Jubilant Milan Resutík
Do spoločenstva našich klubových osemdesiatnikov pribudne 22. októbra 2021 prekladateľ, publicista, vydavateľ, diplomat, a navyše dlhoročný predseda Klubu nezávislých spisovateľov Milan Resutík.
Rodák z Uzovskej Panice, nášho krajanského prostredia v Rumunsku, vyrástol v Novom Meste nad Váhom, kde absolvoval aj gymnaziálne štúdia. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študoval rumunský jazyk a literatúru. Pracoval v Československom rozhlase v Bratislave a na Ministerstve kultúry SSR ako tlačový tajomník a blízky spolupracovník ministra Miroslava Válka (čo som mu ako radový redaktor týždenníka Sloboda aj trocha závidel). Po novembri 1989 nastúpil na diplomatickú dráhu: v roku 1990 sa stal prvým porevolučným veľvyslancov ČSFR v Rumunsku a po vzniku Slovenskej republiky, v rokoch 1993 – 1996 v Rumunsku a Moldavskej republike. V roku 1991 som ako šéfredaktor Slovenského denníka sprevádzal predsedu slovenskej vlády Jána Čarnogurského na jeho oficiálnej štátnej návšteve v Rumunsku a Milan Resutík bol vtedy našim pozorným hostiteľom – navyše sme sa stali svedkami dramatických udalostí, spojených so štrajkom baníkov, ktorý vyústil do prudkých stretov s políciou a spôsobil aj pád vtedajšej vlády. Pred ním nás ešte v ceauceskovskom honosnom paláci stihol prijať prezident Iliescu: audienčná sieň vyzerala ako honosné kráľovské sídlo.
Diplomatickú misiu v Rumunsku využil Milan Resutík na rozšírenie a prehĺbenie kontaktov so slovenským krajanským prostredím, s univerzitným profesorom na Katedre slovanských štúdii, slovakistom a prekladateľom zo slovenskej literatúry Corneliom Barboricom sa podieľal na vzniku časopisu Paralelné zrkadla, kde spoločne vychádzali rumunské a slovenské literárne texty. Po návrate z diplomatických služieb sa ako publicista angažoval v protimečiarovskom zápase demokratických síl, založil Občianske združenie Dilema, ktoré organizovalo početné kultúrno-spoločenské podujatia, diskusie a stretnutia s predstaviteľmi politiky, diplomacie a kultúry. Stal sa i vydavateľom a v roku 1998 začal vydávať aj mesačník Dilema, ktorý bol obsahovo prepojený s aktivitami občianskeho združenia: ako jeden z jeho prispievateľov môžem potvrdiť vysokú profesionálnu i obsahovú úroveň mesačníka a osobitnú mieru Resutíkovej občianskej odvahy v predvolebnom období v roku 1998. Ako vydavateľ sa zameral predovšetkým na preklady z rumunskej literatúry, ale vydal aj objavný výber z diela Gejzu Vámoša a originálne úvahy a rozhovory Dušana Mitanu v knihe Pocity pouličného našinca. Dlhoročné priateľstvo s Rudolfom Dobiášom spečatil vydaním jeho kníh Tajní ľudia a Zvony a hroby (tú aj v originálnej grafickej úprave).
Po jesenných voľbách v roku 1968 uspel v konkurze na miesto riaditeľa Národného literárneho centra a počas jeho dvojročného pôsobenia v tejto dôležitej literárnej inštitúcii, zmenenej na Literárne informačné centrum, sa mu podarilo posilniť práve jeho informačnú hodnotu a rozšíriť možnosti šírenia slovenskej pôvodnej tvorby do zahraničia. Keď na ministerstve kultúry neuspel s projektom nového literárneho mesačníka, ktorý by aj názvom nadviazal na jeho Dilemu, vzdal sa funkcie riaditeľa LIC a pokračoval vo vydavateľskej činnosti. Na návrh ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, dlhoročného Resutíkovho priateľa sa vrátil do diplomatických služieb vo funkcii riaditeľa Slovenského inštitútu v Maďarsku. Nadviazal tu na dlhoročné úspešné pôsobenie prekladateľa z maďarskej literatúry Karola Wlachovského. V rokoch jeho pôsobenia v Budapešti sme sa na pôde inštitútu často stretávali počas medzinárodných knižných veľtrhov, kde sme aj s jeho pomocou organizovali početné stretnutia so slovenskými spisovateľmi a prekladateľmi (prekladateľkami) slovenskej literatúry
Po návrate z Budapešti sa ako dlhoročný člen Klubu nezávislých spisovateľov stal jeho predsedom. Keď som v roku 2011 preberal od neho klubovú „štafetu“, ešte spolu sme pripravili projekt webovej stránky AOSS, z ktorej sa potom, prispôsobená našich podmienkach, zrodila webová stránka Klubu nezávislých spisovateľov.
Poznáme a oceňujeme celoživotný tvorivý a organizačný vklad Milana Resutíka do slovenskej kultúry a na prahu vzácneho životného jubilea mu želáme pevné zdravie a životnú pohodu.
Anton Baláž