Rút Lichnerová: Hlbiny bezpečia
Bratislava, Literárne informačné centrum 2017
V edíciiu Siete vydavateľstva Literárneho informačného centra vyšla nová kniha Rút Lichnerovej Hlbiny bezpečia. Cez prizmu večnej témy dobra a zla Rút Lichnerová predostiera zdroje nielen svojicich literárnych inšpirácií, ale aj svojich mravných hodôt a postojov. K tejto reflexii si prizýva spisovateľov, výtvarníkogv, filozofov, ale aj svojich blízkych a priateľov. Časť knihy tvoria listy Ivana Kadlečíka autorke prinášajúce otvorený pohľad spsiovateľa na prežívanú skutočnosť aj literárne dianie. Hlbiny bezpečia vytvárajú moderný oblúk literárnej paralaxy od bezprostredného poznávania prítomného sveta, cez stretnutia s umením až po pokoru pred tým, že život napriek všetkému stále existuje.
V jednom zo svojich listov Ivan Kadlečík autorke knihy píše:
„Ešte tu cítim všade Vilikovského fajku, tiahne z čalúnov i záclon: bol tu Pavel predvčerom, tuším sme sa gentlemansky aj opili, mierovo a nekonfliktne bratsky, hoci si tuším všetko nepamätám doslova – priniesol mi svojho Krutého strojvodcu: dnes som si nosom po papieri prečítal niekoľko strán a zistil som pri tom, že na každú ďalšiu vetu som zvedavý v očakávaní, že ma nezaujíma príbeh a dianie, ale prekvapenie z vety, zo štylistiky a sémentiky, z voľby slov: a potom potešenie z toho, teda z presnosti a z toho prekvapenia: podobný pocit som mal nedávno, listujúc v nejakej dávnejšej práci Ruda Slobodu, ktorý je azda len o niečo menej koncentrovaný. A hovorím si: to je ono. A tak som si spomenul na Vašu otázku, či umenie silu berie alebo dáva. Asi oboje, ale skôr si myslím, že silu dáva, hoci konkrétnejšie by sa dalo hovoriť všelijak. Aj paradoxne: že ak silu berie, tým ju aj inak a inde dáva, lebo umenie (tvorba) je asi energia, totiž určite je to forma energie, priam fyzikálna: slovo, text, obraz, tón obsahujú v podstate kladnú energiu, energiu „řádu“ proti chaosu a rozpadu, tú energiu vyžarujú, dianie neodstreďujú, ale dostreďujú, a tak zaručujú koherenciu predmetov a javov – a bez vnútornej koherencie by nemohli jestvovať ani popolníky ani planéty, ó, energia umeleckých výtvorov prispieva k rovnováhe a fungovaniu galaxie, udržiava Mesiac v optimálnej vzdialenosti. My vytvárame kladné žiarenie, aj keď sa to vždy na prvý pohľad nezdá: aj vtedy keď narúšame, deštruujeme, pretože je dosť javov, ktoré sa musia deštruovať v záujme pozitívnosti, trvania a pokračovania a fungovania. Veľmi učeno sa vyjadrujem, ale tak nejako to pociťujem na vlastnej kožke, koža je ako koza, ktorú má Vaculík na erbe, totiž na pečati, neviem prečo, musím sa opýtať, lebo kdesi som počul, že moji predkovia Czapkay boli pôvodne Capkovci mali v erbe capa, možno mali zmysel pre humor, čo im zo srdca prajem (...) . Ale viem, že Vilikovský je pán aristokrat v tom zmysle, že aristos po grécky znamená lepší alebo čosi podobé, keďže neviem po grécky; že Hrúz je citlivý a citlivejší než napr. väčšina žien, má spoľahlivé inštinkty ako divé zviera, pričom nie je divý, ale plachý ako každé divé zviera. Doba sa mení, akosi zjemnieva, chúlostivie, je háklivá v obrátenom pomere, nikto si neváži svoje slovo, teda ani seba, lebo slovo je výron duše, inak povedané energia kladná či záporná a tak ďalej. Srdečne v Pukanci 7.2.1997. Ivan. Z tohto mi vyplýva, že spisovateľ je ten, čo píše vety – nie knihy, romány, poviedky a pod. nezmysly, spisovateľ vety robí, koná ich.“
Rút Lichnerová, prozaička a výtvarná teoretička, žije v Banskej Štiavnici. Do literatúry vstúpila knihou poviedok V Kremenisku (1989)a trojnovelou Šahíziho tabía (1994). Ďalšie desiatky poviedok publikovala v Slovenskom rozhlase. Prózou Slepá rybka (1998) a poémou Rierka Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej (2000) sa vracia na rodnú Oravu. Román Anna Regina (2006) sa zväčšča odohráva v Banskej Štiavnici, je o 18. storočí, dobe osvietenectva, ale predovšetkým o polytechnikovi a polyhistorovi Samuelovi Mikovínim videným očami jeho manželky. V knihe Hostina sa zaoberá otázkami vlastnenia a bytia. Dej románu plynie pod povrchom, príbehy sú podobné antickým mýtom, poznanie sprevádzajú sarkazmus a irónia. Obidva jej romány boli nominované do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera 2007 a 20016. Vydala monografiu o maliarovi Jozefovi Kollárovi (1996). V roku 2015 vyšla o autorke profilová kniha Láska je jabĺčko. Jej texty boli preložené do nemčiny, ruštiny, poľštiny, bulgarčiny, arbčiny, francúzštiny, angličtiny, maďarčiny, arabčiny a jazyka hindí.
Desiatu knihu Rút Lichnerovej Hlbiny bezpečia predstavila v rozhovore s autorkou na tohtoročnej Bibliotéke Zuzana Golianová.
