Mariana Čengel Solčanská si zaslúži uznanie
Je členkou Klubu nezávislých spisovateľov v ktorom už tradične sa oponuje nová tvorba členov. Ale je tvorba aj takého druhu o ktorej sa dá vysloviť iba hodnotiaci výrok, ale dielo prezentovať nie je možné. A to je práve prípad, ktorý sa týka Mariany Čengel Solčanskej. Je totiž tvorcom ( režisérkou a producentom) nového filmu s názvom SVIŇA, ktorý mal slávnostnú premiéru 4.februára 2020. Na tejto premiére som bol a preto považujem za potrebné informovať o tejto významnej udalosti aj ostatných členov klubu.
Film SVIŇA je tvorivý a spoločenský vrcholne angažovaný počin Mariany Čengel Solčanskej. Ona je vzorom ako nebyť konformný, mainstreamový , ale odvážne nezávislý, slobodný a zároveň morálny. Nakoniec to ukázala aj v svojich knihách o Štefánikovi a Jánošíkovi.
Film je neskutočne aktuálny, pretože reaguje na udalosti v spoločnosti, ktoré otriasajú dôverou občanov k justícii, prokuratúre, ale aj vláde. Je to práve Kočner a súvislosti s ním spojené.
Je to tá vražda novinára a jeho snúbenky, ktorá zmobilizovala spoločnosť, ale aj mafiánske praktiky uplatňované v praktickom živote. Kontakty Kočnera s najvyššími predstaviteľmi štátu a vlády (Fico, Kaliňak), prokuratúry (Šufliarsky, Trnka) a parlamentu (Glváč, Danko a ďalší).
Film SVIŇA nastavuje zrkadlo týmto skorumpovaným a mafiou ovládaným vrcholným politikom. Film vychádza z literárnej predlohy, knihy Arpáda Soltésza, ktorá má rovnaký názov ako film, teda SVIŇA.
Film narába síce s fiktívnymi postavami, ale divákovi, ktorý len trošku sleduje dianie v spoločnosti, nerobí žiadne ťažkosti identifikovať ľudí, ktorých sa to týka a ktorí sú aktérmi spoločenského, politického, hospodárskeho a teda aj morálneho rozkladu štátu.
Viac ako jeden a pol hodinové trvanie filmu nie je pre diváka žiadnou záťažou, pretože je režijne výborne zvládnutý a je tiež výsledkom dobrej kamery a strihu kde prítomnosť režisérky bola rovnako nevyhnutná.
Nespornou zásluhou režisérky je výber hercov, ktorý sa jej brilantne podaril. Ich výkony sú obdivuhodné a nenachádza sa v nich taký, ktorý by znehodnotil celý film.
Aj keď film sa zameriava na hrubé , amorálne a negatívne stránky konania hlavných aktérov filmu, nechýba mu aj kus romantiky viazanej na ľudí, ktorým sú mafiánske praktiky cudzie a žijú normálnym morálnym životom ( novinár a jeho snúbenica, ktorí boli zavraždení).
Vo filme osobitnú úlohu zohráva hudba, ktorá podčiarkuje skutočnosť, že v spoločnosti stále existuje prevaha ľudí, občanov, ktorí majú k svojej vlasti úprimní a vlastenecký vzťah, ktorý sa prejavuje v ich konaní a protestoch, kde žiadajú dôrazne odhalenie a potrestanie vinníkov a vrátenie dôvery v štát a jeho inštitúcie.
Zvlášť emocionálne pôsobí hudba v tomto filme vtedy, ak vo vhodných pasážach počujeme hymnickú pieseň o Slovensku ako milovanej vlasti Slovákov, pieseň Slovensko moje, otčina moja. Táto pieseň zároveň v mysli diváka provokuje citový vzťah k Slovensku a vieru v jeho lepšiu budúcnosť.
Objavili sa už aj kritické recenzie filmu, ktoré mu vytýkajú, že neukázal súdom už preukázané súvislosti vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice s Marianom Kočnerom a jeho volavkou Zsuzsovou. Že sa sústredil hlavne na pomery v resocializačnom zariadení, ktoré dlho rezonovali v spoločnosti. Že dezorientuje diváka ak pracuje s fiktívnymi aktérmi , ale zároveň aj s realitou. Že sa nepridŕžal literárnej predlohy atď. atď.
Na všetky takéhoto druhu kritiky stačila už aj odpovedať Mariana Čengel Solčanská a to veľmi logicky, kvalifikovane a do takej miery, že film SVIŇA zostáva naďalej pozitívnou udalosťou týchto dní. A nielen to, Ja som osobne presvedčený, že práve tento film zohrá v čase predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami rozhodujúcu úlohu v porážke Ficovej strany Smer a tým začne dlho očakávaná morálna očista celej spoločnosti. A to bez ohľadu na to ako skončí súd s prominentnými mafiánmi. Dôležité totiž bude, aby boli popretŕhané väzby s ľuďmi, ktorí ešte nie sú odhalení, či už v justícii, prokuratúre, parlamente, alebo vo vládnych inštitúciách. Bude to proces ešte veľmi zdĺhavý, i keď ozdravný a nutný k tomu aby sa o Slovenskej republike začalo hovoriť ako o právnom a demokratickom štáte a miestom kde občan sa cíti bezpečne a šťastne. Lebo Slovensko je jeho domov, jeho vlasť a to je hodnota nad všetky hodnoty.
A ešte jedna poznámka na záver. Aj vynikajúce literárne diela, ktoré vznikajú u členov nášho klubu, majú žiaľ limitovaný vplyv a dosah na dianie v spoločnosti. Veď preto už dlhodobo si poťažkávame, že knihy sa nečítajú, nie je o ne veľký záujem. A my tvoríme ďalej aj v takýchto podmienkach. Film našej kolegyne Mariany Čengel Solčanskej si z podstaty veci nemôže a nebude sťažovať. Už teraz iba pár dní po jeho premiére, sú vypredané lístky na jeho vzhliadnutie v desiatich najväčších mestách na Slovensku. A to je tá sila a odlišnosť od publikovanej knihy a to aj takej, akou je kniha SVIŇA, ktorá je literárnou predlohou filmu. Osobne som hrdý, že v Klube nezávislých spisovateľov máme takúto vzácnu členku. Treba jej úprimne poďakovať a zaželať, aby aj naďalej zostala takou aká je.
8.februára 2020, Anton Uherík
