RUDOLF DOBIÁŠ: NOVEMBER 1989
November chladný ako prísaha
v teplom svetle dušičkovej sviece.
Sloboda, vyzlečená donaha,
čaká hviezdu, čo sa zatrbliece.
November ako ožltnutý list,
posledný svedok horúceho leta,
čo ešte váha: odísť - neodísť?
Či zostať vtákom, ktorý neodlieta?
November čistý ako prvý sneh
a nežný ako dieťa svätej Panny.
Studnička, ktorá nikdy nevyschne,
syn márnotratný, avšak milovaný.
November ako víno v krčahu,
z ktorého duša nikdy nezabolí.
November - biela pena na Váhu
a tichá bolesť opustených polí.
November ako starý kalendár,
čo už mal skončiť v odpadkovom koši,
november ako nečakaný dar
po zrade lásky a judášskom groši.
November ako prvá modlitba
tých, čo sa ešte nikdy nemodlili,
No i tak o nich Pánboh dosiaľ dbá,
čaká aj na tých, ktorí zablúdili.
November ako múry väzení
a nemý ako mŕtvi na hraniciach.
Na drôty brnká vietor jesenný,
inak je ticho... Len tí mŕtvi kričia.