Národné ceny Vojtecha Zamarovského
V Zichyho paláci v Bratislave odovzdali 20. októbra 2022 Národné ceny Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos do literatúry faktu. Prestížne ocenenie udeľuje Klub autorov literatúry faktu, jedna z členských organizácii Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska už viac ako dve desaťročia, aby pravidelne pripomínal zakladateľa tohto literárneho žánru v slovenskej literatúre a ocenil autorov, ktorí svojim dielom rovnako trvalo obohatili literatúru faktu.
Pravidelné každoročné udeľovanie Národných cien Vojtecha Zamarovského prerušil covid a tak v Zichyho paláci udelili ceny za roky 2021 a 2022. Získali ich aj dvaja členovia KNS – za rok 2021 Anton Baláž a za rok 2022 Pavol Parenička. Každý druhý rok sa cenu udeľuje aj českému autorovi a teraz ju Klub autorov literatúry faktu udelil českému vojenskému historikovi Eduardovi Stehlíkovi. Ďalším laureátom za rok 2022 bol regionálny historik Imrich Szabó a ocenenie mu vedenie klubu odovzdalo pri príležitosti jeho životného jubilea v rodnom Palárikove. Udeľovanie cien v Zichyho paláci sprevádzala Alena Heribanová známa televízna moderátorka spolu s predsedom odbornej poroty Ivanom Szabóm, úvodné slovo mal predseda klubu Jozef Leikert, ktorý uviedol, že odborná porota je zložené zo súčasných laureátov národnej ceny a bola doteraz udelená takým osobnostiam slovenskej literatúry faktu ako Vladimír Ferko, Slavo Kalný, Milan Vároš, Roman Kaliský či Ján Čomaj. Pripomenul, že „je malým zázrakom, ak v dnešnej dobe, ktorá nie veľmi žičí kultúre, sa naša akcie nepretržite koná od roku 1999. Vtedy sme totiž prvý raz odovzdali ceny, ktoré sú pomenované po významnom slovenskom spisovateľovi Vojtechovi Zamarovskom, ktorý bol riadnym členom nášho Klubu spisovateľov literatúry faktu. Prestížnu cenu sme doteraz odovzdali štyridsiatim štyrom (44) slovenským a českým spisovateľom. Som veľmi rád, že sa kontinuita s českými spisovateľmi nepretrhla ani po rozdelení Československa, čoho dôkazom je aj to, že dnes udelíme cenu vynikajúcemu českému historikovi a spisovateľovi literatúry faktu. Raz darmo, slovenská a česká literatúra – nehovoriac o celkovej kultúre – sa ovplyvňovali do roku 1993 a ovplyvňujú sa dodnes“.
Tvorbu Eduarda Stehlíka predstavila česká historička Miroslava Poláková. Vo svojej tvorbe sa zameriava na československé vojenské dejiny, osobitne sa zameriava na český odboj v tragickom období heydrichiady –najmä v dielach Lidice – príbeh českej dediny a Atentát. Operácia Anthropoid 1941 – 1942. Pôsobil vo Vojenskom historickom ústave v Prahe, neskôr ako predseda vedeckej rady Ústavu pre štúdium totalitných režimov a od roku 2020 je riaditeľom Pamätníku Lidice. Slovenskí televízni diváci ho poznajú aj ako jedného z autorov a komentátorov rozsiahleho projektu Českej televízie o udalostiach spojených s prípravou atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
O ďalšom nositeľovi Ceny Vojtecha Zamarovského Pavlovi Pareničkovi hovoril predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Od roku 1984 pôsobil v Matici slovenskej, od roku 1987 ako vedecký pracovník jej Biografického ústavu, od roku 2000 pracoval v Slovenskej národnej knižnici, je vysokoškolským pedagógom. Ako lexikograf je Pavol Parenička autorom početných hesiel o slovenských spisovateľoch v Slovenskom biografickom slovníku, Biografickom lexikóne Slovenska, Lexikóne osobnosti Slovenska, Slovníku slovenských spisovateľov 20. storočia a spoluautorom teoretickej práce Biografistika. Knižne publikoval diela Život Petra Kelnera-Záboja Hostinského, Štúr a Hurban, myšlienka a čin a jeho najnovším knižným dielom je „kritická sonda do myslenia štúrovcov“: Štúrovskí revolucionári a vizionári na nemeckých univerzitách.
Prozaika, autora početných románov a diel literatúry faktu Antona Baláža predstavil historik Ivan Kamenec. V osobne poňatom laudáciu povedal: „K Balážovej literárnej tvorbe ma zvlášť priťahuje fakt, že autor sa vo svojich textoch tematicky stále viac orientuje na umeleckú, resp. umelecko-dokumentačnú, teda faktografickú rekonštrukciu jednotlivých historických procesov, udalostí alebo osobností z modernej slovenskej histórie, predovšetkým z obdobia dvoch totalitných režimov v 20. storočí. Vybrané témy umeleckou formou približuje na pôdoryse tzv. malých dejín, teda zväčša málo poznaných každodenných všedných udalostí, ktoré sa odohrávali v kulisách oficiálnej alebo ak chcete veľkej politiky. Umelecké spracovanie dejinných udalostí však pred autora, ale aj pred historika kladie otázku o pomyselnej hranici medzi, na jednej strane umeleckou licenciou, prípustnou fabuláciou diela, a na druhej strane rešpektovaním poznaných historických faktov. Dnešný laureát si dobre uvedomuje, že beletria, ani literatúra faktu s historickou tematikou nesuplujú učebnicu dejepisu a ani nemôžu nahrádzať odbornú produkciu. Vo svojej tvorbe však rešpektuje jej výsledky a tvorivou fabuláciou ich rozvíja, dopĺňa, zatraktívňuje a tak príťažlivou formou približuje potenciálnemu čitateľovi“. (Celý Kamencov text publikujeme v rubrike Kritické reflexie).
Podujatie v Zichyho paláci pred zaplneným auditóriom sprevádzali aj hudobní umelci: klavírista Daniel Buranovský a operný spevák Gustáv Beláček. Apelatívne na publikum pôsobili záverečné slová Jozefa Leikerta: „ Čítajme a podľa možností aj kupujme knihy literatúry faktu, veď tento druh literatúry má v dnešných časoch veľké poslanie. Aj keď sú kníhkupectvá preplnené množstvom všakovakých kníh, literatúra faktu je osobitý fenomén a nie náhodou je literatúrou 21. storočia. Nie je ňou poézia, ani beletria, ani dráma, ale literatúra faktu. Čitatelia sa chcú rýchlo a korektne dozvedieť nové fakty, pritom pekným beletristickým jazykom. Literatúra faktu nás učí, poučuje, robí múdrejšími. Isto aj preto je zo všetkých druhov literatúry najvydávanejšia na svete. A my – slovenskí a českí spisovatelia sme súčasťou tejto veľkej rodiny“.
Odovzdávanie Cien Vojtecha Zamarovského sa uskutočnilo s podporou Fondu na podporu umenia.
(ab)