Jana Kuzmíková: Kognitívna literárna veda / teória, experimenty, analýzy
Jednou z interdisciplinárnych vied, ktorá spája výskumy a zistenia humanitných, prírodovedných a technických disciplín, je kognitívna veda, zameraná na skúmanie mysle a mozgu. Kognitívna veda zohľadňuje vedomie aj nevedomie človeka, čiže vnímanie aj cítenie, poznávacie procesy, učenie sa a skúsenosti, pamäť, pozornosť, racionálne aj neracionálne konanie, riešenie problémov, jazyk, obraznosť, tvorivosť a podobne. Vo svete sa od osemdesiatych rokov 20. storočia v jej rámci rozvíja aj kognitívna literárna veda. Možno preto uvítať, že Jana Kuzmíková, členka KNS, pripravila knihu Kognitívna literárna veda: teória, experimenty, analýzy (VEDA, 2021), ktorá je v slovenskom prostredí prvou individuálnou monografiou o kognitívnej literárnej vede.
Autorka predstavuje všeobecný teoreticko-historický prehľad tohto relatívne nového prístupu k skúmaniu literárnosti a literatúry i svoj vlastný experimentálny a analyticko-interpretačný výskum. Jej zámerom je poukázať na význam a prínos zohľadnenia ľudskej kognície vo výskume literárnej komunikácie a literatúry.
Literatúra ako text je zložkou literárnej komunikácie, zatiaľ čo skúmanie literárnosti objasňuje aj komunikujúce svety čitateľa a autora, nielen svet textov. Na tomto základe sa kognitívna literárna veda venuje trom oblastiam výskumu, ale relatívne prepojeným. Prvá oblasť sa zaoberá tým, čo je literárna komunikácia, aké sú jej predpoklady, čo je jej cieľom a reálnym výsledkom. V druhej oblasti sa skúma, ako literárna komunikácia prebieha, ako čítame a interpretujeme. Tretie hľadisko rieši, ako sú procesy literárnej komunikácie realizované na neurofyziologickej a telesnej úrovni.
Monografia v úvodných dvoch kapitolách mapuje hlavné charakteristiky kognitívnej literárnej vedy, predstavuje jej historický vývin i aktuálnu situáciu, jej predmet , členenie, filozofické východiská, program, metodologické plány aj perspektívy.
Druhá časť knihy je venovaná empirickému prieskumu. Prináša originálnu koncepciu výskumu porozumenia metafore, ktorá spočíva v delení recipientov literárnej metafory na viac racionálnych a viac intuitívnych. Tieto dve skupiny účastníkov experimentov pravdepodobne vykazujú kognitívne rozdiely pri vnímaní a riešení literárnych metafor. Viac racionálni ľudia spracúvali metafory akoby ekonomickejším postupom, zatiaľ čo intuitívni účastníci rozmýšľali voľnejšie, tvorili viac nových významov zadaných metafor.
Ale experimentálne dáta bývajú aj prekvapujúce a nemusia vyhovieť predbežným hypotézam. Nečakane veľa empirických zistení nesúhlasí s intuíciami a silnými presvedčeniami odborníkov na literatúru. To nemožno ignorovať. Autorka sa preto venuje aj celkovej recepcii literatúry. V šiestej kapitole upozorňuje na zaujímavé neurologické zistenia v súvislosti s kategóriou krásy a naznačuje dôležitú úlohu cítenia v procesoch literárnej komunikácie.
Posledný, štvrtý oddiel knihy zahŕňa kognitívne orientované analytické štúdie, ktoré pôvodne patrili k prvým výstupom autorky v tomto odbore a ilustrujú prechod od tradičného ku kognitívnovednému uvažovaniu o literatúre. V piatich kapitolách sa možno oboznámiť s funkciou kognitívnych prototypov, čiže základných pojmov, významov a právd v literatúre vzhľadom na jej realistické črty; pochopiť, prečo je cítenie nezanedbateľnou súčasťou čítania a interpretácie; získať prehľad o prototypových príbehoch a ich citových parametroch a napokon v záverečnej jedenástej kapitole možno nájsť príklad, ako sa pri literárnej interpretácii dajú použiť hľadiská a poznatky kognitívnej histórie literatúry a evolučnej teórie literatúry.
Kniha Jany Kuzmíkovej vznikla na základe presvedčenia, že kognitívna literárna veda má veľký odborný, ale aj spoločenský potenciál a môže ponúknuť nové spôsoby, ako učiť literatúru nielen pre kultúrnu pamäť, ale aj na podporu otvoreného a skúmavého myslenia.