Bol taký rozprávkár...
Za Jánom Milčákom
Keď Marián Milčákpredsedníčke nášho klubu oznámil, že ich otec Ján Milčák, nezabudnuteľný rozprávkár a úspešný autor rozhlasových hier 28. mája 2024, večer o 19-tej hodine „posilnený Telom Kristovým a zaopatrený sviatosťami vo veku 89 rokov odišiel do večnosti“, nemohol som si nespomenúť na naše stretnutia na festivaloch pôvodnej rozhlasovej tvorby v Dome umenia v Piešťanoch v osemdesiatych rokoch uplynulého storočia. Býval ich tichým účastníkom, najčastejšie v spoločnosti generačného súputníka, rovnako rozprávkára a autora hier pre deti a mládež Ruda Dobiáša. A musím pripojiť a meno Jána Beňa, tretieho z tejto nezabudnuteľnej,generačne blízkej Trojruže rozprávkárov, ktorí natrvalo obohatili slovenskú detskú literatúru. Všetci traja patrili aj k zakladajúcim členom Klubu nezávislých spisovateľov.
Ján Milčák sa narodil v Levoči 9. januára 1935, po dvoch rokoch prerušil štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Košiciach, vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ a ako lekár pôsobil v Krompachoch, Spišskom Hrušove a v Spišskej Novej Vsi. Popri celoživotnej oddanej služba v lekárskom povolaní, sa jeho rovnako celoživotným tvorivým priestorom stala literatúra, ktorá mu umožnila vysloviť svoj osobný a osobitý životný pocit a životnú filozofiu. V uvoľnenej spoločenskej atmosfére šesťdesiatych rokov uverejňuje prvé poviedky v Mladej tvorbe a publikuje ich v knihe Deväť poviedok. Ako rozhlasový autor debutuje v roku 1971 hrou pre dospelých Sprievod anjelov. Nasledujú hry Mačka a Cela a v roku 1974 v dramatickej podobe prvýkrát zobrazuje životné osudy Majstra Pavla z Levoče v hre Pavol rezbár. K rodnej Levoči sa potom ako autor často vracia. Na pôdu detskej rozprávky vstupuje tiež v sedemdesiatych rokoch, keď v spoločnosti znova prituhlo a tak sa autorsky ponoril do detského sveta a tvorivú podobu mu dal v početných rozprávkových hrách pre deti a mládež:Koník Izidor, Kavka, Pipo a Čipo, Celestínka, ryba a pán Baltarzár, Slamienka, Vrana Florenťanka– sú to zväčša hravé príbehy, v ktorých sa fantastické motívy prirodzene prelínajú s realitou a vytvárajú ozvláštnený a poetický obraz skutočnosti. Zároveň svojim úsporným jazykom, často len v náznaku, otvárajú dostatok priestoru fantázii detského poslucháča, získajú si nielen jeho, ale aj poroty na zmienených rozhlasových festivaloch. Ján Milčák patril k najoceňovanejším rozhlasovým autorom a viaceré jeho hry sa vysielali v početných zahraničných rozhlasových štúdiách.
Originálna a podľa názorov kritiky „typicky milčákovské“ sú aj jeho rozprávkové knihy pre deti: Rozprávka o Marienke, O mne a Adele v antológii Rozprávková torta, Chlapec Lampášik, Rozprávka o oslíkovi a maliarovi, Zuzanka a Pán Odilo. Za dielo Chlapec Lampášik z roku 1996, príbeh o maliarovi, troch deťoch, domovníkovi a o obraze na sivom múre obytného domu, aj príbeho potrebe porozumenia, harmónie medzi ľuďmi, ktorá práve v čase zvyšujúceho sa neporozumenia v našej spoločnosti, vrátane neporozumenia si s prostredím, ktorá nás obklopuje, mala veľmi priaznivé prijatie a v roku 1998 bola zapísaná na čestnú listinu IBBY. Z úspešných detských rozprávkových kníh zostávajú v pamäti detského čitateľa i dejín detskej literatúry diela Rozprávkový vláčik, Vodník Kalambus a čertík Bubulo, Jakub s veľkými ušami, Jonatán malý ako omrvinka, Starec, ktorý lietal. Keď v roku 2013 vyšla jeho poviedková kniha Pocit úľavy, literárna kritička Markéta Andričíková takto charakterizovala jeho tvorbu. „ Osobitosť poetiky prozaika, básnika a dramatika Jána Milčáka spočíva predovšetkým v jeho úsilí hľadať a nachádzať harmóniu vecí a vzťahov, v jeho schopnosti komunikovaťso svojim adresátom prostredníctvomtichého, empatického dialógu. Prináša veľmi sugestívny obraz medziľudských vzťahov, pričom v hlbšom pláne vždy zdôrazňuje také ľudské hodnoty, ako sú láska, súcit, porozumenie a obetovanie sa pre dobro druhého“. A synovi Mariánovi v rozhovore, ktorý vyšiel v roku 1996 v Bibiane pod názvom Chcel by som stretnúť človeka, ktorý našiel šťastie o svojom vstupe do sveta rozprávok povedal: „ Folklórna rozpráva ma sprevádzala, keď som bol dieťaťom. Spomínam si, že na našom stole býval chlieb a rozprávková kniha. Vždy, keď zaspávam, aj v horúcom lete, si predstavujem zimný večer s blikotajúcim svetlom ohňa, pri ktorom si dospelí rozprávajú rozprávky, hovorí postupne každý z nich a zakaždým iný príbeh. Ak sa deti do nich započúvajú, v teple drevenice usnú a prisnije sa im možno inakšia rozprávka“.
Z tých detských sníčkov (v rúfusovskom duchu) sa zrodil literárny rozprávkový svet Jána Milčáka. V tom svete rástli aj jeho synovia Marián a Peter, básnici, prekladatelia, publicisti, literárni kritici, vzniklo aj ich vydavateľstvo Modrý Peter. Ich otec sa v roku 2005 stal čestným občanom rodnej Levoče a v roku 2007 mu bola udelená prestížna kresťanská Cena FraAngelica.
Česť jeho pamiatke!
Pohreb Jána Milčáka bude v stredu 5. júna 2024. Pohrebné obrady začnú v Bazilike sv. Jakuba o 12. 00 hod. a po nej budú pokračovať na miestnom cintoríne v Levoči.
Anton Baláž
