Na októbrové stretnutie KNS prišiel z Nórska aj náš člen Ivan Čičmanec
V utorok 22.októbra 2019 sme sa na strenutí členov Klubu nezávislých spisovateľov v Kafe Scherz v Bratislave stretli na komentovanom čítaní z tvorby našich členov – Evy Maliti Fraňovej a IvanA Čičmanca, ktorý opäť navštívil rodnú Bratislavu z jeho nórskej domoviny v Oslo.
Referát o literárnovednej a prekladateľskej tvorbe Evy Maliti Fraňovej predniesla literárna vedkyňa Jana Kuzmíková, pričom sa zamerala na jej vedeckú monografiu – Andrej Belyj/Celistvosť v mnohosti (vyd. Veda – ÚSvL SAV, Bratislava, 2018) a v rámci nej aj na preklady tvorby tohto ruského spisovateľa, románov Peterburg a Strieborný holub, ktoré Maliti Fraňová preložila. J. Kuzmíková osvetlila na základe monografie prínos experimentátora a ideológa ruského symbolizmu Belého, upozornila na nástup avantgardného písania v jeho tvorbe, zdôraznila súvislosť so svetovou literatúrou, príbuznosť s prózou Marcela Prousta, Jamesa Joycea. Na referát nadviazala sama autorka monografie E. Maliti Fraňová, ktorá sa zamýšľala nad Belého víziou Nového človeka v kontexte ruskej moderny, pre nás aj v súčasnosti objavný aspekt pre tvorbu či formovanie života, ako aj moderného vedomia, cesty k objaveniu ducha. Maliti Fraňová prečítala aj úryvok zo svojho prekladu románu Peteburg. To sú momenty, keď na základe priblíženého textu nachádzame inšpiratívne impulzy. Na príspevok Jany Kuzmíkovej o literárnovednom diele a prekladoch Evy Maliti Fraňovej reagovali viacerí členovia KNS – Ján Zambor, Jozef Špaček, Ladislav Šimon.
Druhým príspevkom bola úvaha v odbornej recenzii Igora Hochela o próze Ivana Čičmanca Z večerných kontemplácií, ktorá vyšla vo vydavateľstve Hronka v roku 2019. Vsúhrne esejí autor Ivan Čičmanec vyzýva k slobode, uvažuje o našich pochybnostiach, o viere. Igor Hochel zhodnotil autorove predstavy, provokácie -- ako to napokon komentoval aj spisovateľ – napríklad uvažovanie o kozmickom oku, múdrosti starých upanišád, rozjímanie o Bohu, človeku... zrejme večných otázok, ktoré sprevádzajú bytie i existenciálne ohrozenie jedinca. V eseji o Timrave sa autor osobitne venuje zamysleniu o jej dosahoch v literárnom kontexte, aj o širších presahoch jej diela. To istotne môže byť dobrou motiváciou, príťažlivým rozhodnutím siahnuť po novej knižke Z večerných kontemplácií Ivana Čičmanca. Zamyslenie Igora Hochela nad knihou vyvolalo plodnú diskusiu našich členov. Na tému kozmického oka reagovala Dana Podracká, hovorila o aspekte ducha. Na mnohodimenziálny pojem sloboda, ktorým sa necháva unášať autor esejí Ivan Čičmanec, reagovali v diskusii viacerí kolegovia. O bezbrehej slobode sa dá tiež diskutovať, ale v eseji to vnímame umelecky, inak ako v živote. Možno autor, Ivan Čičmanec, žijúci od svojich 27 rokov v Nórsku, má inú skúsenosť. Prežil tam väčšiu časť svojho tvorivého života, avšak je otázkou, či možno mechanicky prenášať skúsenosti, zvlášť, ak hovoríme o slobode. Treba si pripomínať aj tradície, tradičné hodnoty, zmienil sa Ján Zambor. Naša kultúrna pamäť je aj súčasťou priestoru slobody, nedajme si ju vziať. Napokon, téma ostáva otvorená, a stretnutie sa neuzavrelo do seba – pokračovalo aj v rozhovoroch mimo pódia kaviarne, ktorá sa stala novým miestom našich stretnutí.
Text: Ľubomíra Miháliková, Fotografie: Ľubica Suballyová