Srdečný pozdrav k jubileu Ľubomíry Mihálikovej
Pootvoreným strešným oknom Artotéky ľahúčko preniká príjemná sviežosť spolu s duchom bratislavského Starého Mesta. Vlado Petrík dočítal esej o Tvojej básnickej zbierke. Sústredene čítaš báseň. V jej pointe od Kapucínov zaznel zvon.
Niekde v nás v tej chvíli jedného klubového stretnutia v roku 2017 rozkvitla oskoruša.
Potom je už postačujúca len myšlienka na vzácny strom,
ktorý kvitne vždy, keď si naň spomenieme.
Kvitnúca oskoruša sa presúva z miesta na miesto.
Spája mesto s krajinou, prírodu s históriou, ľudí s ostatnými bytosťami...
Vynorila sa mi spomienka na panel s nadrozmernou čipkou z macesu - inštalácia manželov Kubinských v šamorínskej synagóge s názvom To Cache - vyrovnávacia pamäť - miznúce, živé, preživšie, zachránené, zažité, milované, opustené, znovu nájdené, trvajúce...
Keď Dana Podracká píše v básni s názvom Kvapka krvi z básnickej zbierky Posuvné dvere -
Naposledy som to zažila na besede
v Musique Club Galerie v Modre
Membrána prepojila naše svety
Anjel má krvavý pútec vo vlasoch
Anjel je číri priestor
- akoby ten anjel premenil červenú na modrú. Hrot ihly sa stane špicom štetca, aby na srdce namaľoval modrý dekor.
Všetko je ukryté v SLOVE. Táto HRA má pre nás zmysel, keď sa stáva ZÁŽITKOM.
Milá Ľubka, za tento zážitok číreho priestoru, ktorý si v Modre(j) aj mnohým z nás umožnila, Ti ďakujeme!
Prajeme všetko najlepšie!
Srdečne
Judita Kaššovicová