A svetlo žiarilo z tmy
V útulnom pohodlí Kafe Scherz na Palisádach sme zavŕšili naše pravidelné tohtoročné klubové stretnutia. Kapustnica rozvoniavala, na stoloch boli pripravené poháre k prípitku. Prichádzala skorá tma, rozsvecovali sa svetlá. Bol 11. december 2019 a čas na báseň.
Prajnosť, krásu, smútok, pravdu, svetlo, lásku, múdrosť - takéto objatie básnikov Jána Zambora, Ladislava Šimona, Dalimíra Stana, Juraja Kuniaka, Antona Uheríka, pozdrav na diaľku od Rudolfa Dobiáša (čítala Ľubka Miháliková) a Miroslava Brücka priniesla sviatočná a nevšedná chvíľa tichá. Ako priesvitná víla dýchala z kútov kaviarne, aby sme po ich slovách zostali bezmocní.
"Tma je len pripomienkou svetla/ klesajúceho snehu nemej hviezdy/ čakajúcej na odpoveď" odkázal zo Skalice básňou Noc pred sviatkami Miro Brück.
Niť svetla vinuli večerom ďalej poetky Klubu nezávislých spisovateľov v programe "... a svetlo žiari z tmy..." Do Kafe Scherz začali prichádzať známi, priatelia, milovníci poézie a jemnej hudby. Zaplnené do posledného miesta. Priesvitná víla zatajila dych. Koncentrovaný nápoj poézie Mily Haugovej, Márie Bátorovej, Ľubomíry Mihálikovej, Vlasty Hochelovej (v interpretácii Igora Hochela), Dany Podrackej, Judity Kaššovicovej so sprievodnými gitarami Juraja Turteva a Štefana Lengyela bol vypitý na jeden dúšok a do dna.
Nikto neodchádzal smädný.