Aktuality - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Prejsť na obsah
Reflexie zdiaľky, reflexie z domova
Plány, túžby, nádeje boli začiatkom roka 2020 veľké: chceli sme do kytice literatúry nazbierať jednotlivé kvety jeden po druhom – v podobe našich každomesačných klubových stretnutí. Všetko je inak, tak veľa zmenila i zničila víchrica koronavírusu a nebezpečného ochorenia COVID 19. Stretli sme sa len dvakrát, v januári a februári, a od marca sme doma... Všetci v tichu, vnorení do seba a túžby po osobných stretnutiach v KNS, i s čitateľmi na plánovaných čítačkách, besedách, festivaloch.
Zostávame doma. Píšeme. Čítame. Píšeme svoje, čítame iných, a prajeme si diskutovať. Nemôžeme sa stretnúť. Nepoddávame sa. Nemlčíme, hoci sme v tichu domovov, našou rečou je písmo.
Prinášame preto reflexie o knihách členov KNS tak, ako zvyknú odznieť na stretnutiach. A budeme radi, ak sa rozprúdi aj diskusia takto – nadiaľku, na webovej klubovej stránke.
Sme v tom každý sám, a predsa vzájomne. Posielajte nám teda vaše – reflexie, ale aj fragmenty z vašej novej tvorby.
Opatrujte sa a pomáhajme si – aby sme sa stretli spoločne, keď príde čas na objatie.
Ľ. S.
Viac v rubrike  Z HODÍN VEČNOSTI
Cena pre Zoru Jesenskú
V novembri tohto roku sa v Národnom dome v Martine udiala milá slávnosť. Udeľovali sa ceny a verejné uznania mesta za rok 2022, ktoré oceneným osobnostiam, žijúcim i nežijúcim, ako aj zástupcom partnerských miest z Českej republiky, Nemecka a Poľska slávnostne odovzdal martinský primátor Ján Danko. Dostalo sa mi veľkej pocty, že som sa na požiadanie martinského magistrátu pamätného podujatia zúčastnila, aby som prevzala cenu pre významnú slovenskú umeleckú prekladateľku Zoru Jesenskú (1909 1972)...
Pamätná tabuľa Jánovi Štepitovi
Autorovi  početných rozhlasových hier, prozaikovi a dlhoročnému pedagógovi Jánovi Štepitovi odhalili 21. novembra 2022, pri nedožitých 90. narodeninách pamätnú tabuľu na budove Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej.
Ján Štepita bol dlhoročným členom Klubu nezávislých spisovateľov a v čase, keď som klub viedol, sme na našich kritických stretnutiach predstavili jeho dve poviedkové knihy so spomienkovými témami Poviedky neskorého leta...
Jubilantka Marta Žilková
Medzi jubilantov nášho Klubu nezávislých spisovateľov vstupuje 27. novembra 2022 Marta Žilková, univerzitná profesorka a uznávaná odborníčka v oblasti mediálnej kultúry a literatúry pre deti a mládež.
V rodnom Prešove absolvovala štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, po presťahovaní do Nitry tri roky učila na Gymnáziu E. Gudernu, potom vo svojom pedagogickom pôsobení pokračovala na katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty a jej odborný záujem sa sústredil na oblasť literatúry pre deti a mládež a v širšej odbornej verejnosti sa stala známa recenzovaním rozhlasových...
S darom a bremenom Tibora Žilku v Šahách
Slovníky slovenských spisovateľov uvádzajú, že literárny vedec Tibor Žilka sa narodil v Plášťovcich, ale jeho trvalým domovom až do odchodu na vysokú školu sa stali Šahy, mesto na slovensko-maďarskej hranici s historickým názvom Ipolyság, ktoré sa v Ballekovým románoch zmenili na takmer mýtický Palánk. Tak tam sme sa 10. novembra 2022 vybrali s Tiborom Žilkom na dve besedy o našej spoločnej knihe rozhovorov Dar a bremeno dvojitej identity (vyšla v Literárnom informačnom centre v roku 2021).
Prvá beseda sa uskutočnila v dvojjazyčnej mestskej knižnici...
Beseda o novej monografii Špičkového tímu
Na pôde Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre sa 3. novembra 2022 konala beseda s autorským kolektívom Tibor Žilka – Anna Zelenková – Krisztián Benyovszky, ktorému nedávno vyšla monografia publikovaná v angličtine v medzinárodne uznávanom vydavateľstve Peter Lang s názvom Stereotypes and Myths. Intertextuality in Imagological Reflections, v preklade Stereotypy a mýty. Intertextualita v imagologických reflexiách...
