Dve knihy o diele Belého od Evy Maliti Fraňovej
Členke KNS, dramatičke a literárnej vedkyni na sklonku vlaňajšieho roka vyšli dve knihy: jednou je autorská monografia o tvorbe jedného zo zakladateľov modernej ruskej verzológie Andreja Belého
(Andrej Belyj: Celistvosť (v) mnohosti, vyd. Veda a Ústav svetovej literatúry SAV, 2018) a druhou je jeho román Strieborný holub v slovenskom preklade Evy Maliti Fraňovej.
Symbolistický básnik a prozaik, ale aj ideológ a teoretik, predstaviteľ ruskej moderny Andrej Belyj (1880 – 1934) sa vlastným menom volal Boris Nikolajevič Bugajev. Do literatúry vstúpil v prvých rokoch 20. storočia ako autor štyroch experimentálnych symfónií, lyrických prozaických útvarov vytvorených na hudobnom princípe. Neskôr sa stal románopiscom, patril k tým, ktorí v svetovom meradle obrodzovali románový žáner. Román Strieborný holub napísal v r. 1909, v slovenčine vyšiel vo vydavateľstve Európa (2018).
Vedeckú monografiu od Evy Maliti Fraňovej charakterizuje úsilie o hĺbkové uchopenie svojej témy, ktorou sú otázky tvorivého zástoja ruského básnika (symbolistu, postsymbolistu) a prozaika aj ako ideológa a teoretika – jedného zo zakladateľov modernej ruskej verzológie Andreja Belého (1880 – 1934). Jeho diela, nabité umeleckým i myšlienkovým potenciálom, sa prekladali do slovenčiny a do češtiny v obdobiach spoločenského a kultúrneho “vztlaku”, no záujem o ne i o postavu ich tvorcu pretrváva v aktuálnych kontextoch. Do dejín európskej literatúry sa Belyj vpisuje ako originálny experimentátor, inovátor a hľadač. Autorka sa podujala osvetliť fenomén spisovateľovej tvorby v zhode s jej podstatou: v rozmanitosti a mnohosti, avšak so zreteľom na živú celistvosť. Tému odkrýva s vedomím jej širších europeistických dimenzií, a to i v komparatívnych prienikoch dovnútra slovenskej kultúry.
