Z tvorby - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Z TVORBY ČLENOV KLUBU NEZÁVISLÝCH SPISOVATEĽOV
V tejto rubrike majú naši členovia priestor na publikovanie svojich žánrovo rozmanitých textov, ktoré sú súčasťou odborných zborníkov, monografii, zostali v rukopisnej (dnes zväčša v počítačovej podobe a rôznych typoch súborov), majú spomienkový či publicisticko-polemický charakter. Sú tu aj ukážky z pripravovaných diel či príležitostných básní.

Ivan Čičmanec: TRI PRÍSPEVKY  ODVYSIELANÉ V RÁDIU DEVÍN V R. 2018
1. NARCISTICKÉ TRENDY V SÚČASNEJ LITERATÚRE
Najdiskutovanejšou témou v nórskej literature posledných rokov je fenomén takzvanej literatúry skutočnosti. Tento termín označuje istý druh autobiografického románu, v ktorom autor primárne píše o vlastnom živote, vrátane chúlostivých tém ako sexualita, psychické problémy, rodinné nezhody alebo rozličné neresti. Priam povestným sa stal šesťdielny román Karla Ove Knausgaarda Môj boj z rokov 2009 až 2011, na ktorého hodnotení sa doteraz nórska odborná aj laická verejnosť nedokáže zhodnúť. Jedni ho považujú za epochálne dielo, ktoré otvorilo nový typ literárnej estetiky, a to nielen v rámci nórskej literatúry, iní v ňom zase vidia lacnú sebareklamu a bulvárny gýč, ktorý nadbieha senzáciechtivému čitateľovi. Zvláštnosťou Knausgaardovho megarománu je nielen jeho autobiografický charakter, pri ktorom sa  autor punktičkársky pridržiava svojej empirickej skúsenosti, ale aj to, že záznamy svojich zážitkov nijako...
Ivan Čičmanec: UMELKYŇA Z RODU NAJSLOBODNEJŠÍCH
„Za koho ísť?“ - tak  sapríznačne volá prvá publikovaná poviedka práve  150-ročnej jubilantky Boženy Slančíkovej z roku 1893. Zdanlivo banálna otázka, ktorú aj hlavná protagonistka príbehu vyrieši banálne, konvenčne a provincionálne, keď sa vydá za dedinského učiteľa. Pri spätnom pohľade, poznajúc už celé autorkino nasledujúce literárne dielo, však môžeme vari túto otázku modifikovať a spýtať sa: Ktorým smerom ísť? Aké  žibotné hodnoty si voliť? Čomu veriť? A v neposlednom rade: Ako písať a ako tvoriť? Takéto otázky si koncom 19. storočia kládla nielen naša spisovateľka a naša kultúrna elita, ale v podstate celá západná civlizácia. U nás stále šarapatí tendencia pozerať sa na predprevratové Slovensko ako na akési bezveterné zákutie, kam prúdy nových umeleckých, filozofických a politických úsilí takmer ani nemali prístup. Takéto hodnotenie je nielen skrz-naskrz falošné, ale aj celkom absurdné, už aj preto, že Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska...
Zuzana Bakošová-Hlavenková: Čas činohry našich čias
Známa teatrologička Zuzana Bakošová-Hlavenková v štúdiách zaradených do knihy Čas činohry našich čias zachytáva veľmi prenikavo a citlivo s teatrologicky hlbinným prienikom ku kontextom a súvislostiam naším i svetovým dnešný dynamický obraz inscenačného performatívneho umenia.
Venuje sa nielen osobnostiam, ale postihuje pregnantne ich nezameniteľnú stopu vo vývine slovenského divadla, a aj ich výnimočnosť a originalitu ich prístupov a poetík. ...
Rudolf Dobiáš – slovenský Solženicyn
Prinášame pozoruhodný príspevok prof. Tibora Žilku o životných  osudoch a literárnej tvorbe Rudolfa Dobiáša, ktorý predniesol na konferencii usporiadanom Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre 21. marca 2017.
Zatknutie a odsúdenie Rudolfa Dobiáša na 18 rokov odňatia slobody za to, lebo údajne spolu s ďalšími odsúdenými „prevádzali protištátnu činnosť vo forme vyhotovenia a rozširovania letákov, zhromažďovania zbraní a ilegálneho schôdzovania s konečným cieľom pričiniť sa o zvrhnutie ľudovodemokratického zriadenia a nastolenia samostatného tzv. slovenského štátu“ – citát z rozsudku (Baláž 2014,  51). Bol zaistený 23. decembra 1953 na dvore v Dobrej, ale vraj zvládol to pomerne pokojne...
Dagmar Inštitorisová:  O slimáčikovi Filipkovi, trpaslíčkovi Imriškovi a neposednom Dienku.
Knižka rozpráva prostredníctvom12 rozprávok príbeh o tom, ako si Slnko z nudy začalo písať rozprávku o troch kamarátov - slimákovi Filipkovi, trpaslíkovi Imriška a neposednom Dienku. Kamaráti sú ale iní, ako chcelo. Nevšímajú si ho, v ničom ho neposlúchajú a neustále sa im niečo na Slnku nepáči. Pomaly však všetci štyria prídu na to, že priateľstvo je o inom. Nielen o vymýšľaní spoločných dobrodružstiev, ale aj o prekonávaní prekážok. Skúškou pravého priateľstva je plavba troch kamarátov za starým otcom....
Ladislav ŠIMON
Dve básne zo zbierky OBLÚKY (Literárna nadácia STUDŇA 2016). V doslove Jana Báliková ju charakterizuje ako „oblúk rekapitulujúci spomienky z detstva, zážitky z vidieka, no vypovedá aj o vzťahoch mužského a ženského sveta“ a knihu, „ ktorá je naplnená úvahami o ľudskej krehkosti...“.   