Dvakrát Rudolf Dobiáš: Johana. Johanin chlapec
Sima Magušinová – Rekviem (Rudolf Dobiáš), Live Session
Keď mi Miro Dobiáš priniesol nové vydanie románu Johana. Johanin chlapec, pustil mi na mobile nahratú skladbu speváčky Simi Magušinovej (predtým Martausovej), ktorej textom sa stala báseň jeho otca. „ Kde sú tie Tvoje nebesá, prezraď nám, Bože milý...“ zaznel hlas speváčky a v pamäti sa mi vynorili tie verše, ktoré prvýkrát verejne zazneli na Dňoch Ladislava Hanusa v Spišskej Kapitule...
Pavol Parenička: Štúrovskí revolucionári a vizionári na nemeckých univerzitách
Pavol Parenička prežíval 20. októbra 2022 v Zichyho paláci v Bratislave dvojnásobnú radosť: Klub autorov literatúry faktu mu udelil Zamarovského cenu za trvalý prínos do literatúry faktu, a zároveň mu práve v ten deň vyšla nová kniha, takmer tristostranová monografia o ideovom prerode štúrovcov od racionalistického osvietenstva, cez idealistický romantizmus, až k myšlienke revolučného a perspektívy vízie budúcnosti slovenského národa. A miesto, v ktorých sa tento prerod rodil, boli nemecké univerzity...
Anton Baláž: Načo je literárna veda
Tak znie názov editoriálu nového čísla Stredoeurópskych pohľadov (1/2022). Pod tento vstupný text, ktorý otvára komplex štúdií o situácii, v ktorej sa ocitli spoločenské a humanitné vedy zoči-voči prírodným vedám, sa podpísali literárni vedci Mária Bátorová a Ján Gallik. Mne editoriál vnukol otázku, ktorú som si často kládol počas svojich tvorivých pobytov v Domove spisovateľov v Piešťanoch, keď som prechádzal pohľadom po knižných poličkách so súbornými vydaniami diel slovenských literárnych vedcov, ktoré pred rokom 1989, vo viacerých knižných edíciách vychádzali vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. A moja otázka znela: Načo nám bola literárna veda?
Myslím, že oprávnene by si túto otázku mohla položiť práve Mária Bátorová, ktorej mimoliterárne okolnosti nedovolili aby už pred pádom komunizmu mohla plnohodnotne vstúpiť na pôdu literárnej vedy. V odosobnenej, vedeckej  podobe, sa dá nájsť jej odpoveď...
Národné ceny Vojtecha Zamarovského
V Zichyho paláci v Bratislave odovzdali 20. októbra 2022 Národné ceny Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos do literatúry faktu. Prestížne ocenenie udeľuje Klub autorov literatúry faktu, jedna z členských organizácii Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska už viac ako dve desaťročia, aby pravidelne pripomínal zakladateľa tohto literárneho žánru v slovenskej literatúre a ocenil autorov, ktorí svojim dielom rovnako trvalo obohatili literatúru faktu.
Pravidelné každoročné udeľovanie Národných cien Vojtecha Zamarovského prerušil covid a tak v Zichyho paláci udelili ceny za roky 2021 a 2022. Získali ich aj dvaja členovia KNS – za rok 2021 Anton Baláž a za rok 2022 Pavol Parenička...
Rytiersky rád svätého Gregora Veľkého odovzdal včera nitriansky biskup Viliam Judák básnikovi, spisovateľovi a politickému väzňovi RUDOLFOVI DOBIÁŠOVI (www.rudolfdobias.sk)
Rád mu udelil pápež Frantisek I.
Pápežský Rád svätého Gregora Veľkého založil v roku 1891 pápež svätý Gregor XVI. Jeho prvotným cieľom bolo vyznamenať verejných a zaslúžilých mužov bezúhonnej povesti, ktorí sa zaslúžili o dobro spoločnosti. Od roku 1994 sú do rádu pripustené aj ženy...
Večer KNS patril poézii, aj Cenu KNS za rok 2021 získal básnik Judolf Jurolek
Stretnutie členov KNS dňa 28. septembra 2022 v podzemných priestoroch pod Mestskou knižniou v Bratislave malo slávnostný nádych pri odovzdávaní Ceny a prémií KNS za tvorbu z roku 2021.
Rok 2021 bol pre členov Klubu nezávislých spisovateľov plodný. Porota pre udelenie ceny a prémií KNS (Ján Zambor – predseda, Ján Gavura a Igor Hochel – členovia poroty) vyberala laureáta spomedzi deviatich autorov, zastúpená bola poézia, próza, tvorba pre deti, literárna veda a kniha rozhovorov a ich vlaňajších diel...
