Juraj Šebesta - šesťdesiatnik
Našim druhým májovým jubilantom (nar. 18. 5. 1964 v Bratislave) je prozaik, teatrológ, prekladateľ a dlhoročný riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave Juraj Šebesta. Na Filozofickej fakulte UK vyštudoval estetikua divadelnú vedu, pôsobil na Katedre divadelnej vedy VŠMÚ, kde v rámci doktorandského štúdia mu Fulbrightova nadácia umožnila študijný pobyt v USA v školskom roku 1995/1996, ktorý potom zúročil počas pôsobenia v Divadelnom ústave.
Pôsobil tu ako editor projektu Svetová dráma a prekladov hier slovenských dramatikovdo angličtiny. Vyšli v rokoch 1999 – 2004 v piatich zväzkoch pod názvom Contemporary Slovak Drama 1 – 5. Tento ojedinelý edičný počin vznikol v čase, keď Divadelný ústav viedla Silvia Hroncová (nedávno sme ju poznali ako ministerku kultúry a zrejme nadlho budeme ľutovať, že túto funkciu mohla vykonávať krátky čas) a práve vďaka jej pochopeniu tu Juraj Šebesta vydal rozsiahly výber z hier popredného amerického dramatika Sama Sheparda. Vyšli v roku 2000 pod názvom Sam Shepard Hry. Keď som pracoval v Literárnom informačnom centre ako vedúci literárneho oddelenia, počas návštevy ústavu s ruským prekladateľom hier Petra Karvaša Olegom Malevičom som sa osobne s Jurajom Šebestom zoznámil. Divadelný ústav vtedy (i doteraz) sídlil na Jakubovom, predtým Leninovom námestí, už v značne schátranej budove po Slovenskom rozhlase, ale na prízemí budovy mal vlastnú knižnú predajňu. Tak som sa pri odchode s ústavu stal majiteľom Shepardových hier.
Pravdepodobne som v tom čase pomýšľal aj na dráhu dramatika, keďže som si z Jurajovho rozsiahleho doslovu Hry Sama Sheparda – výzva pre slovenské divadlá, popodčiarkoval mnohé pasáže, napr., že Shepard, poučený z vývoja svetovej drámy, absurdného divadla a americkej avantgardy šesťdesiatych rokov, písal aj hry štýlovo blízke európskym dramatikom Beckettovi a Pinterovi, ale že jeho najobľúbenejším autorom je B. Brecht – čo ma vtedy dosť prekvapilo u avantgardného amerického dramatika, keďže Brechta sme u nás v tom čase vnímali ako nanucovaného dramatika a divadlá k jeho hrám nesiahali. Zavŕšením Šebestovej prekladateľskejčinnosti, znásobenej aj pedagogickým pôsobením na VŠMU bola monografiaCesta prekladu dlhým dňom do noci.
Metaforický názov práce z oblasti divadelnej vedy nás u jubilanta posúva k jeho literárnej tvorbe. Ako začínajúci autor sa predstavil už v roku 1996 v K.K. Bagalom organizovanej literárnej súťaži poviedkou Čakanie na zázrak. Na Juraja Šebestu si ten literárny dal trocha načas, ale o to bol potom výraznejší: po vydaní knihy poviedok Triezvenie v roku 2005, publikoval v roku 2008 rodinný román Pes sa smeje a o tri roky neskôr, v roku 2011 „komixový román pre tínedžerov a ich poľutovaniahodných rodičov“ pod názvom Venussha. Ťažký týždeň. Týmito dvoma dielami Juraj Šebesta natrvalo vstúpil do dejín slovenskej literatúry pre deti a mládež. Pes na ceste, príbeh stredoškoláka Tomáša a malého najdúcha, fenky Žofky, bol v literatúre pre tínedžerov taký prekvapujúco humorný a tematicky objavný, že sa mu na Kremnických gagoch v roku 2009 ušla Cena Stana Radiča ako Objav roka, v tom istom roku sa dostala aj do finále Anasoft litera a ako Najlepšia kniha pre mládež získala aj Zápis na čestnú listinu IBBY a jej autor sa dostal do spoločnosti takých detských autorov ako K. Jaruková, T, Janovic či D. Hevier. Doteraz román vyšiel v troch knižných vydaniach. Komixová Venussa, bol som toho svedkom na viacerých besedách, si okamžite po vydaní získala veľký čitateľský ohlas práve u generácie ktorej bola určená – a s čitateľským „porozumením“ sa stretla aj u ich poľutovaniahodných rodičov. Spomínam si aj na vydarený preklad do češtiny, ba aj na to, že autorovým inšpiračným zdrojom k postave Venusse bola jeho dcéra Kamilka.
Už ako naplno pracovne vyťažený riaditeľ bratislavskej Mestskej knižnice vydal Juraj Šebesta v roku 2018 román Hévíz 2090: láska kedysi a dnes. Niečo na spôsob romance s nádychom utópie a sci-fi. Kladie si v ňom viac utopických otázok, napríklad či sa civilizačné zmeny v budúcnosti prejavia na milostných vzťahoch, alebo či dovtedy naozaj dôjde k historickému porozumeniu medzi Slovákmi a Maďarmi – aj túto otázku si postavy jeho románu kladú v známom maďarskom kúpeľnom meste a jeho autor nám na klubovom stretnutí s jeho knižkou prezradil, že sa nachádza na Balatone a kúpeľných dobrodružstiev sa tam dá zažiť aj viac, ako sa mu zmestilo do románu.
S Jurajom Šebestom v čase jeho vedenia Mestskej knižnice, sme sa najčastejšie stretávali pri spoločne organizovaných podujatiach v Letnej čitárni U Červeného raka v bývalej „hradnej priekope“ na Michalskej ulici, a práve jeho neúnavným úsilím letná čitáreň postupne menila svoju podobu a dnes plnohodnotne plní svoju funkciu: zaujímavo a príťažlivo oživuje každé leto kultúrne podujatia v Starom meste. Aj väčšina členov nášho klubu tu našla svojich literárnych priaznivcov. Aj počas nich sme mali možnosť poznať Juraja Šebestu ako pohodového človeka, obráteného k životu svojou „slnečnejšou“ tvárou – a takú nachádzame aj v Tvojej literárnej tvorbe, milý Juraj.
Tak si ju uchovaj aj v nastávajúcich, možno menej pohodových a pochmúrnejších rokoch! Zo srdca Ti to všetci v Klube nezávislých spisovateľov želáme.
Anton Baláž
