Mladojubilant Jubilant Erik Ondrejička
Básnik a geodet Erik Ondrejička vstúpil 1. mája do klubu našich tohoročných mladších jubilantov – je ročník 1964 a dožíva sa v plnej tvorivej sile „len“ šesťdesiatky. Ako absolvent odboru geodézie a kartografie na Stavebnej fakulte SVŠT v rodnej Bratislave zrejme dlhšie zvažoval či zostane len pri zememeračstve, podobne ako Jozef K., hrdina slávneho románu Franza Kafku Zámok, alebo sa vydá aj na menej merateľnú pôdu básnictva.
Práve tomuto zvažovaniu-vajataniu treba zrejme pripísať, že jeho debutová básnická zbierka Na vnútornej strane viečok vyšla až v roku 2004, k jeho ešte nejubilejnej štyridsiatke.
Keď o dva roky neskôr vyšla Erikovi ďalšia básnická kniha Tanec večerných vločiek, Igor Hochel, teraz v úlohe uznávaného literárneho kritika o nej napísal, že táto básnická zbierka už nevyvoláva také prekvapenie ako jeho debut, a uviedol aj prečo: „ Prvotina totiž vyšla štyridsaťročnému autorovi, ktorý dovtedy nikde nepublikoval, nebola nijako začiatočnícky habkavá, naopak, umelecky vyzretá a, navyše, nepísal ju profesionálny literát, ale geodet“. Už pri tejto zbierke mohol náš kritik konštatovať, že „ Erik Ondrejička ovláda všetky formy básnickej techniky, prísne dodržiava viazaný verš, má dobrú invenciu a vynachádzavú metaforiku... a je presvedčený, že báseň má prinášať isté posolstvo, nielen estetické, ale aj ideové, že je tu na to, aby vypovedala myšlienky, inak nevypovedateľné“.
Všetky Hochelom definované básnické posolstvá Erika Ondrejičku našli svoj tvorivý výraz v ďalších vydaných knihách: pod názvom 5 dokonalostí a iné básne vyšlo v roku 2008 hudobno-poetické CD v spolupráci s hudobníkom Milošom Železňákom, na knihe (e)Pigramy sa svojimi ilustráciami podieľal Ivan Popovič, svoju prvú veršovanú knihu pre deti Erik nazval Čo sa skrýva v ceruzke o zvieratách a o Zuzke, vyšla v roku 2010 a odborníčka na detskú literatúru TimoteaVráblová o nej napísala, že „ odkrýva radosť, ktorú prináša objavovanie poézie, oživujúcich nevšednosti v bežnom živote“ a na knižke jej bolo sympatické, že príbehy nemajú direktívne daný koniec – je v nich dosť priestoru na ich dotváranie detskou fantáziou.
O jeho ďalších básnických knihách Oči a rýmy – Nočné piesne kamenného mesta (Erikov hold Starému mestu, v ktorom žije), dvojjazyčná slovensko-anglická zbierka Krajina Diamantov, druhá kniha epigramov Happygramy či Povedz iba slovo z roku 2019, Mária Bátorová jazykom literárnej vedy napísala: „ Básne Erika Ondrejičku sú komunikatívne, čo tiež súvisí s ich skutočnostnou významovou bázou. Sú dialogické, oslovujú. Miestami trochejský – hovorový verš sa tu strieda s protichodným jambickým. Často sú to akoby básne – príbehy, pretože sa začínajú rozprávačsky, a tým pútajú pozornosť, a ešte preto, že majú svoju konkrétnu ´topografiu´...“. Tu pridám niečo svoje o pútavosti a čitateľskej príťažlivosti Erikovej poézie. Keď nás Karol Horák pred niekoľkými rokmi spolu pozval na Akademický Prešov, už na železničnej stanici nás čakala jedna z jeho čitateliek a ctiteliek, a potom sa to opakovalo aj počas besedy s poslucháčkami katedry slovenskej literatúry, ba básnikovmu osobnému i recitačnému (perfomerskému?) šarmu neodolala ani ich pedagogičky prof. Marta Součková. Dosť trpko som vtedy ľutoval, že som len písačom ťažkých románov.
Ale späť k jubilantovi. Jeho básnické zbierky sú nielen čitateľsky príťažlivé, ale mnohé už aj na pohľad a listovanie ich stránkami krásne, vznikajú v symbióze s významnými výtvarníkmi, z tých nových spomeniem len zbierky Volanie a Za jedinou vetou, sprevádzané výtvarnými dielami Karola Felixa. Viacerí z nich boli žiakmi Albína Brunovského, maliara, grafika a rovnako nezabudnuteľného knižnému ilustrátora a vo vzťahu k nášmu jubilantovi odcitujem vyjadrenie Ľubomíra Feldeka: “ Keď sa Erik Ondrejička stal zaťom Albína Brunovského, vedel, že sa priženil do legendy, a správal sa k nej tak, ako sa k legende správať patrí. S úctou a skromnosťou“. A na rozdiel od Kafkovho zememerača je Erik úspešný aj vo svojej občianskej profesii. Od roku 1986 nepretržite pôsobí v oblasti katastra nehnuteľností a tvorby technických predpisov a viac rokov viedol aj katastrálny odbor Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
Nášmu na závidenie mladému jubilantovi želáme, aby sa mu na vnútornú stranu viečok premietlo ešte veľa nových básni, robil z nich príťažlivé a krásne básnické zbierky a ďalej nimi obohacoval modernú slovenskú poéziu.
Anton Baláž a všetci (aj čo mu závidíme jeho mladojubilantstvo)
