Anton Uherík: Zrnká poznania (Verbis, 2019)
Je mnoho kníh o ľudskej svojbytnosti, ktoré sú zároveň časom, účelom i názorovým problémom o nej samej. Je tajomstvom našich právd v priestore a čase našej takzvanej ľudskej pravdy o nej samej aj jeho bytí v nej. V tejto knihe je zároveň čas, priestor a ľudský element v akejsi trojjedinej ubolenosti: minulosť, prítomnosť a i budúcnosť. Dýcha z nej pravda o nás cez prizmu a centrifúgu dejín až k našim samým počiatkom úsvitu doby. Je zároveň pravdou, udiveným rozčarovaním a elementom v každom z nás. Táto kniha je aj akýmsi mementom a výkričníkom dejinnej skúsenosti homo sapiensa.
Kniha o nás, bez nás, ale i súkromne nahých v dejinných piruetách času. Sapiens vždy dýcha a dýchal trojjedinosťou času minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
Knižný počin profesora a akademika Uheríka s názvom: Zrnká poznania, je dejinnou prizmou a prienikom do odkrytej prirodzenosti súčasného človeka. Je zároveň však aj skratkou prierezu jeho charakteru od úsvitu dejín s hodnotením dneška. Tu na hojdačke času odkrýva princípy bytia našej civilizácie. Jej straty a prínosy.
Kniha je akousi hojdačkou zručnosti osudu celku – pomenované fluidum neodbytnosti. Prúdy slov a ideí sa niekedy až kaleidoskopicky menia a striedajú v našej pravde „Ma dať a vzal“. Je veľkým a tajomným významom v jeho skrytých pravdách a hrozivých predpovediach.
V skratkách a univerzálnych pravdách genézy prirodzenosti, ľudských právd, rozoberá stav jeho celku v segmentoch dejín homo sapiensa. Vo všeobecných úvahách medituje o veľkom tajomstve našej civilizácie.
Kniha je „prestretým stolom“, je udivením nad podobnosťou permanentnej opakovateľnosti ľudských pochybení a návratov.
V jednotlivých kapitolách mapuje a rozoberá „ľudskú“ prirodzenosť i stav súčasnosti.
A až s dejinnou presnosťou ozrejmuje svoju opakovateľnosť a aj možnosť svojho opätovného „zlyhania“.
V konfrontácii samého so sebou, v závetrí času minulosti, s víziou svojej jedinečnosti, ráta straty vo vlastných ranách a bolesti.
Pragmaticky v úvahách a až prísne vedecky predostiera čarovný koberec pravdepodobnosti ďalšieho možného vývinu našej civilizácie. To všetko dokladá a ozrejmuje na faktoch, ktoré boli stavebnými piliermi našej civilizácie od minulosti až doteraz.
Profesor Uherík nastavuje dnešnej dobe akýsi lakmusový papierik, dobe plnej záhad a nejasností. Vo svojom diele koná vysoko humánne, akoby po špičkách, a s veľkou dávkou pochopenia času a priestoru v nás samých. Je to bolesť a zároveň veľká nádej do našej neistej doby klamu, v čase takzvaného pátosu úpadku morálky a pravdy.
Ireney Baláž