Anton Uherík: Dotyky s vedou, umením a človekom
Vydavateľstvo Verbis, Bratislava 2017
Anton Uherík bol dlhoročným vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie SAV, kde založil a viedol prvé – a jediné – psychofyziologické pracovisko, ktoré skúmalo vzťah medzi ľudským mozgom a ľudskou psychikou. Tento vzťah ho interesuje dodnes. Za posledné desaťročia sa intenzívne rozpísal a vydal sériu kníh. V časti z nich využil svoj vedecký potenciál, spopularizoval pôvodné poznatky a rozvinul ich ďalej smerom k životnej praxi. V tejto línii svojej tvorby pokračuje aj v najnovšom diele Dotyky s vedou, umením a človekom.
Názov knihy vyjadruje filozofiu autora na ľudské poznanie vo všeobecnosti a na poznanie človeka ako ľudskej bytosti zvlášť. Slovo „dotyky“ symbolizuje limity v tomto nekonečnom procese poznávania, ktoré sú dané definitívne obmedzenosťou ľudskej poznávacej „výbavy“ (človek zostáva vždy len človekom) a preto jeho ambície poznať niečo úplne sa nikdy nenaplnia. No napriek tomu tento človek disponuje geneticky daným takým potenciálom pre tvorbu ľudskej kultúry a civilizácie, že ho môžeme nazvať priamo géniom. Áno, hoci tento človek je nepoznaný a dokonca nepoznateľný, je autorom nielen všetkého čo okolo seba vidíme, ale už od jeho objavenia sa na tejto planéte, ktorú voláme Zem, zanechal za sebou stopy, ktoré obdivujeme so zatajeným dychom aj dnes.
V knihe autor prezentuje svoju celoživotnú vedeckú tvorbu, ktorú realizoval na pôde Slovenskej akadémie vied. Dáva k dispozícii čitateľovi výstižné anotácie svojich vedeckých monografií zameraných svojim obsahom na poznanie práve toho nepoznateľného človeka. Svojimi vedecko- výskumnými aktivitami počas uplynulých takmer 50 rokov dospel aj k takým poznatkom, ktoré majú trvalú hodnotu a práve tieto poznatky v knihe uvádza. Anton Uherík sa okrem vedeckého bádania venoval aj literatúre a výtvarnému umeniu, a tak nájde čitateľ v knihe aj jeho básnickú a výtvarnú tvorbu. Oživením v knihe je bohatá obrazová časť, ktorá dokumentuje podujatia, ktoré autor organizoval za účasti významných osobností spoločenského a kultúrneho života a na ktorých sa „krstili“ niektoré z jeho kníh.
Tvorbu Antona Uheríka sústavne sledoval náš nedávno zosnulý kolega a jeho celoživotný priateľ, literárny vedec Vladimír Petrík.
Keď v roku 2016 vyšla Uheríkova kniha Človek, jeho podstata, podoby a súvislosti, napísal o nej obsiahlu analytickú recenziu do denníka Pravda. Označil v nej Uheríka za dobrého a premýšľavého pozorovateľa, ktorý svojej poznanie čerpá z dvoch základných zdrojov: vedy a životnej praxe. Kriticky podľa Petríka posudzuje preceňovania výsledkov vedeckého bádania, lebo, „ verí v silu života a ak sa pohybujeme dopredu, tak vďaka génom, nie kvôli poznaniu a okolnostiam. Jeho uvažovanie ústi do filozofie akejsi prirodzenosti, vyzdvihuje „obyčajného“ človeka, ktorý sa prejavuje ako filozof.“
Ak Vladimír Petrík v uvedenej recenzii konštatuje, že autorova schopnosť kombinácie vedy a umenia vytvára osobitnú atmosféru jeho diela a má vplyv na spôsob jeho uvažovania a
„skepsa k rozumu a vyzdvihovaniu prirodzenosti ústi do harmónie, ktorá má bližšie k umeniu ako k vede. A zmysel pre krásu ju len umocňuje“ – platí to i novej knihe Antona Uheríka Dotyky s vedou, umením a človekom.
(ab)