Trnavská poetika, poézia knižnice
Vydala Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave v LOTOS ART KLUB 2019
Súčasní slovenskí básnici, účastníci projektu Trnavská poetika, medzi ktorých patria i viacerí členovia KNS, sa aj knižne predstavili v tomto 170 stranovom výbere básní a rozhovorov, doplnené autorskými medailónmi. Ich autorom a editorom zborníka je Pavol Tomašovič, jeden z organizátorov týchto poetických stretnutí a od nového roku 2020 i riaditeľa Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. Len pripojím, že dnes je to najväčšia verejná knižnica v trnavskom regióne v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja a zabezpečuje pre svojich čitateľov základné a špecializované knižnično-informačné služby, buduje a uchováva univerzálny knižničný fond.
V úvode zborníka sa editor predstavuje nielen úvahou Poézia v dobe tekutej, pripája i báseň Ostrov v hmle. Z nej aspoň pár veršov: „ Hmla z výparov pravdy, čo na vode stála, / prekryla obzor, kontúry majákov i ostré bralá,/ slepá sloboda stratená v osídlach ziskov.../. Zborník pokračuje krátkymi biografickými medailónmi a niekoľkými básňami, s ktorými sa na Trnavskej poetike predstavili naše členky Mária Bátorová a Renáta Bojničanová. Editor pripája i reflexiu nad knihou Renáty Bojničanovej Kolovrat. Do tretice všetko dobré – čiže nasledujú dobré básne klubového kolegu Miroslava Demáka, rovnako doplnené pohľadom na jeho básnickú tvorbu. A Mirov lyrický dúšok z básne To. „ A čo vy vlastne viete o vtákoch/ Lietajú majú krídla/ majú perie hniezda v hniezdach vajíčka... a pointa básne: „ Raz som namieril a stlačil spúšť/ A môžem vám o vtákoch povedať všetko/ To malé vlhké to mŕtve/ to je vták.
Pod názvom Opatrné stúpanie zborník zaznamenáva trojrozhovor Erika Ondrejičku, Štefana Kuzmu a Pavla Tomašoviča, jeho ťažiskom je reflexia Erikovej a Štefanovej poézie i menej známy fakt, že obaja autori začínali ako zememerači, čo Pavol Tomašovič vtipne glosuje poznámkou, že „pre Franza Kafku sa stalo toto povolanie dokonca východiskovou témou jeho románu Zámok“. Klubový kolega Erik Ondrejička i Štefan Kuzma, náš bývalý kolega, sa do zborníka vracajú i ako samostatní autori svojou poéziou a Štefan Kuzma i v rozhovore s Pavlom Tomašovičom Biela spájajúca začiatok a koniec. A z len vtedy pripravovanej, medzitým už knižne vydanej Kuzmovej zbierky Atlas bielej (Slovenské centrum PEN 2019) uvádza v zborníku emblematickú báseň atlas bielych miest. Citujem aspoň úvodnú slohu. „zhasnuté svetlá vonku aj doma/atlas bielych miest/díler s vierou(dunenie kontrabasu)/ a ruka na pleci/ rozpad duše pod výčitkou slova/ ktorému málokto verí/ ktoré sa ozýva z prázdneho hrobu“.
Zborník predstavuje i ďalších účastníkov Trnavskej poetiky ich tvorbou i rozhovormi, ktoré v knižnici odzneli. Zrejme najznámejšia je Etela Farkašová, ktorú poznáme predovšetkým ako prozaičku a esejistku, ďalej je Zlata Matláková so svojou duchovnou poéziou, o ktorej s ňou vedie zaujímavý a obsiahly dialóg Vidieť neobyčajná v obyčajnom práve E. Farkašová. Pavol Tomašovič predstavuje i poéziu Simony Dolníkovej, ako básnik sa predstaví i Benjamín Škreko, známy skôr ako autor aforizmov a epigramov a pod názvom Poézia bez hraníc približuje zborník aj účastníkov Medzinárodného festivalu Jána Smreka, ktorého časť sa konala v novembri 2019 aj v Trnave. Všetci v klube si pamätáme, že neúnavným a nezištným organizátorom smrekovského festivalu je básnik a prekladateľ Milan Richter. Zborník završuje Obrazová príloha, kde „priamo pri čine“, teda počas vystúpenia pred trnavským publikom nájdeme aj vydarené portréty M. Bátorovej, R. Bojničanovej, E. Ondrejičku či M. Demáka. Graficky príťažlivo pôsobiaci zborník (grafická úprava Gabriela Spustová) by som bol zrejme v záplave menej obsahovo hodnotných knižiek iste prehliadol, keby mi ho nebol počas mojej besedy v knižnici venoval jej pán riaditeľ Pavol Tomašovič. Vďaka. A dobré, poučné čítanie.
Anton Baláž
