KNS_cervenyrak - KNS

Komorný a zároveň autentický priestor letnej čitárne U červeného raka poblíž bratislavskej Michalskej veže v auguste druhýkrát patril členom Klubu nezávislých spisovateľov . Dňa 26. augusta 2020 sme predstavili tvorbu našich členov v podobnom formáte, ako to robievame na našich klubových stretnutiach, tentoraz s pozvaním aj pre verejnosť. Preto literárne podujatie v sérii Labyrintov literatúri dotvorila hudobná produkcia v podaní Emílie Nádlerovej na keltskej harfe.

 

Literárne spoločenstvo na pódiu reprezentovali spisovateľka a režisérka Mariana Čengel Solčanská, dvojdomý (Slovensko, Srbsko) spisovateľ a vydavateľ Miroslav Demák a literárny vedec Tibor Žilka. Prezentovali dva romány: Jánošík Mariany Čengel Sočanskej a No tak, usmej sa... od Martina Prebudilu, slovenského spisovateľa strednej generácie zo srbského Nového Sadu.

 

Leto v čase v koronakrízovej pandémie zapríčinilo obnemu v zastúpení aktérov podujatia, nebola to však náhodná improvizácia: vďaka vzájomnosti členov klubu bolo zastúpenie aj určitým obohatením o ďalšie náhľady.

 

Reflexiu na román Jánošík pripravila literárna vedkyňa Marta Žilková, predniesol ju jej manžel aj súpútnik na univerzitnom poli Tibor Žilka. Text reflexie (publikujeme ho v rubrike Kritické reflexie) prekladal vlastnými poznámkami komunikatívne tak, ako sú prívetivé i jeho kontextové čriepky v umeleckom (nielen literárnom, i filmárskom) priestore i v osobnom vzťahu k autorke Marianne Čengel Sočanskej. Prítomnosť autorky obohatila literárne referencie o šarmatné slová.

 

Román No tak usmej sa... od Martina Prebudilu, ktorý vyšiel v slovenskom jazyku v Srbsku, sme žiaľ dosiaľ čítať nemohli pre absenciu distribúcie tejto knihy na Slovensku. Tiež však, vzhľadom na okolnosti koronavírusového roka 2020 sa očakávaná účasť autora nenaplnila. O knihe, a najmä o  živote svojho priateľa, spisovateľa a prekladateľa Martina Prebudilu veľmi živo porozprával Miroslav Demák. Riava Demákových spomienok, zážitkov i životných preripetií je mimoriadne spontánna a zároveň skĺbená do súvislostí života Martina Prebudilu so žitou nedávnou históriou vojny v krajinách bývalej Juhoslávie. Tieto rozprávania by mohli byť samostatným literárnym dielom.

 

Literárne podujatie pred komorným a zaujatým publikom má význam v každom čase. Aj  takáto prezentácia odkrývajúca vnútorný klubový život pred verejnosťou priateľskou umeniu, skĺbená s tónmi citlivo vybranej a interpretovanej hudby v podaní Emílie Nádlerovej.