Dvakrát Rudolf Dobiáš
Johana. Johanin chlapec
Sima Magušinová – Rekviem (Rudolf Dobiáš), Live Session
Keď mi Miro Dobiáš priniesol nové vydanie románu Johana. Johanin chlapec, pustil mi na mobile nahratú skladbu speváčky Simi Magušinovej (predtým Martausovej), ktorej textom sa stala báseň jeho otca. „ Kde sú tie Tvoje nebesá, prezraď nám, Bože milý...“ zaznel hlas speváčky a v pamäti sa mi vynorili tie verše, ktoré prvýkrát verejne zazneli na Dňoch Ladislava Hanusa v Spišskej Kapitule, kde ich autora zastihla sedemdesiatka a ja som o tomto slovenskom Solženicynovi predniesol svoje prvé laudácio. Vracal som sa potom k tejto básni časti, zaradil som ju i do dvoch výberov z jeho poézie, často ju recitoval Štefan Bučko – a teraz sa básňou inšpirovala aj speváčka, v ktorej piesňach znejú často duchovné a kresťanské motívy.
A teraz späť k novému vydaniu Dobiášovho románu s kriminálnou zápletkou Johana. Johanin chlapec. Má podtitul Kronika lásky a smrti a rovnako ako nové vydanie básnickej zbierky Noci a dni (2021) vyšla vo vydavateľstve Dobiášovho syna Parcela s.r.o. Autorom pôsobivej obálky je výtvarník Ján Hubinský, ktorý, podobne ako Jozef Vydrnák, ilustrátor Nocí a dní , patrí do okruhu výtvarníkov žijúcich a tvoriacich v trenčianskom regióne. Román sprevádza doslov Tibor Žilku, ktorý pod názvom Rudolf Dobiáš – slovenský Solženicyn, predniesol na konferencii v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre v marci 2017. A tu je stručne pripamätanie príbehu. Zakladá sa na reálnej udalosti, dedinskej vzbure proti kolektivizácii, vražde jedného z organizátorov tejto násilnej akcie a jej vyústením je nespravodlivé obvinenie z tejto vraždy a smrť nevinného človeka, Johaninho manžela Mateja. Natrvalo to zasiahne do jej osudu, rovnako aj osudu ich syna, poznačeného rodinným biľagom, ktorý mu znemožní plnohodnotne uplatniť svoje výtvarné nadanie, ako sa to často stávalo deťom, ktorých rodičov poznačili represálie komunistického režimu. Až jeho odchod do Prahy a stretnutie s maliarom Janom Kristoforim mu umožní profesionálne sa presadiť. Žilka v štúdii uvádza, že maliar Kristofori je reálna postava, pochádzal z Mukačeva a po auguste 1968 emigroval do Nórska. A dedinské prostredie, represálie v 50. rokoch, ktoré zasiahli aj slovenskú dedinu, väzenské skúsenosti i viaceré udalosti zo života vlastnej rodiny – to všetko bolo aj súčasťou životného príbehu Rudolfa Dobiáša, preto aj tento román, hoci sa nedohráva v prostredí jáchymovských táborov, pôsobí rovnako autenticky ako jeho všetky príbehy z prítmia komunistickej totality.
Báseň Rekviem bola prvýkrát publikovaná v knihe a hroby (Dilema 2000), obálku navrhol Miroslav Cipár a vo výtlačku, ktorý mi autor venoval, som našiel založenú aj kópiu môjho lektorského posudku, o ktorý ma požiadal vydavateľ Milan Resutík.Odcitujem aspoň úvodnú vetu z posudku. „ Uprostred záplavy postmoderných experimentov, ktoré ovládli v posledných rokoch slovenskú prózu, je pomaly vzácnosťou nájsť text, ktorý je popri demonštrovaní prozaického kumštu aj zmysluplnou výpoveďou, opretou o životnú skúsenosť, text, ktorý sa len nepohráva s postavami, ale situuje ich do reálnych životných situácií - čí dokonca text, ktorý prináša (trúfa si priniesť) aj nejaké životné posolstvo“.
Ak by ste si na youtube vyhľadali a pustili pieseň Simy Magušinovej, privítali by vás zhudobnené verše Dobiášovho Rekviem (uvediem aspoň prvé dve štvorveršia)
Kde sú tie Tvoje nebesá,
prezraď nám, Bože milý,
nech každý z nás to dozvie sa,
aby sme neblúdili.
Prezraď nám, kde je krajina,
kde sa raz všetci stretnú,
tá jedinečná, jediná,
len nevidená pre tmu.
Linka na pieseň: https://youtu.be/l3ozAL36t4o
Anton Baláž