Ľubomíra Miháliková: Kvitnúca oskoruša
Suchá nad Parnou, vydavateľstvo RUAH 2017
Kvitnúca oskoruša je piatou samostatnou básnickou zbierkou našej klubovej kolegyne Ľubky Mihálikovej. Poéziu publikovala aj vo viacerých antológiách, dvakrát sa zúčastnila prestížneho Medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS na Skalke pri Trenčíne a v rodnej Modre je známou kultúrnou osobnosťou, organizátorkou literárnych večerov a multižánrových prezentácií s celoslovenskou pôsobnosťou Festival duchovnej poézie a Modranské veršobranie. Na oboch podujatiach sa svojou básnickou a esejistickou tvorbou pravidelne zúčastňujú aj členovia KNS.
Oskoruša, tento vzácny a dnes už ohrozený strom, pre svoju dlhovekosť vnímaný ako pamätník histórie a ducha vínorodého modranského chotára tvorí v zbierke Ľubky Mihálikovej citové i pamäťové podložie, z ktorého vyrastá jej poézia. Aj autorka doslovu Zlata Matláková potvrdzuje, že „ jedným z hlavných prúdov Mihálikovej inšpirácie sú básne s hlbokým ponorom do sveta rastlinných bytostí. Poriadok vecí v prírode rytmizuje a pripomína pravidelné cykly. Rozohráva hlbokú spätosť s dominantnou rastlinnou malokarpatskej oblasti – viničom.“ V zbierke zaujme básnický cyklus Námornícka balada
Oskoruša, tento vzácny a dnes už ohrozený strom, pre svoju dlhovekosť vnímaný ako pamätník histórie a ducha vínorodého modranského chotára tvorí v zbierke Ľubky Mihálikovej citové i pamäťové podložie, z ktorého vyrastá jej poézia. Aj autorka doslovu Zlata Matláková potvrdzuje, že „ jedným z hlavných prúdov Mihálikovej inšpirácie sú básne s hlbokým ponorom do sveta rastlinných bytostí. Poriadok vecí v prírode rytmizuje a pripomína pravidelné cykly. Rozohráva hlbokú spätosť s dominantnou rastlinnou malokarpatskej oblasti – viničom.“ V zbierke zaujme básnický cyklus Námornícka balada Jadran – Atlantik – Indik, inšpirovaný niekoľkomesačným autorkiným pobytom na mori a básnickým baladami o mori Bertolda Brechta a Jiřího Wolkera. Cyklus je ozvláštnený fotografiami námorných máp z archívu Ing. Jozefa Mihálika. Mapy funkčne využila výtvarníčka Lenka Spustová na dotvorenie grafickej podoby zbierky. Završuje ju báseň inšpirovaná zrejme spomienkovými literárnymi podujatiami k nedožitej osemdesiatke Vincenta Šikulu Veršobranie Spomienka na V. Š.
VERŠOBRANIE SPOMIENKA NA V. Š.
Dvanásť detí ako dvanásť apoštolov
K obedu – ku stolu zvolávali
-- Husičky, húsky poďte domov
A medzi húsatkami – Kráľ!
Vyrástol na dubovej kôrke
priložil píšťalku – hornu pritisol
šiel po bielych kameňoch
aby zaspieval
Ku horám zabočil
tie dubovské hory – hory čierne
až v mlyne múku sypali
hory dobiela do striebra
Až organ zajasal
„Ave Maria, Maria Ave“
k sobášu nevesty sprevádzal
k bielej sláve
Jedenkrát v roku
sklenenú pieseň vietor hral
a vtedy hora
smutná bez javora
volala kričala
až srdce trhala
„Kdeže sa podel –
kde sa nám stratil – král?“
Na bielych kameňoch je kúsok stopy
Zanechal knihu kníh
zaodel bratov a než ich remeslu vyučil
svoj kalich dopil
Tie hory dubovské – modranské hory čierne
či liesky dubovské – piesne z jarabiny
trblietky jagavé – Boli ste mi verné
šípkami ovitý Hamrštil