Patrili k nám - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Odišiel od nás Oleg Pastier.
Keď sme s Olegom Pastierom v januári 2017 elektronicky korešpondovali o mandeľštamovskom zväzku, ktorý potom vyšiel v jeho vydavateľstve, mejlu dal názov Osip, Osip. Je to vlastne účinná elegická báseň-názov, účastná k básnikovmu tragickému osudu. Osip Mandeľštam po rokoch stalinského prenasledovania zahynul v pracovnom tábore.
Teraz sa mi vzhľadom na Olegov viacročný zápas s chorobou a jeho predčasný odchod žiada písať Oleg, Oleg. Odišiel po trápení, ktoré sa striedalo aj s nádejnými mesiacmi. Z Nového Baru znova prichádzal do Bratislavy, 8. júna 2017 sme sa stretli na besede s Mihalkovičovcami v Modre. Choroba však prepukla znova. Podstupoval ďalšie liečebné procedúry, neopúšťal sa, pracoval, keď a dokedy to bolo možné...
Lúčime sa s Jozefom Bžochom
Vo štvrtok 18. januára 2018 sa o 11. hod v bratislavskom krematórium rozlúčime s jedným z našich vzácnych zakladateľov - literárnym kritikom, esejistom, publicistom, prekladateľom a predovšetkým s našim veľmi váženým a milým klubovým kolegom Jozefom Bžochom. Iba „nedávno“ – takmer presne pred rokom 24. januára 2017 - sme sa s ním stretli na slávnostnom laudátiu k jeho vzácnemu životnému jubileu – deväťdesiatym narodeninám. Hold mu prišlo zložiť veľa našich starších i mladších členov. Oficiálne slová vďaky za jeho plodný profesionálny život vtedy odzneli od Rudolfa Chmela, Vladimíra Petríka a Antona Baláža. Boli však plné pochopenia nielen pre jeho literárnovedné a literárnokritické pôsobenie na našej scéne, ale aj pre ťažké životné peripetie, ktoré šťastne prekonal.
Pohreb ako návšteva
Reflexia rozlúčky s Jozefom Marušiakom (22. 11. 1932 – 7. 1. 2018)
Ak sa zúčastňujeme pohrebu, je to smutná situácia, pretože ide o stratu bezprostrednej blízkosti navždy, ak ide o veľmi blízkeho človeka, ale aj o stratu ďalších výborných prekladov z ruštiny a poľštiny a aj o stratu možnej podpory slušnosti a korektnosti na odborných a spisovateľských fórach – ak ide konkrétne o slávnosť rozlúčky s kolegom a priateľom Jozefom Marušiakom.
Zvyčajné rozdelenie On – zosnulý – tam a my – živí – tu, akoby na druhej strane, sa pri tejto rozlúčke nekonalo. Keď vstupujeme, z reproduktorov sa rinie pesnička našich mladých liet Krajina posedlá tmou... rytmicky a odľahčene, akoby sa smutná obradná sieň premenila na príjemný priestor intímneho stretnutia, akoby tu vedľa nás kráčal Jozef a usmieval sa tým zvláštnym spôsobom, akoby sám pre seba, a predsa nás bral pod pazuchu a viedol akoby do svojho priestoru. Následne si, keďže sme tu väčšinou ľudia „od slova“, uvedomujeme význam slov piesne, celú tú skepsu, ktorú Suchý a Šlitr do piesne vložili...
Za Jozefom Marušiakom
Krátko po začiatku nového roka – 7. januára 2018 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, jeden zo zakladajúcich členov Klubu nezávislých spisovateľov, vydavateľský redaktor a prekladateľ Jozef Marušiak. Naposledy sa s ním rozlúčime v stredu 10. januára o 17. 00 hod. v bratislavskom krematóriu.   
Po skončení štúdia pracoval Jozef Marušiak iba rok na Katedre slovenského jazyka a literatúry FFUK  a smeroval do vydavateľstiev Tatran a Slovenský spisovateľ, kde sa mohol realizovať ako vzdelanec podieľajúci sa na výbere, skvalitňovaní a zušľachťovaní nových literárnych textov. Stal sa tiež na tri roky vedeckým ašpirantom Ústavu slovenskej literatúry SAV, aby si zvýšil svoju odbornú reputáciu, redaktorskú i vlastnú prekladateľskú a mohol obsiahnuť komplexnejšiu oblasť domácej i ruskej a poľskej literatúry, z ktorých najmä tá posledná sa stala jeho mnohoročnou doménou pri výbere a prekladaní pre slovenského čitateľa.
