Pocta Jánovi Zamborovi
Pod názvom Poetika poézie a jej prekladu vydala Univerzita Komenského v Bratislave knihu venovanú životnému jubileu básnika, literárneho vedca a prekladateľa Jána Zambora. Výročná cena Klubu nezávislých spisovateľov za rok 2018, ktorú získal Ján Zambor za literárnovedné štúdie Stavebnosť básne je dobrou príležitosťou priblížiť knihu Poetika poézie a jej prekladu, ktorá prináša pohľad viac ako štyroch desiatok autorov na Zamborovo dielo a podnety, ktoré tvorivo pretavili do svojho odborného bádania. Takto to v Predhovore presne charakterizovala editorka knihy Doc. PhDr. Andrea Bokníková, PhD., keď uviedla, že „ o jeho pracovnom zameraní, rozpätí, spôsoboch písania svedčí aj to, ktorí básnici, odborníci a odborníčky sa v tejto knihe vyslovili k jeho širokospektrálnej činnosti, odvolali sa na pojmy a postrehy z monografií či štúdií ním napísaných, alebo uchopili významný jeho básní a prekladov“.
Už otvárací príhovor dekana Filozofickej fakulty UK Jaroslava Šušola na vedeckej konferencii k Zamborovej sedemdesiatke je poctou jeho pedagogickému a vedeckému pôsobeniu na fakulte, keď uvádza, že „niekoľko funkčných období bol členom Vedeckej rady FiF UK a bol hlavným garantom prekladateľsko-tlmočníckeho štúdia na fakulte vo všetkých jeho stupňoch, teda na bakalárskom, magisterskom i doktorandskom stupni. Výrazným dielom prispel k výchove mladších generácií prekladateľov na Slovensku, najmä v oblasti prekladu literárneho a umeleckého textu“. A podobu pocty majú aj autorské evokácie o Zamborovi básnikovi a prekladateľovi od Jána Buzássyho a Ľubomíra Feldeka. Buzássy: „ Byť básnikom nie je veľmi atraktívne. Je osamelý, a často len medzi básnikmi si hľadá priateľov. Ale nepíše iba pre nich. Báseň je aj preňho všeliekom, liekom, ktorý mu nik nepredpíše“. A Feldek: „Stále mám na nočnom stolíku jeho antológiu ruskej poézie, takisto som si obľúbil jeho preklady zo španielčiny, najmä Lorcove Cigánske romance, no a, prirodzene, aj jeho vlastnú poéziu“.
Z odborných príspevok, často rozsiahlejších štúdii, publikovaných v zborníku o Zamborovi ako básnikovi, literárnemu vedcovi, prekladateľovi z ruskej a španielskej poézie a vzájomným vzťahom medzi jeho rôznymi aktivitami, v skratke Fenoménu Zambor, uveďme Ladislava Šimona, Antona Eliáša, Máriu Kusú, Paulínu Šišmišovú, Annu Valcerovú, Jána Gavuru, Evu Maliti Fraňovú a Viktóriu Liashuk. Zborník má ďalej recepčnú a interpretačnú časť venovanú tvorbe a prekladom iných slovenských ( M. Válek, J. Buzássy, Š. Strážay, I. Laučík) a svetových básnikov a v záverečnú časť zborníka završuje rozsiahly rozhovor Petra Tolaroviča s Jánom Zamborom nazvaný Výzvou je pre mňa zvrchovaná báseň s významnými ľudskými obsahmi. Na záver rozhovoru Zambor takto dopĺňa jeho názov: „ V reflexiách poézie slovenských aj inonárodných básnikov, ktoré majú ambíciu byť hĺbkové, som chcel ukázať, s kým máme tú česť. Zvrchovaná báseň je mojím ideálom pri vlastnom písaní poézie a usilujem sa jej zvrchovane zmocniť aj ako prekladateľ. Moje pokusy pokračujú“.
Ja doplním, že tie predchádzajúce „pokusy“, v skutočnosti plnohodnotné teoretické práce, preklady i vlastná básnická tvorba boli súčasťou našich klubových stretnutí, čiže kritických reflexií Zamborovej tvorby. O jej kvalite vypovedá i výročná cena KNS, udelená za rok 2018 jubilujúcemu autorovi. So záujmom i kritickou sympatiou budeme v našom klube sledovať i jeho novú tvorbu.
ANTON BALÁŽ