Napísať o dobrej knihe nie je nikdy neskoro
Zdenka Valentová – Belićová: Imigranti v babylonskej veži
Najznámejšia a najuznávanejšia prekladateľka slovenskej literatúry do srbčiny, laureátka prestížnej Hviezdoslavovej ceny a naša klubová kolegyňa Zdenka Valentová – Belićová v rokoch 2015 – 2017 pripravila a vo svojom domovskom časopise vojvodinskych Slovákov Nový život publikovala sériu trialógov medzi poprednými slovenskými a srbskými spisovateľmi, pričom ona sama nebola len „tým tretím“, ale stala sa skutočným demiurgom týchto rozhovorov, prichádzala s ich ideou a udávala im tón, a tak vznikol objavný súbor rozhovorov so 14 slovenskými a 14 srbskými autorkami a autormi...
Malý záznam - Volanie, 14. septembra 2022
Nádvorie pokropil dážď.
Za hlasom "Volania" sme zišli pod klenby podzemia. Bielo-biele steny,  meniace farby  tieňmi, ktoré ukladalo svetlo lámp. Svetlo premenené na zvuk. V póroch múrov šumel starý dobrý vánok večnosti.
Byť komorne, byť  prosto aj nevšedne, počkať si na slová, ktoré majú prísť v plynutí vymedzeného času. Nechať tú hlbinu v podsvetí starého mesta dosadnúť na svoju tvár, pretkať striebornou niťou slova svoje myšlienky a zostať celkom slobodný.
Medzi dvoma jazykmi a dvoma kultúrami
K osemdesiatke Ivana Čičmanca
Narodil sa 21. augusta 1942 v Bratislave a po augustovej okupácii v roku 1968 (ruské tanky sa objavili v uliciach nášho hlavného mesta práve v to osudové ráno 21. augusta) sa rozhodol emigrovať. Nedávno mi o tom napísal: „ Emigroval som do Nórska, čo som nikdy neskôr neoľutoval. Keď som sa v rokoch 1968-69 rozhodoval, ši mám emigrovať alebo nie, v prospech emigrácie silno zavážila aj predtucha, že nielen do tlače, ale aj do literatúry a ostatnej kultúry sa vráti cenzúra a politický dirigizmus, čo bola pre mňa priam neznesiteľná predstava“.
Ivan Čičmanec sa tak ako poaugustový emigrant ubránil tomu, čo sa u nás doma naozaj...
Archa bytostí a hlas medzi domami mesta
Literárna dielňa KNS je tohtoročnou sériou prezentácie tvorby autorov KNS a ich hostí, ktorá sa po druhýkrát konala na vnútornom nádvoríčku Mestskej knižnice na Klariskej  ulici  v Bratislave.   Večer 10. augusta 2022 dostal názov Archa bytostí: predsedníčka KNS Judita Kaššovicová čítala zo  svojej poetickej tvorby súznejúcej s hudobným podkladom a dvaja hostia – Peter Prokopec a debutujúca poetka Alena Brindová. Soireé v autorskom prednese poetov dotvorili rozhovory, ktoré viedol Ján Gavura a hudobná tvorba gitaristu Ivana Tomoviča...
Sedemdesiatnik  Miroslav Dudok
S malým oneskorením (narodil sa 31. júla 1952) si chceme pripomenúť významné  životné jubileum jazykovedca, významného slavistu, univerzitného profesora a básnika Miroslava Dudka. Pochádza zo slovenskej vojvodinskej komunity (narodil sa v Erdeviku), študoval na slovenskom gymnáziu v Petrovci, vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale začiatky jeho literárneho a pedagogického pôsobenia sú spojené s Novým Sadom. Začínal ako redaktor mládežníckeho časopisu Vzlet, bol redaktorom Nového života, literárneho časopisu...

Eva Maliti Fraňová - Niekoľko myšlienok o pocitoch
Svoj román som nazvala O príjemných pocitoch, ale keď som na ňom začínala pracovať, sprvoti bol bez mena. Mala som len svoj zámer umelecky spracovať osudy konkrétnych osobností, hornouhorského aristokrata Pavla Pálffyho a jeho manželky, alebo jednej z manželiek, francúzskej spisovateľky Louise Vilmorin de Lévȇque, ľudí, ktorí na Slovensku niekedy žili a boli s ním nejako spojení, možno nie spätí, ale boli tu. Prípravu k románu predstavovalo štúdium množstva rôznorodých materiálov o svojich hrdinoch i o všemožných súvislostiach okolo nich...
Chvála Romboidu a Milana Resutíka
 
Aj bez dotácie z Fondu na podporu umenia, vďaka úsiliu predsedu AOSS Petra Juščáka   vychádza aj v tomto roku literárny časopis Romboid pod redaktorským vedením Igora Hochela. O jeho oprávnenosti a potrebnosti na knižnom trhu svedčí aj nové, piate číslo časopisu. Opäť medzi jeho autormi nachádzame príspevky kolegov z KNS – viaceré z nich patria ku kľúčovým textom tohto čísla.
