Cena pre Zoru Jesenskú
V novembri tohto roku sa v Národnom dome v Martine udiala milá slávnosť. Udeľovali sa ceny a verejné uznania mesta za rok 2022, ktoré oceneným osobnostiam, žijúcim i nežijúcim, ako aj zástupcom partnerských miest z Českej republiky, Nemecka a Poľska slávnostne odovzdal martinský primátor Ján Danko. Dostalo sa mi veľkej pocty, že som sa na požiadanie martinského magistrátu pamätného podujatia zúčastnila, aby som prevzala cenu pre významnú slovenskú umeleckú prekladateľku Zoru Jesenskú (1909 – 1972). Tou cenou je čestné občianstvo mesta, udelené jej pri príležitosti 50. výročia úmrtia In memoriam. Oblúkom sa jej vrátilo občianstvo mesta, v ktorom sa narodila, žila, formovala sa prekladateľsky i literárne, ako isté zavŕšenie a zdôvodnenie celej životnej cesty. Vzácna Martinčanka sa zapísala do moderných kultúrnych dejín Slovenska, vyorala hlbokú brázdu na poli umeleckého prekladania. Jej názory na preklad ako umenie sú záväzným „desatoro“ hádam pre každého slovenského prekladateľa a jej občianske postoje, odvaha, nekompromisný zápas za pravdu, a to aj za mimoriadne zložitých okolností kultúrno-spoločenského diania, vzbudzujú podnes obdiv a úctu. Samotná cena predstavuje sklený artefakt, ktorý sa možno raz stane exponátom v múzeu umeleckého prekladu, ak by také na Slovensku vzniklo...
Pri akte prevzatia ceny som v krátkom príhovore k Martinčanom vyzdvihla ich krásnu a veľmi ľubozvučnú reč, ktorú som počúvala v uliciach Martina, keď som v prvých rokoch nového tisícročia chodila do Slovenskej národnej knižnice študovať vtedy ešte nespracovaný Jesenskej archív ku svojej monografii Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská. Pri tomto počúvaní mi boli ešte bližšie jej výroky o materčine, slovenskom jazyku, ktorý dostala do vienka z rodiny a ktorý bol pre ňu „až čosi ako mravná kategória“. Bola to láska k jazyku, rozmýšľanie nad ním, ktoré odráža jej publicistika i povestné stĺpčeky o „nelámaní jazyka“. Spájalo ju s Martinom po celý život. Myslím si, že tam kdesi, v tomto rozmýšľaní, sa skrýva aj Jesenskej najdôležitejšie posolstvo pre dnešok – o potrebe záchovnosti voči slovenčine, ktorá je stále aktuálna.
Eva Maliti Fraňová