Pamätná tabuľa Jánovi Štepitovi
Autorovi početných rozhlasových hier, prozaikovi a dlhoročnému pedagógovi Jánovi Štepitovi odhalili 21. novembra 2022, pri nedožitých 90. narodeninách pamätnú tabuľu na budove Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej.
Ján Štepita bol dlhoročným členom Klubu nezávislých spisovateľov a v čase, keď som klub viedol, sme na našich kritických stretnutiach predstavili jeho dve poviedkové knihy so spomienkovými témami Poviedky neskorého leta a Muž s drozdom na pleci. Stretával som sa s ním už predtým ako s rozhlasovým autorom na festivaloch pôvodných rozhlasových hier a bol som na festivale v Bojniciach v roku 2003 svedkom jeho veľkého autorského triumfu: jeho rozhlasová hra Na teplej žule získala nielen hlavnú festivalovú cenu, ale rovnako prestížnu Cenu mesta Bojnice – a navyše, slávnostné odovzdávanie sa uskutočnilo v tzv. Zlatej sále bojnického zámku.
Ako absolvent Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši študoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a štúdium si potom diaľkovo doplnil na filozofickej fakulte. Od roku 1955 pôsobil ako učiteľ, neskôr riaditeľ vtedajšej Jedenásťročnej školy v Trstenej, dnešnom gymnáziu do roku 1997. Ako autor začínal v polovici sedemdesiatych rokov uplynulého storočia písať scenáre pre malé javiskové formy a uverejňoval ich v časopise Javisko. Od roku 1980 mu v Slovensko rozhlase odvysielali viac ako dvadsať rozhlasových hier a mnohé z nich mali veľký divácky ohlas a vždy na festivaloch rozhlasových hier vzbudili aj záujem odborných porôt. Ako „neortodoxný“ pedagóg patril po roku 1990 k prvým autorom, v poviedkach ktorého sa objavili výrazné erotické motívy. V jeho poviedkových knihách je veľa humoru, často veľmi írečitého, osobitne ním zaujal aj nás na klubových stretnutiach. Osobitné blízke vzťahy mal s Jožkom Marušiakom ako s Liptákom a s Janom Beňom, pre literárnu a tematickú príbuznosť ich poviedok. Bol to práve Janko Beňo, ktorý sa s ním v júni 1917 rozlúčil za náš klub citlivým nekrológom.
A ešte jedna spomienka na Janka Štepitu. Ako jedna z kultúrnych osobností Oravy stál pri zrode recitačnej súťaže Dilongova Trstená, ktorá sa z regionálnej súťaže vypracovala na prestížne celoslovenské literárne podujatie s bohatým sprievodným programom. Jedného ročníka sme sa aj my z klubu v zostave Ján Beňo, Igor Hochel, Erik Ondrejička a Anton Baláž zúčastnili ako porotcovia i autori. Pre mňa je nezabudnuteľné stretnutie práve na gymnáziu s jeho študentmi, pamätám si, že ako ukážku z môjho diela si vybrali príbeh mladej rehoľníčky, ktorá sa lieči na TBC z knihy Kým žiješ, miluj. Vďačím za toto autorské stretnutie na pôde školy, kde Ján Štepita viac ako štyridsať rokov pôsobil, práve jemu.
O to vrelejšie som privítal poctu, ktorú mu v podobe pamätnej tabule pripravili Trstenčania a ktorej odhalenie uviedol súčasný riaditeľ gymnázia Štefan Krištofčák slovami: „ Bol to človek, ktorý má veľkú zásluhu na rozvoji tohto kraja v kultúrnej oblasti“.
Anton Baláž