Číslo otvára rozsiahla literárnovedná štúdia Jána Zambora Janko Kráľ – naďalej...
STIGMA LÁSKY v siedmich otázkach Dany Podrackej a odpovediach Mily Haugovej
Drahá Mila,
Tvoje rozprávanie je o láske rozrastajúcej sa vo farebnosti záhrad, spätne prerastajúcich v lásku. V oboch sme nekoneční, tvoríme trojicu, ktorú možno nazvať svätou. Bez pozorovateľa niet pozorovaného. Keby nebolo záhrad, neboli by sme ich očami a kto by videl záhradu, keby nebolo lásky.
Teda, kto sme? Trojjediní  - Trojjediný, rozdrobení a zjednotení súčasne? Vieš to presne, že kto hľadá prameň, sám je prameňom, kto hľadá svetlo, už ho raz našiel...
Cena Miroslava Ivanova pre Antona Baláža
V rámci medzinárodného knižného festivalu Svět knihy Praha, udelili slovenskému spisovateľovi Antonovi Balážovi za trvalý prínos českej a slovenskej literatúre faktu prestížnu Cenu Miroslava Ivanova. Slávnostné udelenie ceny sa uskutočnilo 10. júna 2022. Pre zdravotné problémy sa Anton Baláž nemohol na odovzdávaní osobne zúčastniť. Cenu v jeho mene prevzal predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí a riaditeľ Slovenského domu v Prahe Vladimír Skalský.
Laudácio na laureáta predniesol historik a autor kníh literatúry faktu Michal Macháček.

KBS ocenila osobnosti kultúry cenou patróna umelcov Fra Angelico, medzi nimi aj dvoch členov KNS
 
Bratislava 24. mája 2022 (TK KBS) — Cenu patróna umelcov Fra Angelico si v Primaciálnom paláci v Bratislave prevzali ďalší laureáti v oblasti slovesného, výtvarného a hudobného umenia a tí, ktorí sa vo svojej tvorbe i práci mimoriadne pričinili o rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku. Ocenila ich Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, ktorú vedie ordinár Ozbrojených zborov a ozbrojených síl SR Mons. František Rábek. Medailu s vyobrazením patróna umelcov s diplomom udelil oceneným biskup Rábek. Na slávnosti, ktorá sa konala po 20-krát, sa zúčastnil zástup osobností z oblasti cirkevného, kultúrneho a spoločenského života, ako aj známi a priatelia ocenených. Oceňovaniu predchádzala svätá omša za umelcov...
 
Májové stretnutie KNS s leitmotívom krajiny a záhrady
V otvorenom priestore kaviarne Adriana (na začiatku ružinovskej štvrte Trávniky) sme 26. mája 2022 otvorili tohtoročné stretnutia Klubu nezávislých spisovateľov – v podobe javiskovej prezentácie tvorby našich členov.
Májovému stretnutiu predseníčka KNS Judita Kaššovicová  pririekla leitmotív Krajina – Záhrada.  Juraj Kuniak naše literárne soiré uviedol svojou reflexiou na túto tému, a v nej exkurziu svojho vnímania krajín, v ktorých pôsobil, a spomienky stretnutia s výtvarníkmi a spisovateľmi, ktoré sa ako stromy zakorenili v jeho živote a tvorbe. Prizvaný hosť – multiinštrumentalista Michal Smetanka...
Extáza/ Obrazy o nej
Dňa 11. mája 2022 sa konala v historickej budove Štátneho divadla v Košiciach premiéra unikátneho autorského baletného predstavenia Extáza/Obrazy o nej, za ktorým stojí medzinárodne uznávaný tanečník a choreograf, riaditeľ baletu ŠDKE Andrej Petrovič.
Hudbu k baletu skomponoval legendárny Vladislav "Slnko" Šarišský.
Kostýmy a scénu vytvorila oceňovaná scénografka a kostýmová výtvarníčka Diana Strauszová, dramaturgiu dramaturgička baletu SND Eva Gajdošová.
Autorom scenára a textov predstavenia je člen KNS Tomáš Straka.
Erik Jakub Groch získal Cenu Dominika Tatarku za rok 2021
Nositeľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2021 sa stal Erik Jakub Groch.
Výročnú literárnu cenu udeľuje Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika v spolupráci s porotou Ceny Dominika Tatarku a Nadáciou Milana Šimečku za výnimočné literárne dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odka Dominika Tatarku. Erik Jakub Groch si cenu prevzal  v Pálfyho paláci v Bratislave 10. mája 2020, predovšetkým ako ocenenie jeho básnickej zbierky Viety (vyd. Skalná ruža). Autor názov zbierky vysvetľuje, že Viety sú zo slov vietor a vety, čiže vietor v pohybe...
