O poetike
románu v Slovenskej akadémii vied
Dňa
24. mája 2017 sa v Slovenskej akadémii vied (Ústav svetovej literatúry) uskutočnila
prednáška prof. PhDr. Tibora Žilku, DrSc., riaditeľa Ústavu stredoeurópskych
jazykov a kultúr a zároveň člena Klubu nezávislých spisovateľov. Vystúpil s
prednáškou s názvom Poetika románu. Úvodné slovo patrilo Mgr. Romanovi
Mikulášovi, PhD., pracovníkovi Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý je zároveň
zodpovedným riešiteľom projektu VEGA Hyperlexikón
literárnovedných pojmov a kategórií. Prednášajúceho hosťa predstavil
prítomným ako uznávaného odborníka na teóriu literatúry a významného semiotika.
Tibor
Žilka v úvode prednášky dôkladne vysvetlil základný model literárnej
komunikácie, ktorý vytvoril spolu s ostatnými predstaviteľmi Nitrianskej školy – Františkom Mikom,
Antonom Popovičom, Jánom Kopálom či Ľubomírom Plesníkom. Následne sa už venoval
románu ako žánru. Zdôraznil kritériá pre klasifikáciu románu a spomenul
niekoľkých významných teoretikov románu ako napríklad Danielu Hodrovú, Milana
Kunderu či Umberta Eca. Títo autori sa systematicky venovali teoretickým
otázkam tvorby literárneho textu a výsledky svojich výskumov preniesli aj
do tvorby svojich románov. Z autorov píšucich romány v období realizmu upriamil
pozornosť prioritne na Balzaca, Tolstého a Dickensa, pričom označil toto
obdobie za vrcholné obdobie románu. Práve v období realizmu mal román najväčší
vplyv na čitateľov, pretože nebolo toľko masovokomunikačných prostriedkov, a zároveň
v tomto období aj vrcholí funkcia románu. Ako prelomový označil rok 1910 a medzi
najvýznamnejšie romány tejto éry zaradil diela Marcela Prousta z cyklu Hľadanie strateného času či Proces Franza Kafku. Ide o známe romány
obdobia modernizmu. Ako tvrdil Kundera, je potrebné narušiť linearitu v románe,
komentovať príbeh, vsúvať pasáže. K ďalším znakom patrí negovanie masového
príjemcu v období modernizmu a avantgardy. Tibor Žilka taktiež
venoval pozornosť dvom smerom vo vývinu románu, a to kafkovskému a švejkovskému.
Po vymedzení základných znakov postmoderného románu prednášal o metafikcii
ako jednej z jeho dôležitých vlastností. Tu vyzdvihol význam diel Grendela,
Nabokova, Šikulu a ďalších. V závere prednášky sa venoval panvizualizmu ako
novému javu v rámci postmoderny a v bohatej diskusii vysvetlil
viacero ďalších problémov, ktoré sa dotýkali riešenej témy.
Hana Guzmická