Cena ministra kultúry SR za rok 2015 pre Rudolfa Dobiáša
Sedem laureátov si 3. marca prevzalo ceny ministra kultúry za rok 2015, ktoré im odovzdal šéf rezortu kultúry Marek Maďarič. Udeľujú sa jednotlivcom alebo kolektívom za ich výnimočné umelecké, tvorivé a interpretačné počiny alebo za dlhodobý a celoživotný prínos v jednotlivých oblastiach umenia. Za minulý rok prijalo ministerstvo kultúry 65 návrhov, ktoré posudzovala hodnotiaca komisia.
Laureátom ceny za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby sa stal básnik, prozaik, autor rozhlasových hier a tvorby pre deti a bývalý politický väzeň Rudolf Dobiáš. Ocenenie získal za súbor poviedok Príbehy z prítmia s prihliadnutím na jeho celoživotnú tvorbu.
Ako 18-ročného študenta ho v roku 1953 nespravodlivo obvinili z protištátnej činnosti a odsúdili na 18 rokov. Po ôsmich rokoch v pracovných táboroch ho prepustili na základe amnestie. V roku 1990 ho úplne rehabilitovali. Najťažším pre neho bolo prežiť prvé mesiace na samotkách a v táboroch. "Začiatky sú však vo všetkom ťažké, ale človek si zvykne aj na šibenicu," konštatoval po dnešnom odovzdaní ceny. Ako povedal, Príbehy z prítmia pochádzajú z prostredia, kam slnko nezasvieti. "Sú trošku boľavé, niektoré smutné, iné pozoruhodné a vznešené. Vznešení sú tí ľudia, ktorí prežili 10- až 12-ročné väzenie a zachovali si dobré srdce, pričom nenesú so sebou nenávisť ani závisť," priblížil s tým, že niektorí z nich sa chceli iba dostať za československú hranicu, kde by mohli napríklad študovať. "Mnohí z nich nespravodlivo prišli o roky svojho života, postavenie, o šancu vzdelávať sa a niesli si to so sebou niekoľko desaťročí..
Sedem laureátov si 3. marca prevzalo ceny ministra kultúry za rok 2015, ktoré im odovzdal šéf rezortu kultúry Marek Maďarič. Udeľujú sa jednotlivcom alebo kolektívom za ich výnimočné umelecké, tvorivé a interpretačné počiny alebo za dlhodobý a celoživotný prínos v jednotlivých oblastiach umenia. Za minulý rok prijalo ministerstvo kultúry 65 návrhov, ktoré posudzovala hodnotiaca komisia.
Laureátom ceny za výnimočný prínos v oblasti pôvodnej literatúry a prekladovej tvorby sa stal básnik, prozaik, autor rozhlasových hier a tvorby pre deti a bývalý politický väzeň Rudolf Dobiáš. Ocenenie získal za súbor poviedok Príbehy z prítmia s prihliadnutím na jeho celoživotnú tvorbu.
Ako 18-ročného študenta ho v roku 1953 nespravodlivo obvinili z protištátnej činnosti a odsúdili na 18 rokov. Po ôsmich rokoch v pracovných táboroch ho prepustili na základe amnestie. V roku 1990 ho úplne rehabilitovali. Najťažším pre neho bolo prežiť prvé mesiace na samotkách a v táboroch. "Začiatky sú však vo všetkom ťažké, ale človek si zvykne aj na šibenicu," konštatoval po dnešnom odovzdaní ceny. Ako povedal, Príbehy z prítmia pochádzajú z prostredia, kam slnko nezasvieti. "Sú trošku boľavé, niektoré smutné, iné pozoruhodné a vznešené. Vznešení sú tí ľudia, ktorí prežili 10- až 12-ročné väzenie a zachovali si dobré srdce, pričom nenesú so sebou nenávisť ani závisť," priblížil s tým, že niektorí z nich sa chceli iba dostať za československú hranicu, kde by mohli napríklad študovať. "Mnohí z nich nespravodlivo prišli o roky svojho života, postavenie, o šancu vzdelávať sa a niesli si to so sebou niekoľko desaťročí..
Cena ministra kultúry pre Rudolfa Dobiáša za knihu Príbehy z prítmia
Kniha Príbehy z prítmia prináša výber z Dobiášovej poviedkovej a novelistickej tvorby. V nich popri svojich dokumentárnych dielach dal literárnu podobu skúsenosti jáchymovského väzňa. Čitateľ nájde v knihe pätnásť príbehov: Temná zeleň, Mladší brat, Spoveď Márie Magdalény, Hanba, Jazero, Cudzí život, Koniec cesty, Klavír, Prvá láska, Znovuzrodenie, Chlapec v okne, Cela, Úsmev, Hlad a Učiteľ. Už názvy poviedok svedčia o tematickej a žánrovej rozmanitosti tejto časti Dobiášovej tvorby. A hoci prvé poviedky vznikali v čase, keď slovenskú literatúru ovládli postmoderné rozprávačské postupy a snaha čo najviac sa vzdialiť od skutočného života, Dobiáš svoje príbehy buduje na reálnej životnej skúsenosti, situuje ich do reálnych životných postojov a ma "odvahu" priniesť v nich aj zmysluplné životné posolstvo.
Taký je príbeh dievčaťa Melanky z poviedky Prvá láska, príbeh učiteľky hudby v novele Klavír, mladého Chorváta, ktorý bol tri mesiace vo zvieracej kazajke a osobitne apelatívne a umelecky mimoriadne pôsobí vyznieva príbeh slovenského Pavlíka Morozova v novele Chlapec za oknom. Za malé prozaické klenoty možno označiť poviedkové miniatúry Cela, Úsmev, Hlad a Učiteľ, ktorých témy sa rodili už počas autorovho viac ako ročného pobytu na samotke vo vyšetrovacej väzbe v Justičnom paláci v Bratislave. V knihe rozhovorov s Antonom Balážom Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci (LIC 2014) Dobiáš povedal: "Všetky moje príbehy majú dobový základ, sú postavené na konkrétnej udalosti, snažím sa nimi preniknúť dobou, nájsť, čo je v mojich postavách zapamätateľné i odpustenia hodné."
A literárny vedec Vladimír Petrík k doslove k Príbehom z prítmia, ktorý nazval Utrpením k slobode a ľudskosti napísal: " Tieto príbehy vypovedajú nielen o konkrétnej osobe, ale o človeku ako takom. Problém určitej historickej chvíle posúvajú do nadčasovej roviny. Rudolf Dobiáš odsúdil totalitný režim, ale zároveň aj zlo páchané človekom na človeku. Naplnil tak vysoké kritéria kladené na každú umelecky účinnú literatúru."