Mysľou a srdcom na Ukrajine
Romboid č. 3/ 2022
Vpád ruských vojsk na Ukrajinu, ktorý celý svet odsúdil ako akt najhrubšieho násilia, nás  najskôr zaskočil, potom rozhorčil a následne vyvolal potrebu reagovať naň: urobila tak aj Asociácia organizácii Slovenska už 6. marca 2022 protestným textom a zároveň oslovila svojich členov a ďalších literárnych tvorcov, aby individuálne, zo svojho autorského pohľadu vyjadrili postoj k tejto agresii. Ich vyjadrenia v podobe  úvah, analytických textov a básni prináša prvá časť tretieho tohtoročného čísla Romboidu. Redakcia zároveň pripravila...
Pamätná izba Kláry Jarunkovej
Po trojročnej obnove jej rodného domu v Šumiaci, v miestnej časti horehronskej obce Červená skala otvorili 29. apríla 2022 Kláre Jarunkovej v časti domu jej pamätnú izbu. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo pri príležitosti 100. výročia jej narodenia a zúčastnila sa na ňom aj jej dcéra Dana Zacharová, známa výtvarníčka, ktorá svojimi kresbami a grafikami sprevádzala aj literárne diela svojej matky.
Zásluhou Dany Zacharovej je v pamätnej izbe aj pôvodný nábytok z bratislavského bytu Kláry Jarunkovej: nechýba ani spisovateľkin pracovný stôl, za ktorým táto naša najprekladanejšia autorka priprav...
Eva Maliti Fraňová: O príjemných pocitoch
Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin - Príbeh rozpamätávania - Vydavateľstvo SLOVART, Bratislava 2021
Na úvod rozhovoru s autorkou knihy hneď uvediem, že príbeh rozpamätávania na manželstvo grófa Pavla Pálffyho de Erdöd a jeho francúzskej manželky Louise de Vilmorin je situovaný prevažne do Budmeríc, do kaštieľa, ktorý viac ako polstoročie bol sídlom Domova slovenských spisovateľov. Bol som jedným zo stoviek autorov, ktorí spoznali a ocenili tvorivú atmosféru kaštieľa s udržiavaným anglickým parkom a inšpiratívnymi výletmi do okolitých lesov, preto som sa s osobitným záujmom do knihy začítal. Vyvolala vo mne množstvo asociácii i zvedavých otázok a tie tvoria obsah rozhovoru s našou klubovou kolegyňou, prekladateľkou z ruskej literatúry, literárnou vedkyňou, divadelnou autorkou a prozaičkou Evou Maliti Fraňovou...
Naša pani Klára
K storočnici spisovateľky Kláry Jarunkovej
Patrila k zakladajúcim členkám Klubu nezávislých spisovateľov a spolu s Milanom Rúfusom, Petrom Karvašom,  mladšími členmi Milanom Lasicom, Tomášom Janovicom či Pavlom Vilikovským boli celou literárnou obcou vnímaní ako osobnosti, ktoré už mali trvalé miesto v dejinách modernej slovenskej literatúry – a tvorivá autorská nezávislosť bola emblematickým znakom ich tvorby. 28. apríla by sa Klára Jarunková dožila storočnice a Slovenské pohľady si ju v čísle 4/1922 pripomenuli spomienkovými textami Otakara Kořínka, Tomáša Janovica, Ondreja Sliackeho...
Aktualita s nádychom závisti
Patril som k prvým čitateľom (ešte v rukopise) knihy Miroslava Dobiaša Adam a tajomstvo orloja a okrem povzbudenia debutanta som ocenil výborne napísaný príbeh s potrebnou mierou tajomstva v diele určenom mladému čitateľovi, navyše s takou mierou poznania histórie a tajomstiev pražského orloja, k akému som sa ja, jeho častý návštevník a trvalý obdivovateľ nikdy nepriblížil. Nepochyboval som zároveň, že kniha bude mať čitateľský úspech, čo sa krátko po jej vydaní aj potvrdilo. Autor teraz zažil aj prvé  živé čitateľské stretnutie. Keď som si prečítal jeho bezprostredné dojmy z besedy a pozrel fotografiu, aký rad sa vytvoril pri kúpe knihy, premkol ma pocit závisti – pravdaže, žičlivej...     
