Mariana Čengel Solčanská: Generál Milan Rastislav Štefánik
PhDr. Mgr. Art Mariana Čengel Solčanská, PhD. je predovšetkým režisérka, scenáristka, ale zároveň aj autorka románov. Jej literárna tvorba však vždy súvisí aj s nakrúcaním filmov, lebo autorkine romány doteraz vždy boli základom scenárov, hoci práve román Generál Milan Rastislav Štefánik nie je zatiaľ sfilmovaný. Mariana Čengel Solčanská je však aj ako scenáristka spisovateľkou, lebo scenár je aj literárnym žánrom. Treba však hneď dodať, že vrcholom jej doterajšej literárnej tvorby je práve román pod názvom Generál Milan Rastislav Štefánik (ďalej iba Generál).
Mariana Čengel Solčanská študovala v rokoch 2003 – 2008 filmovú a televíznu réžiu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Už v tom čase jej študentský film Monštrancia získal striebornú medailu (UNICA 2006 KOREA, svetová organizácia filmových a video tvorcov pod UNESCO).
Keďže scenár je zároveň aj literárnym žánrom, nemožno nespomenúť jej film Ábelov čierny pes. Tento film získal cenu aj v Uruguaji, dokonca cenu za najlepší herecký výkon udelili hercovi Pavlovi Liškovi. Ďalšie ceny film získal v Bangladéši a v Bali (Indonézia).
Prvý celovečerný film Mariany Čengel Solčanskej Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010) prináša znovu veľa úspechov. Možno tu spomenúť udelenie ceny IGRIC 2011 pre režisérku filmu.
Cena za najlepšiu réžiu pre Marianu Čengel Solčanskú bola udelená aj v Dubline za film Únos (2018), ale aj vo Venezuele (FIVE CONTINENTS INTERNATIONAL FILM FESTIVAL).
Ako vidíme, o ceny v jej prípade niet núdze, ale jej romány zatiaľ ocenené neboli, hoci všetky sú dobrou lektúrou. Preto je priam zákonité, že po vstupe do Klubu nezávislých spisovateľov aj tento deficit sa stane minulosťou, lebo za literárne dielo Generál jej porota navrhla udeliť prémiu. Ide totiž o román, ktorý prevyšuje diela, ktoré vyšli nedávno o M. R. Štefánikovi. Myslím tu predovšetkým na román Jozefa Banáša Prebijem sa! Štefánik (2018), ktorý bol dokonca odmenený Cenou Literárneho fondu.
Román M. Č. Solčanskej Generál M. R. Štefánik má všetky znaky kvalitnej životopisnej prózy: je pútavým príbehom o jednom z najväčších postáv slovenských dejín, podávajúci spoločenské, historické pozadie doby, v ktorej sa hlavná postava výrazne presadzovala a zasahovala do priebehu dejín. Román M. Č. Solčanskej je síce koncentrovaný na život hlavnej postavy, ale dostávame ucelený obraz aj o búrlivých časoch, ktoré nielen determinovali Štefánikov bohatý život, ale aj on sám zasahoval do diania v politike, vo vojenských kruhoch, ako aj vo vede ako významný astronóm.
Mariana Čengel Solčanská vytvorila jedinečnú a originálnu umeleckú biografiu o M. R. Štefánikovi s výraznými vlastnosťami fiktívnej prózy. Fakty sú totiž vyselektované tak, aby boli východiskom pre generovanie minipríbehov, vytvárajúcich dramatický dej. Fikcia niekedy priamo potláča samotnú realitu, resp. reálny život hlavného aktéra deja. Ak niekto spochybňuje tento princíp, pripomíname, že Jégé napr. v historickej próze posiela mladého Svätopluka do Byzancie, aby tam dostal dobré základy, ktoré ho zákonite predurčujú na významný post panovníka v strednej Európe, hoci v skutočnosti Svätopluk v Byzancii nikdy nebol. V životopisnej próze sa reálne fakty často skresľujú a podriaďujú sa umeleckým zámerom. V románe Generál vďaka týmto posunom dochádza zintenzívneniu umeleckého účinku textu, k čomu dopomohli aj inovačné prostriedky na úrovni tematickej výstavby literárneho diela. Aspoň niektoré z nich možno aj vymenovať:
Fikciu v románe podporuje už samotná výstavba deja, ktorá je založená na ostrom protiklade dvoch protagonistov – M. R. Štefánika a E. Beneša. Základným tematickým inovačným prvkom je to, že rozprávačom je E. Beneš, akoby odchádzajúci zo sveta v Sezimovom Ústí, majúc pri sebe iba svoju vernú manželku Hanu. Mariana Čengel Solčanská originálnym spôsobom nastoľuje vzťah medzi E. Benešom a M. R. Štefánikom, je to akoby vzťah medzi Antoniom Salierim a W. A. Mozartom. Beneš Štefánika obdivuje a zároveň mu aj závidí jeho šikovnosť, jeho úspechy. Ako režisérka sa mohla priamo či nepriamo inšpirovať aj filmom Miloša Formana Amadeus, v ktorom je majstrovsky vykreslený vzťah medzi géniom a žiarlivým diletantom. Isteže, Beneš nebol politickým diletantom, ale nedosahoval úroveň politika Štefánikovho formátu. A práve tento rozdiel vykreslila autorka umeleckým spôsobom, prostredníctvom epického podania.
Ďalším inovačným prvkom prózy Mariany Čengel Solčanskej je dramatické podanie deja, ktoré je založené na skúsenostiach z filmového umenia. Text románu sa vyznačuje tým, že sa v ňom rýchle striedajú sekvencie a zábery na jednotlivé postavy. Tento postup pripomína filmové umenie, ktoré je budované predovšetkým na strihu a montáži. Krátky minipríbeh v románe má obyčajne výraznú pointu, ktorému predchádza udalosť plná konfliktov a dramatickosti. Dôležitú úlohu pri vypracovaní konfliktov a dramatickosti zohrávajú krátke dialógy, ale aj pásmo rozprávača vyniká stručnosťou a jadrnosťou. Táto skladba minipríbehov dej značne dynamizuje, dodáva mu napätie, ako je to charakteristické pre filmové umenie vyššej umeleckej kvality.
Vykreslenie M. R. Štefánika ako hlavného hrdinu deja je presvedčivé a umelecky dobre zvládnuté. Autorka ho stiahla z výšin zmýtizovanej nedotknuteľnosti a generovala z jeho človeka z mäsa a kostí. V románe sa prelína súkromný život hlavného hrdinu so životom spoločenským, politickým a vedeckým. Vo všetkom chcel vynikať, do čoho sa pustil, všade žal úspech, ale vždy na úkor vlastného zdravia. Nadpriemerný výkon podložený nevšedným talentom napokon ani nemohol skončiť inak, ako smrťou hlavnej postavy. Tá by zákonite prišla aj bez pádu lietadla.
Román má všetky znaky kvalitnej historickej prózy, lebo u čitateľov dokáže vyvolať estetický a umelecký zážitok par excellance. Autorka vytvorila dielo, ktoré sa v rámci slovenskej beletrie môže zaradiť medzi najkvalitnejšie životopisné romány.
Uvedené klady románu Generál predurčujú Marianu Čengel Solčanskú na ocenenie prémiou. K tejto prémii autorke úprimne blahoželám.
Tibor Žilka