Je to spoločná brána, drahá Kvetka Dašková!
Domom sa rozlieha teplé svetlo, je zakúrené, Pipo veselo poskakuje na poličke, mačička Bodka a psík Dorinka driemu schúlené do veľkého klbka. O všetko je postarané. Bytosti, ktoré prišli do blízkosti tohto domu vytvorili bezpečie. Nikto neostáva sám, prozreteľnosť pozná všetky naše cesty. Už netreba ani rozlíšiť, či sa príbehy dejú v realite knižných dejov, alebo sú v dimenzii skutočného života.
DAVID poslal správu.
DAVID nás púšťal malou bránkou, bol slnečný deň uprostred októbra. S DAVIDOM sme sa videli prvýkrát, s Olinkou, Kvetkinou neterou sa už poznal. Spĺňali sme podmienky na návštevu uprostred korony, tak zavrel za nami bránku a pozval nás ďalej. Chodníčky z okruhliakov, kríčky učupené v jemnom opare, rosa medzi chumáčikmi trávy. Nebeský pokoj vecí na priedomí.
Maľujem pamäťou poslednú návštevu. Svetlo sa rozsvecuje hlboko. Tak, že to videné vnútorným zrakom nemôžem už od seba odlíšiť. Tak To nazvem Večnosťou, drahá Kvetka.
Judita Kaššovicová
Kvetuša Dašková (23. 8. 1935 Piešťany - 27. 12. 2021 Miloslavov)
Posledná rozlúčka sa bude konať dňa 7. januára 2021 o 12:00 hod na cintoríne Ružinov v Bratislave. Rozlúčka sa bude konať v úzkom kruhu rodiny a najbližších priateľov.
Vážení kolegovia KNS
Hlboko a úprimne žialim za Kvetou Daškovou, ktorú som poznala roky ako skvelú redaktorku, vydavateľku, literárnu kolegyňu, ktorej to vždy skvele myslelo, milú priateľku a chovateľku psíkov.
Bude chýbať aj keď sa dožila krásneho veku. Česť jej pamiatke skloňme hlavu v úcte pred majestátom smrti.
Vaša Mila Haugová, 29. december 2021
Milá Kvetka, ešte v lete sme si sľubovali stretnutie, keď sa skončí covid. Verila som tomuto sľubu, lebo Kvetka vždy splnila, čo sľúbila. Bola to múdra a usilovná žena, jej vydavateľstvo umožňovalo mnohým autorom splniť si svoj sen, jej diela a dielka pre deti obšťastňovali malých i veľkých čitateľov. Zažila som ju aj na besedách, kde pôsobila ako dobrá autorka a vydavateľka, ktorá o svojej práci hovorila vždy so zanietením, profesionálne a s láskou. Veľmi ťažko prežívala posledné roky, keď sa musela vzdať vydavateľstva
a nevládala pokračovať v boji za svoju existenciu. Teraz si, Kvetka, konečne našla pokoj a liek na svoje bolesti.
Odpočívaj v pokoji, budeme si na Teba spomínať s láskou!
a nevládala pokračovať v boji za svoju existenciu. Teraz si, Kvetka, konečne našla pokoj a liek na svoje bolesti.
Odpočívaj v pokoji, budeme si na Teba spomínať s láskou!
Marta Žilková
Je mi úprimne ľúto nad odchodom Kvety Daškovej. Bližšie som ju spoznal práve vďaka členstvu v Klube nezávislých spisovateľov. Po ľudskej stránke mi Imponovala jej priateľská otvorenosť, dobroprajnosť, empatia a schopnosť riešiť problémy , ktoré sa vyskytovali na pôde KNS i mimo neho. Obdivoval som aj jej mnohostrannú umeleckú prácu, tvorivú invenciu, kultúrno organizačnú činnosť a priam buldočiu vytrvalosť, ktorú prejavovala pri založení a obdivuhodnej ceste vydavateľstva Q111. Je mi ľúto, že ako autor som v jej vydavateľstve nepublikoval, hoci mi Kveta takúto možnosť viac razy ponúkala. Na druhej strane som vak pyšný, že na jej výzvu som sa podieľal na zostavovaní jednej historickej publikácie a mohol som vystúpiť aj na vernisáži niekoľkých kníh z dielne Q111. Pri týchto príležitostiach som si zvlášť uvedomoval, jednak žánrovú a obsahovú bohatosť vydavateľstva Q111, jednak veľký umelecko-tvorivý a organizačný prínos Kvety pri zrode každej knihy.
Keta Dašková bude chýbať nielen svojim blízkym, priateľom a kolegom z Klubu nezávislých spisovateľov, ale aj širšej kultúrnej verejnosti na Slovenska, kde vak zanecháva za sebou výraznú stopu.
Ivan Kamenec
Ach, to mi je ľúto! Naposledy sme sa videli 29. júla na čítačke u Červeného raka. Spájala nás (okrem iného) spriaznenosť vydavateľky a vydavateľa. Poznali sme sa odvtedy, ako umožnila knižný návrat Jaroslavy Blažkovej do slovenskej literatúry. Mal som rád jej vnútornú zaujatosť za správne veci – za prítomnosti neustáleho skúmania, čo je hodné toho, aby sme to považovali za správnu vec. Nech odpočíva v pokoji!
Juraj Kuniak
Pani Kvetuša Dašková bude mnohým chýbať. Ani vo vysokom veku nestrácala schopnosť pomenovať veci, ktoré nikdy neboli a nebudú v poriadku. Mal som ju rád. Nech ju Pán opatrí láskou. Je mi to ľúto.
Marián Milčák
Recenzoval som dve Kvetkine knižky: Peťka, ja a osem medvedíkov a Nitka, Vankúšik a ich zvierací kamaráti.. Už len za tieto dva rodinné príbehy musíme autorke poďakovať za jej radostné a trpezlivé zoznamovanie sa detí so svetom. Autorka nikoho z ich blízkych nechráni ani pred ich detskou prostorekosťou (...keď sme sa mamine narodili, tatino sedel pri nej a držal ju za ruku...). Táto jej snaha nenútene rozširovať detské poznanie príbehmi svojich hravých a veselých knižiek, je náš nesplatiteľný dlh za dielo, ktoré bolo aj pre nás učebnicou. Vďaka, Kvetka.
Rudolf Dobiáš