Rudolf
Dobiáš: Noci a dni
Bratislava,
Vydavateľstvo HLBINY 2016
Noci
a dni sú unikátnym, čitateľsky príťažlivým výberom z básnickej tvorby
Rudolfa Dobiáša. Popri básňach zo zbierok Slávnosti jari, Medzi trávou
a vetrom. Básne z budúcej pozostalosti, Litánie k slobode,
Rozhovory s Rút a iné básne a zbierky básnických
a prozaických textov Zvony a hroby sú vo výbere aj básne doteraz
knižne nepublikované. Ako píše v doslove Igor Hochel, „prvé básne Rudolfa
Dobiáša, publikované v mládežníckom denníku Smena v roku 1953,
neposudzovala literárna kritika, ale Štátna bezpečnosť, aby v nich
objavila „protištátne“ obrazy a motívy“.
Noci a dni sprevádzajú ilustrácie výtvarníka Jozefa Vydrnáka a tvoria zjemňujúceho obrazového sprievodcu už viac ako polstoročie trvajúcej básnickej cesty autora, ktorý sa vo svojej poézii nemohol ani nechcel vyhnúť aj drsným obrazom z „uránového pekla“. Ako v básni Vietor v polovičke novembra.
V polovičke novembra
Vietor teplý ako káva
Navyše aj voňavý
Nie ako tá čierna žbrnda na zapitie
Kúska chleba
Pred táborovou kuchyňou na Příbramsku
Ktorá voňala po radóne
Rádioaktívny cukor
Rozpustený
V kostnej dreni uránových baníkov
Nasadili do prvej línie
Boja s triednym nepriateľom
Výber z Dobiášovej básnickej tvorby pod názvom V azyle poézie otvára montáž autorových názorov na poéziu a osvetľuje motívy a okolnosti vzniku jednotlivých básnických zbierok v podobe, v akej ich publikoval v knihe rozhovorov s Antonom Balážom Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci. Ako gymnazistu ho očaril Nezval hrou s rýmami a slovami, podobne silno ho vtedy oslovil aj Valentín Beniak, po návrate z trestaneckého tábora objavil Rúfusovu poéziu. „ Bolo to také odostreté okno, cez ktoré som mohol nazrieť do jeho intímneho sveta, čo sa predtým dlho v slovenskej poézii nestalo.“ Po Rúfusovi objavil básnikov Trnavskej skupiny, osobitne ho zaujali básnici Ján Ondruš a Ján Stacho. A prostredníctvom Mladej tvorby aj moderné básnické smery, začal si zvykať na voľný verš, hoci „dodnes mám radšej písanie veršov viazanou formou. Tá sa mi spája s hudbou a práve hudobnosť verša je úzko spojená s viazanými veršovými formami.“ A k básňam, ktoré majú silný duchovný rozmer povedal: „ Viera ma držala nad vodou aj v jáchymovských rádioaktívnych vodách. Tam som aj pochyboval, aj som sa s Bohom sporil. Postupne však prišlo k takému zmiereniu, k akceptovaniu pravidiel hry na život a na smrť.“
Básne, ktoré sú tematicky spojené s osudom jeho táborových druhov sú zaradené v piatej časti výberu pod názvom Jáchymovskí chlapci a záver výberu tvorí prozaický cyklus s názvom Epištoly. Zostavovateľ výberu Anton Baláž zaradil do knihy pod názvom O poézii Rudolfa Dobiáša aj výber z kritických ohlasov na Dobiášovu poéziu – popri Ľ. Feldekovi, J. Zamborovi, I. Hochelovi, a R. Jurolekovi aj vyznanie jeho jáchymovského druha Antona Srholca, ktorý napísal: „Dobiáš je dôkazom toho, že človek môže svoje ľudské bytie, zaťažené vekom, utrpením a poznaním posunúť do stále nových rovín a významov, kde všetko bude už len úžas a spev. Vyslovujem básnikovi úprimný obdiv a poďakovanie za tento dar.“
Výber z poézie Rudolfa Dobiáša sa stane aj predmetom kritickej diskusie na niektorom z budúcich stretnutí Klubu nezávislých spisovateľov.