Za Vladimírom Petríkom
S literárnym historikom a kritikom Vladimírom Petríkom sme sa rozlúčili 24. novembra o 14.00 h vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici v Bratislave.Odišiel od nás 19. 11. vo veku 88 rokov. Vedeli sme, že to raz príde. Uvedomila som si to zreteľne asi pred mesiacom, keď slabulinkým hlasom čítal svoj referát na septembrovom sstretnutí  Klubu nezávislých spisovateľov o najnovšom diele Pavla Vilikovského. Miestnosť Galérie Artotéky sa nachádza pod strechou na druhom poschodí, kam ešte vyšiel. Hoci ho od istého času obklopovalo už ticho, lebo máločo počul, referát bol, ako vždy, brilantný. Denne sledoval, čo nové sa deje na literárnej scéne, v literárnej vede a obci a rád sa k tomu vyjadroval...
 
Za Jánom Štepitom
Z Oravy prišla pred niekoľkými dňami smutná správa, že v žilinskej nemocnici 8. júna 2017 zomrel náš dlhoročný člen Ján Štepita.  
Oravská Trstená, liptovská Pribylina i náš Klub nezávislých spisovateľov sa tak lúčia s dlhoročným pedagógom, významným kultúrnym pracovníkom, rodákom i horlivým členom, spisovateľom, ktorého bibliografia sa rokmi rozčlenila do celého radu žánrových i subžánrových zložiek. Kto by si myslel, že so svojimi dvoma knihami – Poviedky neskorého leta a Muž s drozdom na pleci – je iba oneskoreným debutantom, náramne by sa mýlil. Ján Štepita, štyridsaťdva rokov pôsobiaci ako profesor i riaditeľ trstenského gymnázia, sa dávno stal plnohodnotným spisovateľom. Veľa rokov sa realizoval v časopisoch, v košickom, banskobystrickom i bratislavskom rozhlase i v televízii. Ak vynecháme jeho autorské začiatky, môžeme spomenúť vysielané i publikované poviedky, dvadsaťštyri rozhlasových hier z rokov 1980 až 2008, niekoľko televíznych inscenácií i dve uverejnené drámy. A za zmienku určite stojí desať cien, ktorí získal predovšetkým za rozhlasové hry...
Za Jurajom Andričíkom
Básnik, prekladateľ a bývalý dlhoročný člen Klubu nezávislých spisovateľov Juraj Andričík  zomrel v Košiciach  29. januára 2017 vo veku nedožitých osemdemdesiatich rokov.  Narodil sa 28. 4. 1937 v Bežovciach, v roku 1955 maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Sobranciach a po ročnom pôsobení na odbornej škole v rodisku odišiel v roku 1956 do Prahy, kde absolvoval štúdium na Vysokej škole ruského jazyka a literatúry. Po návrate na Slovensko pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Sobranciach a v Humennom a od roku 1983 sa jeho trvalým profesionálnym pôsobiskom stala literárno-dramatická redakcia košického rozhlasu. Jeho básnika a prekladateľská tvorba začala vznikať od sedemdesiatych rokov. O nej aj Jurajovi Andričíkovi ako dlhoročnom priateľovi je nasledujúcu pietna spomienka klubového kolegu Jána Zambora. Pohreb Juraja Andričíka sa bude konať 3. februára 2017 o 14. 00 hod. na Verejnom cintoríne v Košiciach.
Za Lacom Ballekom
Bolo to 25. októbra 2013. Vtedy som sa naposledy stretol s Lacom Ballekom. Šahanské gymnáziá - slovenské i maďarské - oslavovali 100. výročie vzniku. V súčasnosti najznámejší Šahan ako absolvent slovenského gymnázia možno naposledy vystupoval na verejnosti s krásnym, rétoricky dokonalým prejavom, plným emócií, vzdávaním vďaky za nezabudnuteľné študentské roky a holdu svojskej atmosfére mestečka na hranici. Nevyzeral dobre, aj spomínal, že nie je zdravý, ale jeho slová ožiarili veľkú sálu bývalého župného domu. Priam esteticky a umelecky pôsobilo jeho vystúpenie. A potom sme sa stretli znovu v štvorici ako bývalí spolužiaci. O literatúre nepadlo ani slovo. Šahania staršej generácie pri takýchto stretnutiach majú iba jednu tému. Spomienky na mladé roky sa vždy točia okolo futbalovej lopty. Ani v ten októbrový deň to nebolo inak.
Pokračovanie
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky