L A U D Á C I O
pri príležitosti odovzdávanie ceny Vojtecha Zamarovského Antonovi Balážovi za celoživotné dielo v oblasti literatúry faktu. Cenu udelil Klub literatúry faktu pri AOSS
Vážení prítomní
som poctený a zároveň potešený, že môžem povedať niekoľko slov pri príležitosti odovzdávania Ceny Vojtecha Zamarovského, ktorú udelil Klub autorov literatúry faktu Antonovi Balážovi. Pravdaže, nie som literárny teoretik a preto mi neprichodí hodnotiť jeho spisovateľské dielo.
Avšak z pozície čitateľa, no najmä historika a v neposlednom rade priateľa, chcem upozorniť na niekoľko dôležitých čŕt v jeho prácach, ktoré ma zvlášť upútali. Ospravedlňujem sa, a budem azda trochu patetický, keď poviem, že ich obsah a forma je pre mňa nielen čitateľským zážitkom, ale vnímam ich aj ako naliehavé humánne, no zároveň znepokojujúce posolstvo umelca adresované spoločnosti v dnešnej neistej, neraz až v tragickej dobe.
K Balážovej literárnej tvorbe ma zvlášť priťahuje fakt, že autor sa vo svojich textoch tematicky stále viac orientuje na umeleckú, resp. umelecko-dokumentačnú, teda faktografickú rekonštrukciu jednotlivých historických procesov, udalostí alebo osobností z modernej slovenskej histórie, predovšetkým z obdobia dvoch totalitných režimov v 20. storočí. Vybrané témy umeleckou formou približuje na pôdoryse tzv. malých dejín, teda zväčša málo poznaných každodenných všedných udalostí, ktoré sa odohrávali v kulisách oficiálnej alebo ak chcete veľkej politiky. Umelecké spracovanie dejinných udalostí však pred autora, ale aj pred historika kladie otázku o pomyselnej hranici medzi, na jednej strane umeleckou licenciou, prípustnou fabuláciou diela, a na druhej strane rešpektovaním poznaných historických faktov. Dnešný laureát si dobre uvedomuje, že beletria, ani literatúra faktu s historickou tematikou nesuplujú učebnicu dejepisu a ani nemôžu nahrádzať odbornú produkciu. Vo svojej tvorbe však rešpektuje jej výsledky a tvorivou fabuláciou ich rozvíja, dopĺňa, zatraktívňuje a tak príťažlivou formou približuje potenciálnemu čitateľovi. Myslím, že Balážovi sa to v jeho dielach darí v priam optimálnej podobe. Pri umeleckom spracovaní historických dejov sa opiera o štúdium dobových prameňov, odbornej literatúry, o neformálne konzultácie s historikmi a pokiaľ sa to dá používa, aj metódy takzvanej orálnej histórie To znamená, že vedomosti a podnety čerpá z priamych alebo aj zo sprostredkovaných „druhogeneračných“ stretnutí so súčasníkmi a aktívnymi účastníkmi opisovaných udalostí. Do jeho rozprávania sa neraz premietajú aj zaujímavé a prínosné prvky autopsie.
Napokon ešte vysvetlenie, prečo ma nielen ako čitateľa, ale aj ako zvedavého historika upútala Balážova literárna tvorba. Vo viacerých svojich textoch sa totiž priamo alebo nepriamo venuje problematike povojnových osudov tých židovských obyvateľov na Slovensku, ktorým sa podarilo prežiť surové perzekúcie a masové vraždenie. K tejto téme mám blízko, lebo som sa dlho venoval výskumu dejín židovského holokaustu na Slovensku. Baláž mi však vo svojich dielach otvoril nové pohľady a dal nové podnety na chápanie tejto bolestnej, stále citlivej etapy našich moderných dejín. Potvrdil mi moje poznanie, že proces šoa nemožno vnímať len ako tragédiu obetí , ale v širších súvislostiach aj ako tragédiu celej spoločnosti. Ak tento fakt neprijmeme a nepochopíme, nikdy sa nebudeme môcť skutočne vyrovnať (ak sa to vôbec dá) s fenoménom holokaustu. V tom je aj už vyššie spomínané humánne posolstvo jeho literárnych diel, ktoré je dnes až nepríjemne aktuálne. Sme svedkami prudko rastúceho egoizmu, ľahostajnosti, intolerancie, ale hlavne nenávisti v celom priereze spoločnosti doma i zahraničí. Treba sa postaviť proti rastúcej vlne násilia, k čomu Balážova umelecká tvorba vnímavého čitateľa nabáda a vari ho aj v dobrom slova zmysle znepokojuje. Veď to je jedno z poslaní spisovateľa a tvorivého umelca vôbec.
Aj preto som s uspokojením a s úprimným potešením privítal jeho ocenenie. Je v správnych rukách!.
Ivan Kamenec
Na fotografiách: Anton Baláž, Ivan Kamenec
