Prezentácia výskumu o Štefánikovi v Paríži
Pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika vzniklo viacero iniciatív a podujatí, ktorých zmyslom bolo nielen pripomenúť si túto osobnosť a jej zásluhy pre našu krajinu, ale aj prispieť ku komplexnejšiemu poznaniu Štefánikovho života, jeho aktivít a nakoniec aj obrazu, aký si o ňom už celé storočie vytvárame.
Podujatím, ktoré sa snažilo naplniť všetky vyššie spomenuté ambície, bola aj konferencia o Štefánikovi ako postave, respektíve námete v dramatických a literárnych dielach na Slovensku a v Čechách, ktorá sa uskutočnila 5. novembra 2019 v parížskom Inalco – Institut national des Langues et Civilisations Orientales (65 Rue des Grands Moulins, Paris) súčasti Université Sorbonne Paris Cité. Na príprave tohto podujatia pri príležitosti Roku Milana Rastislava Štefánika sa podieľal aj Slovenský inštitút v Paríži a jeho riaditeľ, pán Jakub Urik, sa konferencie osobne zúčastnil.
Profesorka Dagmar Inštitorisová sa vo svojej prednáške pod názvom Milan Rastislav Štefánik dans l‘œuvre dramatique en Slovaquie et dans les Pays tchèques (Milan Rastislav Štefánik v dramatickej tvorbe na Slovensku a v Čechách) venovala divadelným hrám a inscenáciám, ktoré spracovali tému Štefánika od čias 1. republiky až po súčasnosť. V rámci prednášky prezentovala svoju nedávno vydanú monografiu s rovnomenným názvom. Jej výklad predstavoval skutočne komplexné zhrnutie a interpretačné prieniky do vybraných textov a inscenácií poukázali na dobové tendencie v dramatickom umení, ktoré neraz ovplyvňovala politická ideológia daného režimu. Profesorka sprostredkovala nielen obraz konkrétnej oblasti dramatického umenia na Slovensku a v Čechách, ale priblížila parížskemu auditóriu aj národný a historický diskurz o postavení Štefánika v našich moderných dejinách, jeho odkazu a recepcie v minulosti a dnes. Od mýtizovania pripomínajúceho v niektorých prípadoch až rozprávkové príbehy (Československá republika), cez redukujúce vnímanie najmä jeho vojenskej angažovanosti (Slovenský štát), dospelo dramatické spracovanie jeho života až k snahe o komplexnejší pohľad na jeho osobnosť, ktorý sa nebráni zobrazovaniu sporných životných momentov, prípadne pridáva aj humor či iróniu (viaceré hry po novembri 1989).
Podobný záber mala aj prednáška doktora Petra Žiaka s názvom Général Štefánik comme personnage littéraire (Generál Štefánik ako literárna postava), v ktorej sa venoval najmä literárnemu spracovaniu Mariany Čengel-Solčanskej v románe Generál M. R. Štefánik. Táto kniha je špecifická tým, že príbeh Štefánika zobrazuje prevažne z perspektívy Edvarda Beneša (dominujúceho rozprávača), jeho niekdajšieho diplomatického „spolubojovníka“, ale i rivala a kritika. Tento uhol pohľadu je prirodzene veľmi kritický, hoci autorka priradila Benešovi aj atribúty závisti či osobnej frustrácie. Jej román nezmenšuje nijako Štefánikove nesmierne zásluhy, skôr ich zasadzuje do kontextu veľmi zložitej a mnohoznačnej spleti politických a osobných vzťahov. Žiak vyzdvihoval najmä snahu spisovateľky vyhnúť sa zjednodušovaniu a priblížiť Štefánika ako človeka majúceho nielen národné, ale aj životné ambície a problémy, ktorého nespochybniteľný vojenský, vedecký a politický úspech chtiac-nechtiac viedol k mýtizovaniu, legendám a privlastňovaniu zo strany rôznorodých názorových táborov.
Konferencie sa zúčastnili aj viacerí pedagógovia Inalco a ich študenti. Publikum bolo medzinárodné a rečníci tak mali možnosť prezentovať osobnosť Milana Rastislava Štefánika a literárno-umelecké spracovanie témy jeho života, zásluh a odkazu aj poslucháčom, ktorí sa so slovenskou kultúrou iba oboznamujú a vytvárajú si aj vďaka podobným podujatiam celkový obraz o našej krajine. Prednášatelia a organizátori mali nielen výnimočnú príležitosť šíriť pozitívny obraz o Slovensku, ale aj zodpovednosť sprostredkovať predmetnú tému spôsobom, ktorý je kultúrne zrozumiteľný, a ktorý podporuje pozitívny a historicky (práve vďaka Štefánikovi) ukotvený význam udržiavania slovensko-francúzskych vzťahov.
Peter Žiak