Židovská tematika ako súčasť medzikultúrneho dialógu
Pred troma rokmi obohatil našu literárnu scénu nové periodikum Stredoeurópske pohľady , časopis pre jazyk, literatúru, kultúru a média. Publikujú v ňom slovenskí, českí, maďarskí a poľskí literárni vedci, ktorí predstavujú osobností a aktuálne témy svojich národných literatúr a zároveň prinášajú zaujímavé pohľady na zložitý systém vzájomných vzťahov a ich presah do multikultúrnych aspektov prítomných v prezentovaných umeleckých dielach. Každé číslo časopisu je zároveň tematicky zamerané...
AOSS poctila Johna Minahaneho Cenou P. O. Hviezdoslava za rok 2021
Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska udelila prestížnu Cenu P. O. Hviezdoslava za rok 2021 írskemu prekladateľovi a básnikovi Johnovi Minahanemu za jeho významné prekladateľské počiny, a predovšetkým za preklad Krvavých sonetov P. O. Hviezdoslava do anglického jazyka (The Bloody Sonnets, vyd. LIC, 2018). Slávnostné odovzdanie ocenenia sa konalo 9. marca 2022 v obradnej sieni Zichyho paláca v Bratislave...
 
Romboid predsa vyšiel
Po rozhodnutí príslušnej komisie Fondu na podporu umenia neposkytnúť dotácie na rok 2022 literárnym časopisom Romboid, Dotyky a Literárny týždenník vznikli v kultúrnej obci oprávnené obavy o ich ďalšiu existenciu. Dokonca v Prahe vychádzajúci magazín Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí priniesol v prvom tohtoročnom čísle túto informáciu pod titulkom Zánik tradičných literárnych periodík? A v súvislosti so zamietnutím dotácie pre Romboid ...
Reflexie Márie Bátorovej
Televízna podoba Hronského románu Jozef Mak, ktorú vysielala RTVS 1. januára 2022, dala širokému diváckemu okruhu možnosť konfrontoval toto dielo nášho povinného, neskôr odporúčaného maturitného čítania s jeho dramatickým vizuálnym stvárnením a pre mnohých divákov aj nové začítanie sa do románu nášho literárneho klasika. Pre literárnu vedkyňa Máriu Bátorovú, autorku monografie Jozef Cíger Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre to bol podnet priblížiť v texte Televízna podoba Jozefa Maka – aj ako podnet na návrat k jeho dielu širšie tvorivé i literárnohistorické súvislosti jeho vzniku a jeho zaradenie (spolu s románom Andreas Búr ) do kontextu medzivojnovej európskej románovej tvorby...
Rudolf Dobiáš: Noci a dni
Pod rovnakým názvom, ale u nového vydavateľa Parcela, s.r.o, 2021, sa do čitateľského povedomia opäť vracajú verše básnika, pre ktorého poézia bola predovšetkým azylom, do ktorého sa musel uchýliť v rokoch – tie potom narástli na desaťročia – po návrate z jáchymovských lágrov. Zbierka vyšla práve v čase, keď RTVS uviedla hodinový filmový dokument Aleny Čermákovej Svetlo na konci dňa a jeho príbehovým ťažiskom bol práve básnický osud Rudolfa Dobiáša...
Kniha španielskej poézie
Kniha španielskej poézie vyšla v preklade a s komentármi Jána Zambora a predstavil v nej okrem mozarabskej lyriky, starej kastílskej ľudovej poézie a romancí tvorbu takmer šesťdesiatich básnikov: od stredoveku, cez renesanciu, barok, klasicizmus, romantizmus a literárne prúdy 20. storočia po súčasných tvorcov. Dielo má charakter komentovanej antológie a jeho osobitosťou je, že španielsku poéziu zahŕňajúcu tisícročie jej vývinu približuje nielen prekladmi, ale aj jej reflexiou. Popri rámcovom prehľade vývinu španielskej poézie...

Zomrela Kveta Dašková (23. 8. 1935 v Piešťany - 27. 12. 2021 Miloslavov)
Domom sa rozlieha teplé svetlo, je zakúrené, Pipo veselo poskakuje na poličke, mačička Bodka a psík Dorinka driemu schúlené do veľkého klbka. O všetko je postarané. Bytosti, ktoré prišli do blízkosti tohto domu vytvorili bezpečie. Nikto neostáva sám, prozreteľnosť pozná všetky naše cesty. Už netreba ani rozlíšiť, či sa príbehy dejú v realite knižných dejov, alebo sú v dimenzii skutočného života...
Peter Juščák sa stal predsedom AOSS
Novým predsedom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) sa stal spisovateľ a publicista Peter Juščák, ktorý stojí na čele jednej jej organizácií – Obce spisovateľov Slovenska. Na čele AOSS vystriedal básnika Erika Markoviča. Rada AOSS zvolila Petra Juščáka na mimoriadnom zasadaní 16. novembra 2021.
