Prezentácia knihy Dar a bremeno dvojitej identity
V úvode privítal autorov knihy i účastníkov prezentácie riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Ján Gallik, ktorý bol zároveň aj moderátorom podujatia. Na otázku, kto inicioval napísanie knihy Dar a bremeno dvojitej identity, Baláž odpovedal, že nápad bol jeho, k čomu Žilka dodal, že s návrhom napísať životopisnú knihu formou rozhovorov ho Baláž oslovil pri príležitosti 80. narodenín v Klube nezávislých spisovateľov, ktorého sú obaja dlhoročnými členmi.
V súvislosti so svojou dvojitou identitou Tibor Žilka spomenul potrebu zbližovať sa s ľuďmi. Ako mladému mu v tom pomáhal najmä futbal, neskôr začal za nástroj zbližovania považovať predovšetkým jazyk. Ako sám povedal, hoci vyrastal v prevažne maďarskom prostredí, cítil sa byť doma aj medzi Slovákmi. Vyjadril svoju túžbu po zbližovaní sa i na poli literatúry, čo sa snažil napĺňať aj ako literárny vedec, keď slovenskú i maďarskú literatúru považoval za svoju literatúru. Svoju dvojitú identitu preto považuje viac za dar, ako za bremeno.
Ďalej sa pozornosť venovala predstaveniu knihy, priblíženiu jej obsahu a osobitne niektorých jej častí. Ján Gallik sústredil pozornosť na Žilkov priateľský i profesijný vzťah s viacerými predstaviteľmi kultúrneho a literárneho života. Konštatoval, že tieto kapitoly môžu byť zvlášť zaujímavé pre poznávanie literárnohistorických súvislostí. Tibor Žilka spomenul, že priateľstvo ho spájalo napríklad s Dušanom Kuželom, Ladislavom Ballekom či Petrom Jarošom, pričom toto spomínanie malo neraz humorný ráz. Anton Baláž si zase zaspomínal na svoju prácu novinára, ktorá ho postupne priviedla až k žánru rozhovorov, čo uplatnil aj pri písaní tejto knihy.
Podstatnou časťou prezentácie i profesijného života Tibora Žilku bola jeho práca v niekdajšom Kabinete literárnej komunikácie, ktorý sa v dejinách literárnej vedy spomína ako Nitrianska škola, a ktorý ako mladý literárny vedec pomáhal budovať. Žilka vyzdvihol vedeckú orientáciu pracoviska na analýzu a interpretáciu samotného literárneho textu, nie na vonkajšie okolnosti, ktoré boli v období socializmu v područí dogmatizmu, čím pracovisko prispelo k prekonávaniu schematizmu v literárnej vede. Poukázal na uplatňovanie matematicko-štatistických metód pri skúmaní literatúry, čo viedlo k väčšej exaktnosti literárnej vedy, na vedecké kontakty s českými pracoviskami i pracoviskami zo západných krajín. Ako o najviditeľnejších predstaviteľoch Kabinetu literárnej komunikácie sa zmienil o Františkovi Mikovi a Antonovi Popovičovi. Neopomenul sa ani Žilkov prínos pre zrod a formovanie súčasnej Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre či jeho vedecko-pedagogická a vedúca činnosť v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr na Fakulte stredoeurópskych štúdií.
V predposlednej časti prezentácie dostali priestor otázky, podnety a komentáre účastníkov. Išlo predovšetkým o poďakovania za zorganizovanie podujatia, ale aj otázky, ktoré zazneli najmä z online priestoru, keďže bolo na besedu pripojených mnoho bývalých kolegov Tibora Žilku. V odpovediach na otázky priblížil pokračovanie činnosti Kabinetu literárnej komunikácie po zmene vedenia, ako i vznik dvoch nových katedier – Katedry slovenského jazyka a Katedry slovenskej literatúry. Zmienil sa o význame Šiah vo svojom živote, ako aj o športových osobnostiach tohto mesta.Baláž spomínal na literárnych vedcov a kritikov z niekdajšieho Literárnovedného ústavu, s ktorými ho spájalo jednak priateľstvo, jednak profesijné väzby.
Záverečné slová opäť patrili Jánovi Gallikovi, ktorý sa poďakoval autorom knihy za jej predstavenie a zúčastneným za prijatie pozvania. Podujatie uzavrel konštatovaním, že v osobnosti profesora Tibora Žilku sa spojilo to najlepšie zo slovenskej i maďarskej identity.
Mgr. Michal Krauter (interný doktorand na FSŠ)
Foto: PhDr. Sylvia Hrešková (interná doktorandka na FSŠ)