Leopold Hnidek : Pustovnícka cela v Lafairi
Zo spisov mnícha Hertnita von Pians (2. polovica11. storočia), ktorý patril k rádu benediktínov. Tieto spisy boli nájdené v roku 1963 pri sanačných prácach pôvodnej pustovníckej cely v Lafairi.
To, čo som spočiatku pociťoval zo strany môjho pátra ako trest, sa zmenilo na vďačnosť. Ďaleko od raichenauských kláštorov a záhrad som mal ísť strážiť lafairskú celu a vraj či ju poznám. Akoby som ju nepoznal, veď som sa narodil na druhej strane Samnaunu, poznám tam cesty a chodníky až po hrdé múry grófskeho hradu. A poznám aj pustovnícku celu v Lafairi, no tá je obsadená drahým bratom Vespasianom...
Tamara Archlebová : Podstatné je cítiť jazyk, dôležitá je aj intuícia
Písať sa dá naučiť, ale to ešte nezaručuje, že sa z vás stane dobrý spisovateľ. Rovnako sa dá naučiť prekladať, ale to tiež nezaručí, že sa z Vás stane dobrý prekladateľ. Ja som sa nikdy neučila písať, ani prekladať. Priznám sa, že som v oboch oblastiach amatér. Mala som to však vždy v krvi. Zrejme som to zdedila od mojich rodičov – novinárov-prekladateľov maďarskej národnosti . Matka, Oľga Lőrincz Gályová bola aj spisovateľka. Mimochodom, ani moja matka nevyštudovala prekladateľstvo a preložila do maďarčiny viacero kníh popredných slovenských spisovateľov (R. Slobodu, A. Hykischa, J. Johanidesa, A. Wetzlera, J. Špitzera, A. Baláža a ďalších. Prekladala aj poéziu) a získala nimi nejednu cenu. Rovnako môj otec, Ivan Gály získal cenu ako najlepší novinársky prekladateľ, žiaľ, nevenoval sa prekladu...
Mária BÁTOROVÁ : Adventno-vianočná

Bez Boha
Bez Lásky
Len s ohňom
v krvavých
očiach
ženú sa za
Mocou
Prachy a Prachy...

