Dve básne Juraja Kuniaka odzneli na konferencii Poézia a teológia
V stredu 19. septembra 2018 mal Klub nezávislých spisovateľov výnimočnú príležitosť predstaviť básnickú tvorbu jedného zo svojich členov – Juraja Kuniaka na slávnostnom otvorení Medzinárodnej vedeckej konferencie Poézia a teológia. Organizovala ju Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského vo svojich priestoroch. Juraj Kuniak prezentoval dve básne: Čiara horizontu a Dve bytosti, prvú v anglickom jazyku a druhú v slovenskom. Účastníci sa mali možnosť oboznámiť sa s ich slovenskou, anglickou a arabskou verziou i vďaka malej brožúrke, ktorá vznikla s podporou fakulty i KNS.
Slávnostným akademickým rečníkom bol špecialista na aramejskú hymnografiu prof. Dr. Alessandro Mengozzi z Univerzity v Turíne. Príspevky konferencie sa zaoberali nielen aramejskou, ale i egyptskou, hebrejskou, nemeckou, kórejskou, talianskou a inou poéziou. Prezentovali ju odborníci z Orientálneho inštitútu z Paríža, Viedne, Grazu, Berlína, Regensburgu, Turku, Prahy a Ríma.
Juraj Kuniak reagoval na tému konferencie súčasnou tvorbou a svoje básne predstavil aj z osobného hľadiska:
„Moji rodičia mi od detstva vraveli: Na počiatku bolo slovo. Slovo z úst Stvoriteľa. Preto som slovo bral vždy veľmi vážne. Všetci sme súčasťou stvorenia. Aj z našich úst vychádzajú slová, ktoré nám pomáhajú porozumieť svetu, porozumieť sebe, porozumieť jeden druhému a porozumieť, aká je naša rola vo svete. Pretože stvorenie je živé. Stvorenie nebolo jednorazovým aktom. Stvorenie pokračuje v nás, našich deťoch, vnúčatách atď... Všetci sme prizvaní podieľať sa na stvoriteľskom diele.
A čo básnik? A čo poézia? Poézia sa tvorí zo slov, básnik ich ukladá vedľa seba a usiluje sa urobiť to tak, aby obsiahol a vyjadril viac, ako je uložené v nich. Stretol som sa s myšlienkou, že obrazný jazyk nielenže siaha ďalej a vyjadrí viac, ale dokonca môže byť presnejší a ľahšie zrozumiteľný ako exaktný jazyk. Myslím si to isté.
Budem čítať dve básne. Prvá je o Bohu a diablovi. O dobre a zle. Napísal som ju pred mnohými rokmi na pobreží Pacifiku v Austrálii. Odvtedy bola preložená do viac ako 30 jazykov vrátane arabského, hebrejského, čínskeho-mandarínskeho, japonského a ďalších jazykov veľmi vzdialených od Európy. Pre mňa, a nielen pre mňa, je to skúsenosť, že porozumenie rôznych kultúr a náboženstiev v poézii a teológii je možné. Báseň sa volá Čiara horizontu... Druhá báseň má názov Dve bytosti. Sú to iné bytosti, ako v básni Čiara horizontu. Nie je to Boh a nie je to ani diabol. Žiadna z nich nie je dokonalá, no nie je ani zlá. Mnoho rokov po vzniku básne Čiara horizontu, keď som zostarol, objavil som tieto dve bytosti v sebe. Každá je iná. Jedna sa živo zaujíma o vonkajší svet, druhá sa hĺbavo orientuje do duševného sveta človeka. V tejto básni ide o hľadanie vnútornej rovnováhy. V obidvoch bytostiach sa usilujem vyvážiť to isté, v celistvosti jedného oka, otvoreného navonok aj dovnútra.“
(Pozn.: Ide o preklad textu, ktorý bol napísaný v anglickom jazyku.)
Dagmar Inštitorisová
