Pavol Parenička: Štúrovskí revolucionári a vizionári na nemeckých univerzitách
(Sonda do kritického myslenia štúrovcov)
Matica slovenská, Martin 2022
Pavol Parenička prežíval 20. októbra 2022 v Zichyho paláci v Bratislave dvojnásobnú radosť: Klub autorov literatúry faktu mu udelil Zamarovského cenu za trvalý prínos do literatúry faktu, a zároveň mu práve v ten deň vyšla nová kniha, takmer tristostranová monografia o ideovom prerode štúrovcov od racionalistického osvietenstva, cez idealistický romantizmus, až k myšlienke revolučného a perspektívy vízie budúcnosti slovenského národa. A miesto, v ktorých sa tento prerod rodil, boli nemecké univerzity.
Do Zichyho paláca priniesol Pavol Parenička aj dva exempláre svojej monografie – jeden venoval KNS na prípadnú kritickú klubovú reflexiu a druhú som mal odovzdať kolegovi, germanistovi prof. Ladislavovi Šimonovi. Parenička mi prezradil, že na diskusiu o monografii ho pozvali do Goetheho inštitútu a bol by rád, keby sa diskusie mohol zúčastniť aj L. Šimon. Ešte pred touto iste podnetnou a odborne kompetentnou diskusiou som sa rozhodol aspoň informatívne knihu kolegom v klube predstaviť. Najskôr ale niečo osobné o jej autorovi.
S Pavlom Pareničkom som sa zoznámil v Slovenskej národnej knižnici v Martine, keď som pripravoval knihu o Jánovi Lajčiakovi a mal som sa v ich Literárnom archíve možnosť zoznámiť s Lajčiakovým archívnom fondom a prelistovať si jeden z dvoch zachovaných exemplárov jeho prekladu žalmov do dobovej slovenčiny z hebrejskej pôvodiny. Generálnym riaditeľom SNK bol vtedy Dušan Katuščák a jeho blízkymi spolupracovníkmi boli Augustín Maťovčík, Peter Cabadaj a Pavol Parenička – a v tomto období sa SNK realizovali viaceré výskumné projekty, ktoré natrvalo obohatili našu národnú bibliografiu i pohľad na menej známe osobnosti a „nezbadané“ súvislosti v našich dejinách. S Pavlom Pareničkom som potom osobitne spolupracoval, keď sa tvoril Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, ktoré pripravilo Literárne informačné centrum práve v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou. Jeho heslá v tomto slovníku sú len zlomkom biografických hesiel, ktorými Pavol Parenička prispel do monumentálneho šesťzväzkového Biografického slovníka či Lexikónu osobností Slovenska.
S knižnou tvorbou Pavla Pareničku sme sa mali na klubovej pôde zoznámiť už po vydaní knihy esejí Štúr a Hurban. Myšlienka a čin (Matica slovenská 2017), v ktorej približuje a konfrontuje životné osudy, osobnostné postoje, politické, náboženské postoje a tvorivé aktivity týchto dvoch najvýznamnejších predstaviteľovštúrovskej generácie, osobitne v ich vyústení v revolučných meruôsmych rokoch. Ľudovít Štúr je aj ústrednou postavou monografie o štúrovcoch na nemeckých univerzitách. Skôr ako nám autor monografie priblíži ich pôsobenie na univerzitách v Berlíne, Halle a Jene, predstaví v úvodnej kapitole Platonizmus a hegelianizmus cestu štúrovcov od Platóna k Heglovi a národných dejateľov( (Juraj Palkovič, Karol Štúr, M.M. Hodža, ale aj stúpenci slovanskej vzájomnosti Kollár a Šafárik) ktorí túto, často osobne strastiplnú, no myšlienkovo obohacujúcu cestu absolvovali. Pôsobenie štúrovcov na nemeckých univerzitách približuje P. Parenička aj pohľadom na históriu jednotlivých univerzít, ich kľúčové osobnosti a slávnych absolventov, a potom do tohto prostredia privádza štúrovcov, ktorých zároveň približuje aj v ich biografickej podobe a prehľadnosť a obsažnosť s akou to Parenička robí je skutočne príkladná – v tom sa nezaprie aj ako dlhoročný vysokoškolský pedagóg. Len pre oživenie našej pamäti uvediem, že v Berlíne študoval teológiu Samo Tomášik a Karol Štúr, v Halle teológiu históriu a filológiu Ľudovít Štúr, teológiu aj Jonáš Záborský a Samo Bohdan Hroboň a teológiu a filozofiu Andrej Sládkovič, v Jene, ktorá je spojená predovšetkým s Kollárom, Šafárikom a Kuzmánym, študoval Sládkovičov brat Karol Braxatoris.
Štúdium štúrovcov na nemeckých univerzitách, podnety, ktoré tu získali na ceste od idealistických myšlienok platonizmu k hegeliánskym revolučným činom oprávňuje autora monografie k záverečnému konštatovaniu o heroickom, až prometeovskom zápase, s náznakmi antickej tragédie, ktorí „zviedli štúrovci ako praví európski revolucionári a vizionári za slovenský národ v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Bažiaci po činoch, po veľkých romantických skutkoch, vykonali títo zapálení idealisti a romantici titanský kus národnobuditeľkej práce, od oblasti teoretickej filozofie, až po ozbrojené povstanie“. Osobitne treba pri novej knihe Pavla Pareničku vyzdvihnúť – ako to konštatuje aj literárny historik Július Lomenčík, že monografia o kritickom myslení štúrovcov „ponuka nový interdisciplinárne ( literárna veda, kulturológia, lingvistika, historiografia, filozofia) zameraný interpretačný pohľad stále hlbšieho pochopenia, porozumenia fenoménu´ štúrovci“.
Už len pridám, že súčasťou Pareničkovej monografie sú čiernobiele i farebné portréty štúrovcov, pohľady na univerzity, v ktorých študovali, faksimile dobovej nemeckej i slovenskej tlače, známy zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu v maďarčine i menej známe či neznáme archívne materiály – napríklad Diplom Hurbanovho čestného doktorátu teológie zo saskej kráľovskej univerzity v Lipsku z roku 1860. Autor obálky a grafickej úpravy knihy Igor Štrbík využil bohaté zdroje Archívu Matice slovenskej, Literárneho archívu SNK i Historického múzea SNM. O dôkladnej odbornej príprave pri vzniku monografie svedčí aj rozsiahla literatúra a pramene, o ktoré sa pri jej tvorbe opieral. Ako autora, ktorý tiež pracuje s pramenným a archívnym materiálom, to vzbudzuje môj obdiv a rešpekt. Rovnako to vnímali v Klube autorov literatúry faktu, keď Pavlovi Pareničkovi udelili Zamarovského cenu.
Anton Baláž