Dobias90a

Životné dielo Rudolfa Dobiáša

Básnik, prozaik, publicista, autor kníh pre deti a mládež a diel literatúry faktu sa 29. septembra 2004 dožíva požehnanej deväťdesiatky. Spoznať jeho celoživotné dielo môžu v týchto dňoch aj rozhlasoví poslucháči a televízni diváci.

Rádio Devín si bude jeho osobnosť a dielo pripomínať niekoľko dní. Už v stredu, 25. septembra o 20:30 bude odvysielaná rozhlasová hra pre mládež Dni trávy. Nasledovať bude v sobotu 28. septembra rozhlasová hra s názvom Rozlúčka s bratom. V deň jeho narodenín, v nedeľu 29. septembra, začne Rádio Devín ranné vysielanie Víkendovou rozprávkou a poobede o 16:30 reláciou Fakty, ktorá sa bude venovať faktografickej literatúre pod názvom Básnik Rudolf Dobiáš s poéziou, ktorú má rád. Večer si budú môcť poslucháči vypočuť rozhlasovú hru Keď pávy spievajú a Návštevu z Kalifornie.

Slovenská televízia tiež odvysiela sériu programov venovaných jeho životu a tvorbe. V pondelok 30. septembra o 14.30 sledujte dokumentárny film s názvom Svetlo na konci dňa, hodinový filmový dokument Aleny Čermákovej Svetlo na konci dňa a jeho príbehovým ťažiskom bol práve básnický osud Rudolfa Dobiáša. Súčasťou obrazovej sugescie filmu boli aj kresby Jozefa Vydrnáka, výtvarníka a dlhoročného básnikovho priateľa.

Svojmu básnickému osudu dal Rudolf Dobiáš podobu v zbierkach Medzi trávou a vetrom, Litánie k slobode, Rozhovory s Rút a iné básne a Noci a dni. Na našich klubových stretnutiach pomenoval kritik Igor Hochel jeho poéziu „estetikou srdca“ a literárny vedec Ján Zambor uviedol, že „ popri výrazovej kultivovanosti ďalšou vlastnosťou jeho poézie, ktorá jej dáva existenčné oprávnenie, je autentickosť“. A v básnickom výbere z jeho lyrickej tvorby v knihe Noci a dni sám autor takto zaujímavo priblížil čitateľom svoje básnické osudy.

„ Spomínam si na chvíľu, keď sa mi ako gymnazistovi dostala do rúk Nezvalova básnická zbierka Skleněný havelok. Číry poetizmus, hra s rýmami a slovami. Pripadalo mi to ako hudba. Bol som samý rým, asi aj v spánku som recitoval Nezvalove básne. Po nich prišli ďalšie zbierky a v nich ďalšie zázračné básne. Druhým básnikom, ktorý ma podobne silno oslovil, bol Valentín Beniak. Pravdepodobne to mala na svedomí jeho zbierka Kráľovská reťaz. Dodnes z nej vo mne rezonuje aj báseň Spoveď v Santa Maria Maggiore, jej opakujúci sa refrén: „Otče, musím ti povedať / bolí ma život tento!“

„ Krátko po návrate z tábora som objavil Rúfusovu poéziu. Keď som jeho zbierku Až dozrieme dostal do rúk, bol som ako čitateľ nenasýtený poéziou, lebo dovtedy som si jej v písanej podobe užil predchádzajúcich takmer desať rokov veľmi málo. Bolo preto celkom pochopiteľné, že Rúfusova poézia, ktorá niekoľko rokov predtým silno oslovila aj tých, ktorí mali k poézii voľný prístup, ma oslovila ešte silnejšie. Bolo to také rozostreté okno, cez ktoré som mohol nazrieť do jeho intímneho sveta, čo sa predtým dlho v slovenskej poézii nestalo. A do neho patril aj svet lásky.

„ Keď v roku 2000 vyšla zbierka Litánie k slobode mnohí priatelia sa pozastavovali nad tým, prečo ten vyše dvadsaťročný odstup od vydania prvej zbierky? Či mi nechýbala poézia? V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo v mojom živote málo sviatočných chvíľ a na začiatku deväťdesiatych rokov ma pohltilo dianie v spoločnosti, cítil som povinnosť v publicistickej či dokumentárnej podobe priblížiť osudy ľudí, ktorí to už sami nemohli či nevedeli urobiť. No aj vtedy ma to „pudilo“ k písaniu básní. Cítil som potrebu svojmu osudu dať aj básnickú podobu. V prózach som sa už v epickej, príbehovej podobe vyrozprával zo svojej minulosti a zhodnotil svoju táborovú a väzenskú skúsenosť. Povedal som si však, že sa už nemusím skrývať za osudy svojich postáv a môžem dať svojmu osobnému príbehu lyrický výraz. V ňom sa skúsenosť dá vyjadriť kratšie, stručnejšie, obraznejšie a krehkejšie, aj jemnejšie. Tak som sa o to pokúsil v zbierke Medzi trávou a vetrom“.

„ Báseň je aj hrou so slovami. V tom nie som majstrom. Feldekove, Hevierove, Janovicove básnické hry, uplatňované najmä v poézii pre deti, to je hotový koncert, vánok ľahulinkej hravosti. Ja si vo svojom vnútri takú hravosť nedokážem navodiť. To je moja kliatba. Jeden z mojich hendikepov, dôsledok predčasného zlomu v mojom živote“.

Vzácne životné jubileum Rudolfa Dobiáša si v Trenčíne pripomenú 8. októbra 2024 uvedením jeho novej knihy Ako sme to zvládli v KKC Hviezda o 17. 00 h.