AOSS združuje šesť spisovateľských organizácií – Klub nezávislých spisovateľov, Obec spisovateľov Slovenska, Slovenské centrum PEN, Klub spisovateľov literatúry faktu, Spolok maďarských spisovateľov na Slovensku a Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku.
Prezentácia knihy Dar a bremeno dvojitej identity
V rámci Študentských dní nitrianskych univerzít zorganizoval 16. novembra 2021 Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre spoločne s Klubom nezávislých spisovateľov v Bratislave prezentáciu knihy rozhovorov Dar a bremeno dvojitej identity slovenského prozaika a novinára Antona Baláža s literárnym vedcom a dlhoročným vysokoškolským pedagógom FSŠ UKFv Nitre profesorom Tiborom Žilkom. Podujatie sa v súvislosti s protipandemickými opatreniami uskutočnilo kombinovanou formou.
Chlapec z Kysúc, môj priateľ Miro Cipár
Na počiatku bolo slovo Milana Resutíka, keď mi v nedeľu 7. novembra telefonoval, že Miro Cipár je v nemocnici a je na tom zle. A na druhý deň médiá oznámili, že v pondelok 8. novembra nás opustil maliar, grafik, sochár, dizajnér, ilustrátor Miroslav Cipár.                         
Cipár je pravdepodobne   najvšestrannejší slovenský výtvarník. Narodil sa v 8. januára 1935, na kopci  Semeteš v obci   Vysoká nad Kysucou. Študoval na Pedagogickej fakulte jazyk slovenský   a výtvarnú výchovu, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave...
Zomrel profesor Anton Uherík
Nech Ti svieti svetlo jasné, drahý Tónko Uherík
Už len v paralelnom svete predstáv budeme posedávať v kaviarni na námestí, za mlčanlivej účasti hrdinských bojovníkov, chrániacich mier a naše nekonečné rozhovory. Poštovou ulicou bude poletovať zlatisté lístie. Jesennou hmlou a ospalo sa predierajúcimi lúčmi slnka ráno o 10.00 zavonia káva. Budeme sedieť na terase, lebo jesenný chlad nám v paralelnom svete príjemne ovieva tváre...
Jubilant Milan Resutík
Do spoločenstva našich klubových osemdesiatnikov pribudne 22. októbra 2021 prekladateľ, publicista, vydavateľ, diplomat, a navyše dlhoročný predseda Klubu nezávislých spisovateľov Milan Resutík.
Rodák z Uzovskej Panice, nášho krajanského prostredia v Rumunsku, vyrástol v Novom Meste nad Váhom, kde absolvoval aj gymnaziálne štúdia. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študoval rumunský jazyk a literatúru. Pracoval v Československom rozhlase v Bratislave a na Ministerstve kultúry SSR ako tlačový tajomník a blízky spolupracovník ministra Miroslava Válka...
Konvália na divadelných doskách
Na bratislavskej scéne divadla L + S uviedlo divadlo LUDUS 3. októbra 2021 premiéru divadelnej hry Konvália. Ako napovedá názov, ide o adaptáciu úspešného rovnomenného románu Denisy Fulmekovej, ktorý sa vracia do čias druhej svetovej vojny, na pozadí ktorej vrcholí vzťah františkána a básnika Rudolfa Dilonga a mladého židovského dievčaťa Valérie Reiszovej. Pre Denisu Fulmekovú je to zároveň aj príbeh rodinný, keďže dcérou, ktorá sa im narodila počas vojny, je jej mama.
„Približne pred štyrmi rokmi ma oslovila mladá režisérka Sára Zetocha Čermáková...
CENA A PRÉMIE KLUBU NEZÁVISLÝCH SPISOVATEĽOV ZA ROK 2020 SI OCENENÍ AUTORI PREVZALI NA KOMORNOM KLUBOVOM STRETNUTÍ
Odovzdanie Ceny KNS a prémií KNS za tvorbu vydanú v roku 2020 pripravila predsedníčka KNS Judita Kaššovicová v novom priestore kaviarne Adriana, uspôsobenej pre malé umelecké produkcie. Klubové auditórium bolo kvôli pretrvávajúcej pandémii aj v septembri 2021 komornejšie než sme si všetci želali, avšak ocenenia odovzdali členovia poroty osobne – s kyticou a úsmevom. Juraj Kuniak ocenených autorov vyspovedal, a literáti mali v svojich blízkych klubových kolegoch hlboko vnímavé publikum.
Pokračovanie
Na knižnom veľtrhu Svět knihy KNS zastupovala Eva Maliti Fraňová
Naša členka Eva Maliti Fraňová sa prednedávnom zúčastnila pražského knižného veľtrhu Svět knihy, ktorý sa konal od 23. do 26. septembra 2021. Veľtrh sa konal v náhradnom termíne, keďže pôvodný vlaňajší ročník sa kvôli pandemickej situácii nemohol uskutočniť. Prenesenie termínu na príjemné dni začiatkom jesene však prinieslo nesmiernu radosť milovníkom literatúry, ktorí v hojnom počte nadšene vítali „pohyblivý“ sviatok kníh.
