Archlebova1 - KNS

Klub nezávislých spisovateľov
Laurinská 2, 815 08 Bratislava
Podujatia z verejných
zdrojov podporil Fond
na podporu umenia
Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Tamara Archlebová
Podstatné je cítiť jazyk, dôležitá je aj intuícia

Písať sa dá naučiť, ale to ešte nezaručuje, že sa z vás stane dobrý spisovateľ. Rovnako sa dá naučiť prekladať, ale to tiež nezaručí, že sa z Vás stane dobrý prekladateľ. Ja som sa nikdy neučila písať, ani prekladať. Priznám sa, že som v oboch oblastiach amatér. Mala som to však vždy v krvi. Zrejme som to zdedila od mojich rodičov – novinárov-prekladateľov maďarskej národnosti . Matka, Oľga Lőrincz Gályová bola aj spisovateľka. Mimochodom, ani moja matka nevyštudovala prekladateľstvo a preložila do maďarčiny viacero kníh popredných slovenských spisovateľov (R. Slobodu, A. Hykischa, J. Johanidesa, A. Wetzlera, J. Špitzera, A. Baláža a ďalších. Prekladala aj poéziu) a získala nimi nejednu cenu. Rovnako môj otec, Ivan Gály získal cenu ako najlepší novinársky prekladateľ, žiaľ, nevenoval sa prekladu beletrie. Podľa mňa je podstatné cítiť jazyk, dôležitá je aj intuícia (aký výraz najviac zodpovedá danému slovu). Ako polročnú ma dali do slovenských jaslí, doma sme hovorili po maďarsky. Takže som bola aj som „dvojjazyčná“: rozmýšľam, píšem, snívam rovnako v oboch rečiach. Maturovala som na maďarskom gymnáziu v Bratislave, neskôr som absolvovala FFUK (dejiny výtvarného umenia). Celý život som sa živila písaním, ako kritička umenia, spisovateľka, novinárka, prekladateľka. Pracovala som v rôznych časopisoch ako redaktorka. Články som publikovala v novinách a časopisoch na Slovensku, v Česku, aj Maďarsku. Popritom som sa venovala písaniu maď. aj slov. poézie a prózy. Vyšli mi zatiaľ dve básnické zbierky: 1/ Ugye, ez nem igaz? (Však to nie je pravda?, BA, AB-ART, 2000, maď. básne), 2/ Mliečna dráha, BA, Petrus, 2005/6, slov. básne).
V decembri 2010 som vydala prozaickú knihu s názvom: Ako Ruth odišla do jazera a iné sny (vyd. ZING PRINT, Bratislava).

Svoje pôvodné básne a poviedky som publikovala aj v časopisoch, resp. v antológii Ženy a fjordy (2001, Bratislava, vyd. SSS). Moje preklady básní Mily Haugovej či Milana Richtera do maďarčiny uverejnilo niekoľko časopisov. Napísala dva filmové scenáre. Preložila niekoľko románov do maďarčiny, resp. z maď. do slov. (Vincent Šikula: Veterná ružica /A szélrózsa, KT Kiadó, Komárno, 1999), Peter Karvaš: Fascikel S /Az M-dosszié/, KT Kiadó, Komárno, 2000), L. Gály Olga: Néma madár – Nemý vták, ZING PRINT, Bratislava, 2003), Feledy Ďurica Katalin: Szlovákul szeretni (Slovensky milovať, 2015, zatiaľ publikovaný len maď. originál).  V marci 2015 som odovzdala Litfondu svoj autobiografický román s názvom Identifikácie. V súčasnosti dokončujem preklad románu Jany Bodnárovej: Takmer neviditeľná (ASPEKT, 2008) pre renomované maď. vydavateľstvo Gondolat.

