Pavol Parenička: Štúrovskí revolucionári a vizionári na nemeckých univerzitách
(do kritického myslenia štúrovcov)Vedecká monografia Pavla Pareničku Štúrovskí revolucionári a vizionári na nemeckých univerzitách s podtitulom Sonda do kritického myslenia štúrovcov vyšla v Matici slovenskej (Martin, 2022), vznikla v rámci vedeckého projektu Výskum kľúčových kompetencií pre znalostnú spoločnosť v kontexte historických, sociálnych a ekonomických špecifík SR vzhľadom na dejiny, kultúru a tradície. Monografia približuje myšlienkové pochody a ich kultúrnopolitické presahy u mladšej generácie štúrovcov, resp. Mladého Slovenska, časovo spadajúce do 30. a 40. rokov 19. storočia.
Hnutie Mladé Slovensko bolo súčasťou druhej fázy slovenského národného obrodenia a súčasne paralelou hnutia Mladá Európa, v ktorom sa vedúcou silou stalo Mladé Nemecko, inšpirované nemeckou klasickou filozofiou a romantizmom. Rozhodujúcu rolu v tomto smerovaní zohrali Goethe, Schiller, Fichte, a zvlášť Hegel aj ďalší geniálni hegeliáni s odkazom na ideály slobody a mravnosti, ktoré sa z univerzitnej pôdy premietali do umenia, literatúry, kultúry a politiky, čo vyvrcholilo v rokoch 1848 a 1849 sériou buržoázno-demokratických revolúcií v nemeckých i v ďalších európskych krajinách, vrátane habsburskej monarchie, Uhorského kráľovstva aj Slovenska. Išlo v nich o premenu starého feudálneho stavovského sveta na novú demokratickejšiu spoločnosť, postavenú na národno-občianskych princípoch. Na Slovensku sa na čelo kultúrnopolitických, národno-obrodeneckých, integračných, apologetických a emancipačných úsilí v tomto čase postavila generácia Mladé Slovensko, ktorá sa sústredila okolo svojej vedúcej osobnosti Ľudovíta Štúra. Plánovite si rozširovala vzdelanostný obzor na nemeckých univerzitách, predovšetkým v Berlíne, Halle a tradične v Jene.
Každá kapitola monografie v unifikovanej štruktúre predstavuje jednotlivé univerzity, pričom opisuje univerzitné mestá, dejiny a zakladateľov univerzít, ich profesorov, slávnych absolventov a štúrovcov, ktorí na nich študovali. Univerzitu v Berlíne absolvovali, okrem iných, Karol Štúr, starší brat Ľudovíta Štúra, spolužiak Karola Heinricha Marxa, a Samuel Tomášik, autor slávnej hymny Hej, Slovania! Ich učiteľmi vo filozofickom duchu Fichteho a Hegela v metropole Pruska boli teológovia Marheinecke, Neander a Twesten a filológ Franz Bopp. Ťažiskovú univerzitu v Halle navštevovali Ľudovít Štúr, Benjamín Pravoslav Červenák, Samo Bohdan Hroboň, Andrej Sládkovič, Ján Kalinčiak, August Horislav Krčméry, Samuel Dobroslav Štefanovič a desiatky ďalších, ktorým prednášali hegeliánski teológovia Gesenius, Tholuck, Müller, Schwarz, filozofi Hinrichs, Ruge, Erdmann, Schaller, historici Leo, Roepell a Duncker, filológ August Pott. Osobitne treba vyzdvihnúť profesorov Augusta Tholucka, Richarda Roepella a Augusta Potta, ktorí duchovne, svetonázorovo aj politicky formovali štúrovcov, pričom medzi mnohými vznikali i pracovné a priateľské kontakty. I keď univerzita v Jene, kde najvýraznejšie pôsobil duch Goetheho, už vtedy nebola natoľko vyhľadávaná študentmi zo Slovenska ako v minulosti, predsa tu u profesora Friesa, teológov Haseho, Danza a Schotta, historika Ludena a filológov Eichstädta, Stickela a Weissenborna študovali Karol Kuzmány, Ľudovít Matej Šuhajda, Karol Braxatoris, Ľudovít Augustín Haan, Jonatan Dobroslav Čipka a iní.
Súčasťou každého portrétu v Nemecku vyštudovaných štúrovcov je aj priblíženie ich aktivít v mladoslovenskom hnutí, opis študijných pobytov a vybudované kontakty na nemeckých univerzitách, no tiež angažovanosť v revolučných rokoch 1848 a 1849 v Slovenskom povstaní ako revolúciou za národné a sociálne práva Slovákov. Priebeh povstaleckých udalostí tvorí syntetizujúcu náplň epilógu monografie, v ktorej sú zobrazené deje, ako Ľudovít Štúr a štúrovci politicky a vojensky vystúpili proti maďarskej nadvláde a feudálnym prežitkom v Uhorsku a na Slovensku. Štúrovská elita európskeho formátu dozrela na nemeckých univerzitách, formovala novodobý slovenský národ a po prvýkrát mu pootvorila dvere na scénu dejín Európy. Monografia má nemecké resumé a menný register.