Heinrich Heine: Piesne a vzdychy
Vybral a preložil Ladislav Šimom
Bratislava 2015, Literárna nadácia Studňa
Heinrich Heine patrí k popredným predstaviteľom nemeckej i svetovej lyriky. Do literatúry vstúpil dvadsaťštyriročný útlou knižkou nazvanou jednoducho Básne. Bolo to v období, keď ešte žil Goethe a vrcholila nemecká romantika. Heine svojimi ďalšími básnickým knihami Tragédie a lyrické intermezzo, Tridsaťtri básní či Kniha piesní vniesol do nemeckej poézie nový svojský tón.
Ladislav Šimon nazval Heineho ironikom s dušou romantika. Výberu z jeho poézie dal názov Piesne a vzdychy a podľa názoru literárneho vedca Jána Zambora je Heine v Šimonovom preklade "príťažlivý ako lyrik očarenia a demaskovania, romantiky a realizmu". Nadviazal ním na bohatú tradíciu prekladania v slovenskej literatúre. Prvé preklady sa objavili už v 19. storočí, prekladali sa však iba jednotlivé básne (Štefan Krčméry, Vladimír Roy, Emil Boleslav Lukáč, RudoBrtáň) a prvý knižný výber sa objavuje až v roku 1951 pod názvom Heine Básne v preklade Júliusa Lenka a úvodnou štúdiou literárneho vedca Karola Rosenbauma. Dosiaľ najúplnejší výber z Heineho poézie vyšiel v roku 1976 od názvom Piesne a kvety. Popri J. Lenkovi vystupuje ako prekladateľ aj M.M. Dedinský, ktorý napísal nielen doslov ale pripojil k jednotlivým básňam aj rozsiahly poznámkový aparát. A podľa najznámejšej Heineho básne Lorelei vyšiel v roku 1992 preklad Ľ. Feldeka. Podľa Jána Zambora " z doterajších slovenských prekladateľov Heineho má Šimon prekladovou metódou najbližšie k Ľubomírovi Feldekovi."
Podrobnejší literárnovedný pohľad Jána Zambora na preklady Ladislava Šimona z Heineho lyriky publikujeme v rubrike Kritické reflexie.
Text odznel na klubovom stretnutí 18. mája 2016
Obrazy snov
Sníval som o divej láske kedysi,
ľúbezných kučerách, ktoré liečia,
sladkých perách a trpkých rečiach,
o smutných tónoch v tmavom zátiší.
Vybledli sny a všetko už prešlo,
rozplynutá je tvár najmilšej,
zostalo iba to, čo navyše
som odlial do horúcich veršov.
Zostávaš pieseň, ako sirota.
Nuž strať sa tiež a snový obraz hľadaj,
pozdrav ho, keď ho nájdeš, mladá,
dýchni naň tieň a v ňom sa zamotaj.
( Preklad Ladislav Šimon)
Vybral a preložil Ladislav Šimom
Bratislava 2015, Literárna nadácia Studňa
Heinrich Heine patrí k popredným predstaviteľom nemeckej i svetovej lyriky. Do literatúry vstúpil dvadsaťštyriročný útlou knižkou nazvanou jednoducho Básne. Bolo to v období, keď ešte žil Goethe a vrcholila nemecká romantika. Heine svojimi ďalšími básnickým knihami Tragédie a lyrické intermezzo, Tridsaťtri básní či Kniha piesní vniesol do nemeckej poézie nový svojský tón.
Ladislav Šimon nazval Heineho ironikom s dušou romantika. Výberu z jeho poézie dal názov Piesne a vzdychy a podľa názoru literárneho vedca Jána Zambora je Heine v Šimonovom preklade "príťažlivý ako lyrik očarenia a demaskovania, romantiky a realizmu". Nadviazal ním na bohatú tradíciu prekladania v slovenskej literatúre. Prvé preklady sa objavili už v 19. storočí, prekladali sa však iba jednotlivé básne (Štefan Krčméry, Vladimír Roy, Emil Boleslav Lukáč, RudoBrtáň) a prvý knižný výber sa objavuje až v roku 1951 pod názvom Heine Básne v preklade Júliusa Lenka a úvodnou štúdiou literárneho vedca Karola Rosenbauma. Dosiaľ najúplnejší výber z Heineho poézie vyšiel v roku 1976 od názvom Piesne a kvety. Popri J. Lenkovi vystupuje ako prekladateľ aj M.M. Dedinský, ktorý napísal nielen doslov ale pripojil k jednotlivým básňam aj rozsiahly poznámkový aparát. A podľa najznámejšej Heineho básne Lorelei vyšiel v roku 1992 preklad Ľ. Feldeka. Podľa Jána Zambora " z doterajších slovenských prekladateľov Heineho má Šimon prekladovou metódou najbližšie k Ľubomírovi Feldekovi."
Podrobnejší literárnovedný pohľad Jána Zambora na preklady Ladislava Šimona z Heineho lyriky publikujeme v rubrike Kritické reflexie.
Text odznel na klubovom stretnutí 18. mája 2016
Obrazy snov
Sníval som o divej láske kedysi,
ľúbezných kučerách, ktoré liečia,
sladkých perách a trpkých rečiach,
o smutných tónoch v tmavom zátiší.
Vybledli sny a všetko už prešlo,
rozplynutá je tvár najmilšej,
zostalo iba to, čo navyše
som odlial do horúcich veršov.
Zostávaš pieseň, ako sirota.
Nuž strať sa tiež a snový obraz hľadaj,
pozdrav ho, keď ho nájdeš, mladá,
dýchni naň tieň a v ňom sa zamotaj.
( Preklad Ladislav Šimon)