Roku 2015 som preložila do maďarčiny dokumentárnu prílohu románu Antona Baláža: Krajina zabudnutia. V maďarskom preklade L. Gály Olga vyšla kniha pôvodne roku 2002 (A feledés földje, AB-ART) . Cca 70-stranový dodatok som preložila podľa druhého vydania románu, ktorý vyšiel v slovenčine r. 2014 ako súčasť knihy Portréty prežitia. (Autor sa dlhodobo zaoberá povojnovými osudmi slovenskej a celej stredoeurópskej židovskej komunity). Anton Baláž toto vydanie doplnil a upravil, vzhľadom na to, že román tento rok vyšiel aj v hebrejčine (izraelským čitateľom neboli známe dobové fakty a súvislosti, ktoré sa udiali v strednej Európe po spustení železnej opony...). Dokumentárna príloha vychádzala z jeho knihy literatúry faktu Transporty nádeje, ťažiskom ktorej je vysťahovalecká akcia po vzniku Štátu Izrael.

S novým maď. prekladom knihy Krajina zabudnutia sme sa s autorom predstavili aj na tohtoročnom Týždni maďarskej knihy v Budapešti, vďaka ktorému očividne vzrástol a rozšíril sa záujem čitateľov v Maďarsku o tvorbu slovenských spisovateľov. Niektoré kapitoly (Maďarská Bricha a jej dvojitá historická optika a V Rajkovom smrtiacom tieni) na základe odtajnených archívov Štátnej bezpečnosti a tajného vtedajšieho povereníka vnútra D. Okáliho historicky verne a faktograficky objavne rekonštruujú útek Židov z Maďarska na Slovensko a drámu ich odchodu do Izraela. Súčasťou prílohy boli dokumenty  povereníkovho archívu, hlásenia pohraničných orgánov a orgánov Štátnej bezpečnosti. Román je príbehom dvoch mladých židoviek, ktoré spolu prežili Osvienčim a opäť sa za dramatických okolností stretajú v povojnovej Bratislave. Odohráva sa v roku 1949, kedy sa stále tesnejšie sťahuje aj okolo strednej Európy železná opona a pod nálepkou sionizmu sa začína nová vlna antisemitizmu. Jedna utekala z Budapešti pred  tajnou políciou, druhá pracovala na Palestínskom úrade (Jewish Agency) a organizovala vysťahovalecké transporty do Izraela. Na Slovensku bola vysťahovalecká akcia ešte legálna, ale Maďarsko po Rajkovom procese vysťahovanie do Izraela zastavilo. Maďari prichádzali do Bratislavy ilegálne a snažili sa dostať do niektorého vysťahovaleckého transportu. Pre stredoeurópskych Židov nastal zápas o prežitie. Pre tisícky z nich vysťahovanie do Izraela predstavovalo odchod do „krajiny zabudnutia“ ako ich nového trvalého domova. Tým, že sa už niekoľko rokov trocha venujem aj štúdiu judaizmu, som mohla odborne konzultovať a na základe toho poopraviť drobné nepresnosti v tejto oblasti, ktoré sa vyskytli v pôvodnom preklade románu.

Čiastočne autobiografický román Jany Bodnárovej Takmer neviditeľná môže byť pre čitateľov v Maďarsku podobne zaujímavý nielen vďaka literárnej kvalite jej kníh, ale aj témou a prostredím o. i. z Košíc a Prešova (ktoré boli kedysi súčasťou Maďarska). Pri preklade Bodnárovej kníh zas je pozitívom aj to, že som – podobne ako ona – pôsobila ako kritička umenia, takže sa dôverne vyznám aj v odbornej problematike výtvarného umenia, ktorým sa neraz inšpiruje. Spája ma s ňou aj jej „soft“ feministické zmýšľanie, poetické videnie a sympatie k budhizmu.

Jazyky sa stále vyvíjajú a aj preto by bolo osožný napr. štipendijný pobyt v danej krajine. Celkovo si myslím, že sa širšie pootvorili dvere maďarských čitateľov voči aj v Maďarsku menej známym slovenským spisovateľom (napokon, nás spája aj dlhoročné spolužitie, história), a to treba využiť. Ohlas na ich tvorbu bol tento rok údajne pozoruhodný...
Tamara Archlebová
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky