Krajina zabudnutia / A feledés földje vo vydavateľstve Napkút Kiadó
Na 23. ročníku medzinárodného knižného veľtrhu v Budapešti bola Slovenská republika nielen čestným hosťom, ale zároveň sa maďarskí čitatelia počas veľtrhu a po jeho skončení mali (a majú) možnosť začítať do štyridsiatich pôvodných diel súčasných slovenských autorov, ktoré vyšli v preklade do maďarčiny a vydali ich viaceré prestížne maďarské vydavateľstva. Patrí medzi ne aj vydavateľstvo Napkút Kiadó. Na jeho knižnom stánku sa (popri prezentácii v slovenskom národnom stánku) uskutočnila 22. apríla 2016 aj prezentácia maďarského vydania románu Antona Baláža Krajina zabudnutia.
Knižné vydavateľstvo Napkút Kiadó (v preklade Slnečná cesta) vzniklo v roku 2003 pri kultúrnom mesačníku Napút. Vydavateľstvo, ktoré spolupracuje s Fondom maďarskej kultúry (Magyar Kultúra Alapítvány) vydáva pôvodnú maďarskú literatúru, diela maďarských spisovateľov žijúcich v zahraničí, ale aj preklady svetovej literatúry. Popri beletrii (prózy aj poézie) vydáva aj knižky o umení, o dejinách, detské knižky či objavné publikácie z oblasti vedy (napr. z lingvistiky) a antológie. Ročne je to viac ako 50 titulov. Organizuje aj autorské besedy, literárne súťaže a iné kultúrne programy, spojené napríklad s koncertmi. Príznačná je preň mimoriadna dôkladnosť a precízna práce redaktorov s rukopismi. Súčasťou jeho vydavateľského profilu sú i diela zahraničných autorov i predstaviteľov národnostných menšín. Zo slovenských autorov zatiaľ publikovali román vo Švajčiarsku žijúceho prozaika Dušana Šimku Gubbio (2011, preklad: Ildikó Forgács) a teraz román Antona Baláža: A feledés földje (Krajina zabudnutia, 2016, preklad: Oľga L. Gály a Tamara Archlebová).
Kultúrny mesačník Napút vychádza v Budapešti už osemnásť rokov v spolupráci s umeleckým fondom Cédrus Művészeti Alapítvány. Ročne vyjde desať čísiel, plus farebná výtvarná príloha. Časopis má široký tematický záber, publikuje nielen príspevky o literatúre, ale aj o hudbe, ekológii a výtvarnom umení. Každé číslo má aj monotematický blok. V jednom z budúcich čísiel sa bude venovať osudom stredoeurópskej židovskej komunite a jeho vydavateľ a šéfredaktor časopisu György Szondi sa rozhodol publikovať v ňom aj Balážov text Maďarská bricha 1949 - 1950. Tridsaťstranový dokumentárny príbeh o dramatickom úteku budapeštianskych židov do Izraela cez slovenský hraničný priechod do Rakúska a ďalej do Izraela je súčasťou Krajiny zabudnutia v preklade Tamary Archlebovej.
Tamara Archlebová (rod. Gályová) sa narodila v Bratislave v rodine novinárov-prekladateľov maďarskej národnosti (matka Oľga Lőrinczová Gályová bola aj spisovateľka). Je kritička výtvarného umenia, spisovateľka, novinárka, prekladateľka. Študovala na FFUK dejiny výtvarného umenia. Od r. 1976 pôsobila ako kritička výtvarného umenia. Pracovala v časopisoch Výtvarný život, Verejnosť, PROFIL, Kultúrny život, Harmonia, na Encyklopedickom ústave SAV. Odborné články publikovala v novinách a časopisoch na Slovensku, v Česku a Maďarsku. Hlavnou oblasťou jej záujmu bolo akčné a konceptuálne umenie. Bola kurátorkou niekoľkých výstav. Popritom sa venovala písaniu maď. aj slov. poézie a prózy. Vyšli jej dve básnické zbierky: 1/Ugye, ez nem igaz? (Však to nie je pravda?, BA, AB-ART, 2000, maď. básne), 2/ Mliečna dráha, BA, Petrus, 2005/6, slov. básne).
V decembri 2010 vydala prozaickú knihu s názvom: Ako Ruth odišla do jazera a iné sny . Do maďarčiny preložila básne Mily Haugovej a Milana Richtera , romány V. Šikulu Veterná ružica /A szélrózsa, Petra Karvaša: Fascikel S /Az M-dosszié, z maďarčiny knihu L. Gály Olga: Néma madár - Nemý vták, a Feledy Ďurica Katalin: Szlovákul szeretni(Milovať po slovensky, 2015). V súčasnosti prekladá do maďarčiny román Jany Bodnárovej: Takmer neviditeľná. Je členkou Klubu nezávislých spisovateľov.
Na 23. ročníku medzinárodného knižného veľtrhu v Budapešti bola Slovenská republika nielen čestným hosťom, ale zároveň sa maďarskí čitatelia počas veľtrhu a po jeho skončení mali (a majú) možnosť začítať do štyridsiatich pôvodných diel súčasných slovenských autorov, ktoré vyšli v preklade do maďarčiny a vydali ich viaceré prestížne maďarské vydavateľstva. Patrí medzi ne aj vydavateľstvo Napkút Kiadó. Na jeho knižnom stánku sa (popri prezentácii v slovenskom národnom stánku) uskutočnila 22. apríla 2016 aj prezentácia maďarského vydania románu Antona Baláža Krajina zabudnutia.
Knižné vydavateľstvo Napkút Kiadó (v preklade Slnečná cesta) vzniklo v roku 2003 pri kultúrnom mesačníku Napút. Vydavateľstvo, ktoré spolupracuje s Fondom maďarskej kultúry (Magyar Kultúra Alapítvány) vydáva pôvodnú maďarskú literatúru, diela maďarských spisovateľov žijúcich v zahraničí, ale aj preklady svetovej literatúry. Popri beletrii (prózy aj poézie) vydáva aj knižky o umení, o dejinách, detské knižky či objavné publikácie z oblasti vedy (napr. z lingvistiky) a antológie. Ročne je to viac ako 50 titulov. Organizuje aj autorské besedy, literárne súťaže a iné kultúrne programy, spojené napríklad s koncertmi. Príznačná je preň mimoriadna dôkladnosť a precízna práce redaktorov s rukopismi. Súčasťou jeho vydavateľského profilu sú i diela zahraničných autorov i predstaviteľov národnostných menšín. Zo slovenských autorov zatiaľ publikovali román vo Švajčiarsku žijúceho prozaika Dušana Šimku Gubbio (2011, preklad: Ildikó Forgács) a teraz román Antona Baláža: A feledés földje (Krajina zabudnutia, 2016, preklad: Oľga L. Gály a Tamara Archlebová).
Kultúrny mesačník Napút vychádza v Budapešti už osemnásť rokov v spolupráci s umeleckým fondom Cédrus Művészeti Alapítvány. Ročne vyjde desať čísiel, plus farebná výtvarná príloha. Časopis má široký tematický záber, publikuje nielen príspevky o literatúre, ale aj o hudbe, ekológii a výtvarnom umení. Každé číslo má aj monotematický blok. V jednom z budúcich čísiel sa bude venovať osudom stredoeurópskej židovskej komunite a jeho vydavateľ a šéfredaktor časopisu György Szondi sa rozhodol publikovať v ňom aj Balážov text Maďarská bricha 1949 - 1950. Tridsaťstranový dokumentárny príbeh o dramatickom úteku budapeštianskych židov do Izraela cez slovenský hraničný priechod do Rakúska a ďalej do Izraela je súčasťou Krajiny zabudnutia v preklade Tamary Archlebovej.
Tamara Archlebová (rod. Gályová) sa narodila v Bratislave v rodine novinárov-prekladateľov maďarskej národnosti (matka Oľga Lőrinczová Gályová bola aj spisovateľka). Je kritička výtvarného umenia, spisovateľka, novinárka, prekladateľka. Študovala na FFUK dejiny výtvarného umenia. Od r. 1976 pôsobila ako kritička výtvarného umenia. Pracovala v časopisoch Výtvarný život, Verejnosť, PROFIL, Kultúrny život, Harmonia, na Encyklopedickom ústave SAV. Odborné články publikovala v novinách a časopisoch na Slovensku, v Česku a Maďarsku. Hlavnou oblasťou jej záujmu bolo akčné a konceptuálne umenie. Bola kurátorkou niekoľkých výstav. Popritom sa venovala písaniu maď. aj slov. poézie a prózy. Vyšli jej dve básnické zbierky: 1/Ugye, ez nem igaz? (Však to nie je pravda?, BA, AB-ART, 2000, maď. básne), 2/ Mliečna dráha, BA, Petrus, 2005/6, slov. básne).
V decembri 2010 vydala prozaickú knihu s názvom: Ako Ruth odišla do jazera a iné sny . Do maďarčiny preložila básne Mily Haugovej a Milana Richtera , romány V. Šikulu Veterná ružica /A szélrózsa, Petra Karvaša: Fascikel S /Az M-dosszié, z maďarčiny knihu L. Gály Olga: Néma madár - Nemý vták, a Feledy Ďurica Katalin: Szlovákul szeretni(Milovať po slovensky, 2015). V súčasnosti prekladá do maďarčiny román Jany Bodnárovej: Takmer neviditeľná. Je členkou Klubu nezávislých spisovateľov.
Fotografie
1 : Autor s maďarským vydaním románu
2 : Na stánku spolu s vydavateľom G. Szondim
3 : Autor a prekladeteľka Tamara Archlebová
1 : Autor s maďarským vydaním románu
2 : Na stánku spolu s vydavateľom G. Szondim
3 : Autor a prekladeteľka Tamara Archlebová