Ivan Čičmanec: Odkazy z Nórska
Od roku 1969 žije Ivan Čičmanec v nórskom hlavnom meste Oslo. Na Slovensku ho poznáme a vnímame ako publicistu, prozaika, básnika, prekladateľa a zostavovateľa výberov zo slovenskej poézie, ktoré vyšli v prekladoch do nórčiny. Ako člen KNS sa na klubových stretnutiach predstavil poviedkovou knihou Vzdychy a údery, románom Bratislavský satyr  a výberom z esejistickej tvorby Krehké čaro disonancií. Eseje, literárne portréty, texty s beletristickým obsahom pravidelne publikuje aj v Tvorbe. V najnovšom čísle 3/2016 je to esej Niekoľko Shakespearovských ohliadnutí, v ktorej sa vracia k tohtoročnému shakespearovskému jubileu.
Texty Ivana Čičmanca, ktoré uverejňujeme v rubrike Z tvorby pod názvom Odkazy z Nórska predstavujú výber z kratších úvah, ktoré odvysielalo Rádio Devín v rokoch 2014-2016. V písomnej podobe vychádzajú po prvý raz.
Pokračovanie

JÁN BEŃO : Záchranca spod štítu
Pred severnou stranou penziónu rástli dve brezy. Bližšia z nich Gustávovmu oknu skoro konáre podávala. Pripomínala obrovské husie vajce vrastené do zeme. Lístie na nej sa v polovici septembra stále zdravo zelenelo. Druhej kúsok povyše nej sa kmeň nad zemou rozdvojil. Tenší výrastok nevydržal súperiť so svojím otcom o výšku a jeho vrchovec sa zlomil tak dorovna, akoby ho boli odpílili zo štyri metre pred pohyblivým lístím na konci stromu.
Štíhly štyridsiatnik trávil v penzióne pani Birčákovej už piatu dovolenku. Krajský úradník niekedy prestál aj hodinu pri okne. Stávalo sa, že prestal vnímať, čo je pred ním. Potom sa strhol a s pocitom viny začal prehliadať obe brezy, akoby si ich bol predtým iba matne všimol.
Vietor bez prestania duje. Vyššou štíhlou brezou tak kymáca, že sa nahýna nabok ako človek s poškodenou chrbticou. Gustáv preniesol pohľad bokom od briez. V pamäti sa mu...
Pokračovanie

Portrét staršieho umelca
Dosť prekvapujúco pôsobí skutočnosť, že jedným z prvých slovenských spisovateľov, reagujúcich na udalosti 17. novembra 1989 a po ňom, je aj Rudolf Sloboda. Veď najmä on sa stal uznávaným autorom hlbokých a hĺbavých psychologických a filozofických próz - a možno práve preto sme sa dočkali z jeho pera románu, bezprostredne reflektujúceho živý a aktuálny epický čas. Popri P. Jarošovi (Milodar slučka) a Š. Moravčíkovi (Ľudský sendvič) je Slobodova umelecká výpoveď nielen najobsiahlejšia, no i najpôsobivejšia, prináša nesmierny rad boľavých a kontroverzných podnetov. Máme na mysli jeho román KRV (Slovenský spisovateľ 1991)...
Pokračovanie
Jubilujúci filozof Teodor Münz
V januári 2016 oslávil významné životné jubileum (deväťdesiat rokov) slovenský filozof a prekladateľ filozofickej spisby z nemčiny Dr. h. c., PhDr. Teodor Münz, CSc., ktorý pri tejto príležitosti poskytol rozhovor svojim dvom priateľom - filozofke Zlatici Plašienkovej a vedcovi, spisovateľovi a nášmu klubovému kolegovi Antonovi Uheríkovi.
Teodor Münz sa narodil sa 1. 1. 1926 vo Vrútkach, vyštudoval Filozofickú fakultu v Bratislave a celý produktívny život pracoval vo Filozofickom ústave SAV (pôvodne SAVU). Venoval sa...
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky