Eva Maliti Fraňová
Niekoľko myšlienok o pocitoch
Svoj román som nazvala O príjemných pocitoch, ale keď som na ňom začínala pracovať, sprvoti bol bez mena. Mala som len svoj zámer – umelecky spracovať osudy konkrétnych osobností, hornouhorského aristokrata Pavla Pálffyho a jeho manželky, alebo jednej z manželiek, francúzskej spisovateľky Louise Vilmorin de Lévȇque, ľudí, ktorí na Slovensku niekedy žili a boli s ním nejako spojení, možno nie spätí, ale boli tu. Prípravu k románu predstavovalo štúdium množstva rôznorodých materiálov o svojich hrdinoch i o všemožných súvislostiach okolo nich. Z tých som si vyčítala hlavné, to, že chceli byť v živote šťastní a verili, že si vystačia so svojou obapolnou láskou. Toto ich chcenie sa však rozletelo vo víre udalostí rozpútanej druhej svetovej vojny, až tak, že príjemné pocity v nich úplne prevážili nepríjemné, aj ich vzťah sa postupne rozpadol. Mne však išlo o príjemné pocity a mala som na to dôvod. V tom čase som totiž sama zažívala pocity nepríjemné, spojené s pandémiou, lockdownom, váhaním, či sa dať alebo sa nedať zaočkovať, strachom z budúcnosti... A opakovala som si, že človek predsa nie je stvorený len na utrpenie a má právo byť šťastný. Asi také myšlienky mi behali hlavou, keď som z toho, čo som sa dozvedela o prototype, reálnej Louise de Vilmorin, rekonštruovala, aj za pomoci fikcie, typ svojej románovej hrdinky. Jej konanie, reakcie, životný štýl mi evokovali predstavu „hľadačky šťastia“, avšak nie vždy s úspešným výsledkom, keďže neraz robila nepremyslené či pre seba nevýhodné kroky. Potom som celkom náhodou, dokonca omylom, lebo podľa písanej podoby mena autora sa mi zdalo, že ide o dielo samotnej spisovateľky (splietla som si jej Lévȇque s menom francúzskeho osvietenca Louisa Jeana Lévesque de Pouilly), naďabila na údaj o knihe z 18. storočia Teória príjemných pocitov, objavila som ho v súpisoch známej pálffyovskej knižnice zámku Červený kameň. Následne som sa dostala k textu knihy a našla som v nej práve to, čo mi mátalo v hlave. Ústrednou sa pre mňa stala táto osvietencova myšlienka:„Teória pocitov nemá len tú prednosť, že nám ponúka predstavenie hodné pozornosti, poskytuje aj princípy umeniu, ktoré nás zaujímajú najviac... Zo všetkých umení niet dôležitejšieho než umenie byť šťastný, a niet tam žiadneho umenia, ktorého hlavný princíp by vyvolal toľko rozdielnych názorov.“
A „osvietilo“ ma, aby som citáty z knihy použila vo svojom románe, no nielen to. Vypožičala som si aj názov, len mierne som ho parafrázovala. Tak vzniklo dielo O príjemných pocitoch.
Príjemné pocity vyvolávajú rôzne podnety a rôzne situácie, no vnímame ich celistvo, celou svojou podstatou, telom i duchom, rozumom a citom, zmyslami. Vo Filozofickom slovníku som si o pocite prečítala, že je „subjektívnym naladením, pohnutím duše (emócia). V prípade akútneho a intenzívneho vystupňovania pocitov hovoríme o afekte, v prípade určitého trvalejšieho naladenia zase o nálade.“A ďalej: „Nie je isté, či sa cit pre hodnoty odlišuje od zmyslových pocitov, úzko spätých s pudovým životom, iba rozdielnosťou objektov, alebo či sa odlišuje aj bytostne – duchovnosťou svojho bytia, ako sa líši duchovné poznanie od zmyslového vnímania a pričiňovania sa.“
A „osvietilo“ ma, aby som citáty z knihy použila vo svojom románe, no nielen to. Vypožičala som si aj názov, len mierne som ho parafrázovala. Tak vzniklo dielo O príjemných pocitoch.
