďom, čo zomierajú na iné diagnózy, napr. onkologické a kardiovaskulárne, ak majú pozitívny covid test, tak sa započítajú do štatistiky úmrtia na Covid-19.

A aký záver urobiť?

Nedá sa spochybniť, že je tu celosvetovo prítomné ochorenie na Covid-19. Dá sa však spochybniť rešpektovanie vedeckých prístupov v interpretácii koronavírusu, jeho diagnostika, ktorej validita je závislá na použitom teste. Významný prínos do diskusie prinieslo vyjadrenie jedného z vedcov, ktorých si pozvala len pred pár dňami prezidentka Čaputová, aby jej bola jasnejšia súčasná situácia. Bol to vedec Klempa z Virologického ústavu SAV, ktorý zdôraznil, že pozitivita alebo negativita získaná testami, ktoré sa u nás používajú, nemá nič spoločného s infekčnosťou. Znamená to, že človek otestovaný ako pozitívny, nemusí byť vôbec infekčný,a ten s výsledkom negatívnym môže byť prekvapujúco infekčný. Toto jeho vyjadrenie týka sa pravej podstaty problému a to, že o samotnom koronavíruse vieme stále málo a ešte menej o spoľahlivosti a citlivosti používaných testov. Ale aj mnoho iných otázok zostáva nezodpovedaných. Napríklad, že množstvo pozitívne testovaných nemá žiadne príznaky ochorenia na Covid-19, alebo ako sa koronavírus šíri, čím sa stáva diskutabilné aj nosenie rúšok a odstupy medzi osobami. To, že sa nevie rozlíšiť chrípkové ochorenie od Covidu-19, vyvoláva tiež pochybnosti o tom, či príčinou tohto celosvetového ochorenia je ozaj iba tento jediný druh vírusu z tých dnes už známych vraj 4-tisíc vírusov. No a tá mutácia vírusu navyše komplikuje poznanie celého ochorenia. Nazdávam sa tiež, že sa pritom nedostatočne doceňuje pôsobenie vlastných regulačných procesov v ľudskom organizme, ktoré pri každom ochorení prebiehajú. Podľa mňa málo sa zdôrazňuje, že každé ochorenie, nielen to, ktoré súvisí s Covidom-19, je špecifické u každého jedinca, má individuálne charakteristiky a nie je vedecky únosné vytvárať akýsi všeobecný model, ktorý nezohľadňuje tieto špecifiká. Domnievam, že tak ako veda nebude nikdy poznať človeka v jeho zložitých kauzálnych súvislostiach, tak nebude poznať nikdy ani kauzálne súvislosti ochorenia na Covid-19. A to všetko iba preto, že aj vedec je iba človek s obmedzenou poznávacou výbavou, a preto aj jeho poznávacie ambície sú želaním nemožného. Preto sme svedkami toho, že problémy súvisiace s ochorením na Covid-19sa riešia živelne cestou pokusov a omylov, čo vyvoláva nevôľu a protesty ľudí po celom svete. Čo je však povzbudzujúce, že skôr či neskôr sama príroda problém vyrieši aj bez vakcíny a život pôjde ďalej tak ako doteraz.

Anton Uherík

autor je vedec a spisovateľ