VIERA AKO
NEZNÁMA RADOSŤ
Dana
Podracká, ARCHA,
Vojtech,
spol. s. r.o., Trnava 2017
Kniha ARCHA
je presná a krásna a tajomná, ale aby som nerozmnožovala adjektíva: kniha
je. Je zároveň prerozprávaním osemdesiatich príbehov z Biblie (rovnakým
dielom 40 : 40 zo Starého a Nového zákona), ktoré korenia
v známych textoch (tie sme už čítali), ale zároveň aj v textoch
apokryfických, v súčasnosti menej známych
laickej verejnosti, ako boli povedzme pred sto rokmi.
Texty sú
určené mladým dospievajúcim čitateľom, a verím, že texty Dany Podrackej,
spojené s obrázkami, ktoré vybral Palo Bálik (zodpovedný aj za modernú
príťažlivú grafickú koncepciu a sadzbu), si nájdu svojich čitateľov
a nielen medzi mladými, ale po knihe siahnu aj čitatelia, ktorí sú so
spracovanými textami oboznámení.
Vybrať
z množstva biblických textov osemdesiat je nesmierne ťažká vec, preto som
sa spýtala autorky básnicky prerozprávaných textov, ako ich vyberala.
Odpovedala mi: „Vybrala som tie , ktoré sa mi najviac páčili.“ Kategória
páčiť sa v sebe obsahuje nielen estetické kritérium, ale aj etické, ktoré
je v pozadí krásne plynúcich textov, podaných jazykom moderným,
zrozumiteľným a zároveň poznačeným Podrackej neuhýbajúcim, ušľachtilým,
presným symbolicko-metaforickým prepisom, až mám niekedy pri čítaní pocit,
akoby ten text znovu stvorila (zároveň príbehy nemení, jadro vždy zostáva,
dotvára ich a približuje a očaruje nás, lebo nás približuje nielen
k duchovnému stredu Dany Podrackej (ako sa o tom sama vyjadrila
v doslove), ale aj k duchovnému stredu nás samotných, čo je činnosť
náročná a osudovo povinná.
Píšem tento
text v deň sviatku Troch kráľov – ich príbeh je v knihe pod názvom
Traja mudrci a hviezda (je to jeden z mojich obľúbených textov): “...keď
sa stalo niečo nezvyčajné. Na chvíľu sa zastavil čas. Bola to minúta,
v ktorej sa narodil Ježiš“. K tomuto príbehu je pridaná
fotografia Halleyho kométy, betlehemskej
hviezdy: Bod, v ktorom sa spája to nekonečné s okamihom,
v ktorom sa Boh stal človekom. Narodenie dieťaťa je vždy nádej, viera,
radosť.
„Príbeh Ježiša Krista je najväčším
príbehom všetkých čias. Od neho som sa naučila, že žiadna podoba zla nesmie byť
adorovaná ani v myšlienkach. Ak zlu otvárame ústa, dávame mu možnosť
pôsobiť. Ohraničuje to naše poslanie
stať sa pre druhého človeka duchovným darom.“ (Dana Podracká)
Áno,
súhlasím a verím v to, že každý z nás tu sebou udržiava rovnováhu dobra a zla. A zázraku
tajomstva znovuzrodenia ducha z ducha, ako v príbehu Nikodém pod
plášťom noci, kde sa Nikodém rozpráva
s rabbim Ježišom o nebeských veciach. K príbehu patrí drevená
socha Štefana Papča Bivak a k tomu je pridaný text mystického
zážitku Blaisa Pascala... kde sa na konci textu (Pascal ho nosil stále so
sebou) nachádza trikrát zvolanie: „Radosť !Radosť! Radosť!“
Ten istý
Nikodém sa po smrti Krista vyberá do Emauz v príbehu nazvanom Čo sa
stalo v Emauzoch a pokračuje v rozhovore s Kleopasom
tou istou témou, o ktorej hovoril s Ježišom: o vzkriesení
a znovuzrodeí, o svetle.
Tu by som
jedinýkrát možno dala „svoj“ obraz: Rembrandtov Kristus sa zastavil
v Emauzoch, kde svetlo na obraze neprichádza odnikiaľ, ale vyžaruje zo samotného Krista. A to je
viera a radosť a zázrak: Kristus nenapísal ani jediné slovo, ale
pretrváva v slove. Dane Podrackej sa podarilo urobiť knihu, ktorá je
rovnako súčasná ako starobylá. Dávam ju
do láskavej pozornosti veriacich i ateistov: Lebo tieto príbehy sú
základom našej kultúry, či to chceme alebo nie, mali by sme ich poznať, aby sme
boli bližšie k svojmu duchovnému stredu. A nádeji.
Mila Haugová
6. 1. – 11.
1. 2018