Mystický i metafyzický oblúk nad poéziou júnového klubového stretnutia
Prezentáciu dvoch kníh (Ján Zambor, Erik Ondrejička) v "tradičnom klubovom formáte uvedenia" obohatil prednes hudby (Stanislav Palúch, husle) a veršov (Štefan Bučko).
Knižnú interpretáciu básne romantického štúrovského básnika S. B. Hroboňa Prosbopej slovenského chorľavca žobráka z roku 1874 vytvoril literárny vedec Ján Zambor a v roku 2020 ju vydalo Literárne informačné centum. Súčasťou knihy sú Hroboňove poznámky k titulnej básni, jeho neskorá kratšia báseň Pieseň žobráka, Zamborova štúdia o Prosbopeji, slovníček nezvyčajných výrazov, edično-textologické poznámky, prehľadová štúdia Andrey Bokníkovej o živote a tvorbe básnika a iné materiály. Publikáciu uviedla poetka Dana Podracká v hlbinnom osobnom zápale, zdôrazňujúc univerzalizujúci mystický rozmer poézie Sama Bohdana Hroboňa.
"Zápasíme s pocitom hanby, že básnik nie je na Slovensku ešte v dostatočnej miere vydaný, i keď ho vyzdvihol Roman Jakobson, skvelo o ňom písal najmä Oskar Čepan, monografiu napísala Ľubica Somolayová-Schmarcová... V januári minulého roku, na 200. výročie Hroboňovho narodenia, vstúpil do mňa hnev, že pre Hroboňa sa stále málo urobilo. Hnev som obrátil proti sebe, a tak vznikla táto knižka..." -- vyznal sa pred publikom Ján Zambor.
Druhú knihu popoludnia – zbierku Erika Ondrejičku Volanie (Petrus, 2020) predstavil básnik a literárny vedec Ján Gavura. Ak klenbou prvej časti strenutia s veršami bol prívlastok "mystický", druhá časť o Ondrejičkovej poézii mala prívlastkovú klenbu "metafyzická poézia".
Erik Ondrejička svoju ostatnú zbierku poézie, na rozdiel od predchádzajúich deviatich, tvorených viazanou zvukovou stavbou veršov, po prvýkrát koncipoval voľným veršom. Erik Ondrejička má vždy, keď ho o to požiadajú, naporúdzi múdre slová: "Báseň je – možno viac ako čokoľvek iné – naša smrteľnosť premenená na slová. Pokračujeme v napísanom... že sme tu boli, že sme niečo spravili – je to naše volanie, ktoré túži, aby bolo niekým zachytené a vypočuté." Emblematická báseň zároveň dala svoje "meno" aj zbierke, názov je prostý: Volanie.
Prijmite, priatelia literatúry, pozvanie Klubu nezávislých spisovateľov na stretnutie s veršami v knihách, aj na budúce osobné stretnutia s autormi. Medzi nimi (slovami a autormi) a medzi nami (interpretmi a poslucháčmi) iskrilo súznenie aj úžas v pokore: vidieť sa, stretnúť sa a väčšmi počúvať. Rozsiahlejšie diskusie istotne rozvinieme zas, keď sa nadobro zbavíme zarúškovaných bariér a opatrného odstupu. Tichá radosť a nádej vo vzájomnosť sa v nás prebudila.
(Referáty k uvádzaným knihám publikujeme v rubrike Kritické reflexie.)
Text a foto: Ľubica Suballyová