Prozaička na veľtrhu predstavila svoj román Kustódi//Arianina kniha v českom preklade poetky Boženy Správcovej...
Neznáma európska kultúra a Martin Rodan v Červenom raku
Presný názov diela, ktoré jeho vydavateľ Milan Richter prezentoval 24. augusta 2021 v známej a obľúbenej bratislavskej letnej čitárni, znie Naša neznáma európska kultúra (MilaniumM 2020) a takmer rovnako neznámym je slovenským čitateľom jeho autor. Mal som preto oprávnené obavy, že v chladnom, vetristom podvečere nepríde na prezentáciu veľa publika a Martin Rodan, ktorý aj v tomto nepokojnom covidovom čase riskoval leteckú cestu z Izraela do Bratislavy...
Pamätná tabuľa Ivana Kraska v Klobukoch sa stala realitou
Pamätná tabuľa Ivana Kraska v Klobukoch, iniciovaná KNS, realizovaná Skalnou ružou a podporovaná LIC, sa stala realitou. Dňa 14. augusta 2021 ju odkryl veľvyslanec Slovenskej republiky v ČR pán Rastislav Káčer spolu so starostkou obce Klobuky pani Soňou Ottovou. Prítomná bola riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe Ľubica Krénová, delegácia z Kraskovho rodiska Lukovištia na čele s Jozefom Mitterom a ďalšie osobnosti...
Ponad letnú čitáreň sme vystavali nový duchovný most
 
Dňa 29. júla 2021 pod otvoreným nebom v čitárni U červeného raka sme vystavali duchovný most medzi Bratislavou a  Novým Sadom počas výnimočnej príležitosti stretnutia Klubu nezávislých spisovateľov. Jeho základným kameňom je svojjazyčná srbsko-slovenská antológia poézie: Novi duhovni most – Nový duchovný most (Novi Sad –  Bratislava). Básne v nej publikuje 20 srbských a 20 slovenských poetov a poetiek, na podujatí v letnej čitárni U červeného raka ich prezentovali títo autori: Miroslav Demák, Denisa Fulmeková, Elena Hidvéghová-Yung, Ľubomíra Miháliková, Judita Kaššovicová...
Július Vanovič spočinul v rodnej hrude
Urnové telesné ostatky spisovateľa, esejistu, literárneho vedca a redaktora, dlhoročného člena Klubu nezávislých spisovateľov, nášho vzácneho kolegu, priateľa a spolubrata Júliusa Vanoviča boli uložené k večnému hrobovému odpočinku 24. júla 2021 na cintoríne v jeho rodných Dražkovciach pri Martine. Na  pietnom akte sa s ním pôsobivou kázňou rozlúčil martinský evanjelický farár a kultúrny dejateľ Milan Kubík, ktorý hovoril o mystických anjelských schodoch do neba a objatiach s Bohom. Kazateľove slová počúvala temer päťdesiatka prítomných – rodinní príslušníci, susedia, priatelia a známi nebohého...
Odišiel Milan Lasica - bol optimistický pesimista
V nedeľu 17. júla 2021, vo svojom „materskom“ Štúdiu L+ S, počas vystúpenia na výročnom koncerte Hot Serenaders, po odspievaní piesne Ja som optimista, majster humoru a satiry, dramatik, herec a textár Milan Lasica odpadol na javisku a už sa ho nepodarilo oživiť. Zomrel vo veku 81 rokov.   
V šťastných šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia som ako vysokoškolák videl prvýkrát vystúpenie dvojice Lasica+Satinský vo vysokoškolskom internáte Mladá garda. Bolo to v roku 1966 v rámci nedeľných hudobných predpoludní s orchestrom Braňa Hronca. Pre väčšinu vtedy ešte neznáma dvojica mladých hercov zahrala známu scénku o dojení (Dojíš, Ďuro, dojíš? Dojím Mišo, dojím atď)..
Anton Lauček: Päť dní Vendelína Michajloviča
 
Kniha Antona Laučeka vypovedá o fragmentoch zo života významného slovenského misionára Vendelína Javorku, ktorý trpel v sovietskych koncentrákoch desať rokov. Autor literárne stvárnil päť dní zo života kňaza, prežitých na rôznych miestach: Ružomberok, Rím, Moskva, gulag, Žilina. Názov knihy je alúziou na Solženicynovu prózu Jeden deň Ivana Denisoviča...
Podujatia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Návrat na obsah