Jubilantka Marta Žilková
Medzi jubilantov nášho Klubu nezávislých spisovateľov vstupuje 27. novembra 2022 Marta Žilková, univerzitná profesorka a uznávaná odborníčka v oblasti mediálnej kultúry a literatúry pre deti a mládež.
V rodnom Prešove absolvovala štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, po presťahovaní do Nitry tri roky učila na Gymnáziu E. Gudernu, potom vo svojom pedagogickom pôsobení pokračovala na katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty a jej odborný záujem sa sústredil na oblasť literatúry pre deti a mládež a v širšej odbornej verejnosti sa stala známa recenzovaním rozhlasových hier a odbornými štúdiami o rozhlasovej dramatickej tvorbe. Viac rokov pracovala v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre ako výkonná redaktorka vedeckého časopisu Slovenská archeológia. Po roku 1989 sa jej naplno otvoril priestor pre výskum v oblasti mediálnej komunikácie, najskôr návratom na katedru literatúry a od roku 1999 ako vedecká pracovníčka a riaditeľka Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Nasledovali roky intenzívneho vedeckého výskumu, stovky odborných článkov a recenzií, publikovaných doma i v zahraničí, stala sa vedúcou riešiteľkou grantových projektov VEGA a KEGA, editorkou viacerých zborníkov, pre prestížne anglické vydavateľstvo Cambrigde Scholars Press pripravila zborník Globalization Trends in Media a stala sa aj členkou Institute for Semiotic Studies (ISSS) vo Viedni. Od polovice deväťdesiatych rokoch začínajú vychádzať jej knižné monografie z oblasti mediálnej kultúry Dráma v audiálnej tvorbe, Dieťa v kontexte postmoderny, Výhry a prehry mediálnej drámy, Globalizačné trendy v mediálnej tvorbe a Intertextuálne a intermediále interpretácie, publikuje aj preklady viacerých diel z oblasti semiotiky z maďarského, ruského a poľského jazyka. Marta Žilková je aj zakladateľkou novej estetickej disciplíny – praktickej estetiky. Pod jej odborným a pedagogickým vedením vyšlo viac ako desať publikácii, ktoré sú zamerané na často podceňovanú metodiku vyučovacieho procesu a stretli sa s veľkým záujmom pedagógov. Napriek stále sa zužujúcim publikačným možnostiam naďalej sleduje a hodnotí novú rozhlasovú dramatickú tvorbu, odborne sa venuje novým trendom v problematike čítania pred deti a mládež a na túto tému v ostatných rokoch pravidelne publikuje články a štúdie v časopise v Bibiana. Založila na Filozofickej fakulte školský časopis Občas-Nečas a dlhé roky viedla vysokoškolské divadlo VYDI, ktoré dodnes existuje.
Naša jubilantka je manželkou klubového kolegu Tibora Žilku. Keď som s ním pripravoval knihu rozhovorov Dar a bremeno dvojitej identity, mal som možnosť zoznámiť sa nielen s odborným profilom jeho životnej družky. Prvýkrát sa stretli v roku 1964 v Prešove počas jeho základnej vojenskej služby. Počas romantických prechádzok pri Toryse sa dozvedel, že rodina Marty Kálnássyovej a zistil, že jej rodina má hlboké historické korene, jej predkovia mali šľachtický pôvod a do dejín Uhorska sa zapísali viacerými významnými osobnosťami, najznámejším bol Pál Maléter, počas revolúcie v roku 1956 bol ministrom obrany vo vláde Imre Nagya, za účasť na revolúcii ho odsúdili na smrť a v roku 1958 ho popravili. Marta ovládala maďarčinu, neskôr z nej aj prekladala odborné texty, ale v rodine sa rozprávali zásadne po slovensky. Dozvedel som sa aj, že jej rodičia spravovali pred druhou svetovou vojnou kino Scala, ktoré bolo po roku 1948 znárodnené, ale Marta sa napriek tomu stala vášnivou návštevníčka filmových predstavení a Tibor poznamenal, že z toho sa dá odvodiť jej trvalý záujem o filmové i divadelné umenie.
A už len pár viet o ich spoločnom odbornom záujme o literárnovedný výskum. Ako poslucháčka filozofickej fakulty v Prešove si Marta robila podrobné poznámky z prednášok Františka Mika zo štylistiky a generatívnej gramatiky, ktoré sa neskôr Mikovi stali východiskom pri interpretácii umeleckého textu, a tieto poznámky nezištne poskytla svojmu manželovi Tiborovi, keď sa stal členom Kabinetu literárnej komunikácie. Všetko ďalšie o ich individuálnej odbornej a spoločnej životnej ceste, na ktorú nastúpili v roku 1965, nájdete vážení kolegovia, v našej knihe rozhovorov. Pridám k tomu ešte čerstvú informáciu, že pred dvoma mesiacmi predstavili na prezentácii v Trenčianskych Tepliciach, kam chodia načerpať nové životné a tvorivé sily, nové spoločné dielo Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa v Trenčianskych Tepliciach. Vnímam to ako aj ich symbolické prihlásenie sa k spoločným uhorským koreňom a potvrdenie toho, že dvojitá identita bola pre nich viac darom ako bremenom.
Želáme našej klubovej kolegyni prof. Marte Žilkovej do ďalších rokov veľa zdravia a tvorivého elánu.
Za Klub nezávislých spisovateľov Anton Baláž