Príjemné pocity vyvolávajú rôzne podnety a rôzne situácie, no vnímame ich celistvo, celou svojou podstatou, telom i duchom, rozumom a citom, zmyslami. Vo Filozofickom slovníku som si o pocite prečítala, že je „subjektívnym naladením, pohnutím duše (emócia). V prípade akútneho a intenzívneho vystupňovania pocitov hovoríme o afekte, v prípade určitého trvalejšieho naladenia zase o nálade.“A ďalej: „Nie je isté, či sa cit pre hodnoty odlišuje od zmyslových pocitov, úzko spätých s pudovým životom, iba rozdielnosťou objektov, alebo či sa odlišuje aj bytostne – duchovnosťou svojho bytia, ako sa líši duchovné poznanie od zmyslového vnímania a pričiňovania sa.“
Ľudia sú sociálne bytosti a najväčšiu škálu príjemných pocitov nachádzajú v medziľudských vzťahoch, v obcovaní s inými bytosťami, duchovnom i telesnom, v príjemných rozhovoroch, v myšlienkovom obohacovaní, dotykoch, vo vzájomnom obtieraní sa milými pozornosťami, dobrými vecami... Na prvom mieste sú príjemné pocity spojené s láskou, erotikou. Iste nie náhodou práve o láske vzniká toľko umeleckých diel, literárnych, výtvarných, hudobných, tanečných... Aj vtedy, keď láska nie je hlavnou témou, v umeleckej výpovedi je určite niekde prítomná. „Láskyplnosť“ sceľuje ľudskú osobnosť, stmeľuje ju so svetom. Cez seba milujeme svoje okolie a tieto pocity nás napĺňajú šťastím. Príjemné pocity harmonizujú, vnútornou harmóniou odrážame harmóniu vonkajškovú. Mimochodom, nielen v zmysle estetickom, harmóniu vnímame aj eticky.Človek si vypestoval prirodzené, inštinktívne tiahnutie k dobru a rovnako prirodzený odpor voči zlu. Fascinuje nás pravda a spravodlivosť, stále ešte málokto dokáže dlhodobo žiť v klamstve a pretvárke.Tieto veci sú nám vrodené a ťažko ich vykoreniť.V súvislosti s pojmom „pocit“ zaujala aj táto slovníková myšlienka: „Kým citová chudoba je poľutovaniahodným nedostatkom duševného bohatstva, prebujnelý a nezvládnutý citový život môže zas nežiaduco ovplyvňovať celkovosť duševného prežívania... Výchova zameraná na zvládnutie hodnotového a správneho citového života preto patrí k najzávažnejším úlohám.“ Od tejto myšlienky som akosi nevdojak skĺzla k Vilikovského „citovej výchove v marci“ zo 60. rokov a potom ešte ďalej, asi preto, že sa dnes veľa hovorí o demokracii, dostala som sa až k Masarykovej predstave mravnej výchovy, pre človeka nevyhnutnej k uchopeniu a obsiahnutiu toho, čo demokracia znamená –rovnosť ľudí, ale zároveň schopnosť rešpektovať v človeku kvalitu a okruh pôsobnosti. A zamýšľajúc sa v súvislosti s tou našou demokratickosťou nad niektorými neadekvátnymi prejavmi tohto horúceho leta, som si s nepríjemným pocitom uvedomila, že sme dosť nevychovaná spoločnosť a že to s letnou pohodou nemá nič spoločné...
Ale vrátim sa k pocitom príjemným. Pre tvorcov existuje ešte jeden ich zdroj: je ním tvorba, tvorenie, ktoré človeka približuje k stvoriteľovmu gestu.Vďaka nemu umelci vo svojich dielach vytvárajú vlastné svety, podľa vlastných predstáv. Nám spisovateľom vo vzácnych chvíľkach poskytuje príjemné pocity samotné písanie. To keď sa darí... Vtedy sa cítime absolútne šťastní.
Foto: archív E. M. Fraňová
Na fotografii z podujatia s názvom "O príjemných pocitoch" v Letnej čitárni Klariská 20. júla 2022 zľava: Denisa Fulmeková, Eva Maliti Fraňová, Juraj Šebesta, Emília Nádlerová
