Návšteva (neohlásená) u jubilujúceho básnika Miroslava Brücka
Ani myjavské kopanice neobišli letné horúčavy, a tak sa stalo, že pozdrav nášmu, tiež júlovému jubilantovi, básnikovi Miroslavovi Brückovi (narodil sa 9. júla 1964 v Skalici) píšem s malým omeškaním, no s trvalou spomienkou na roky, v ktorých som bol predsedom KNS a Mirko Brück bol na svojom tvorivom vrchole: vyšli mu básnické zbierky Podstata rieky (2012), Žmurknutie z večnosti (2013) a v roku 2017 zbierka Chýbajúce strany. Vyšla vo vydavateľstve Skalná ruža, takmer domovskom vydavateľstve našich klubových lyrikov/lyričiek Anny Ondrejkovej, Mily Haugovej, Dany Podrackej, Jána Gavuru, Igora Hochela, Erika Jakuba Grocha, Juraja Kuniaka či Mariána Milčáka. Práve v jeho zbierke chýbajúce strany si teraz s potešením listujem. „ Ilúzia nedotknuteľnosti/detské prsty na skle/ snežné sady cesty bez významu/ havran veriaci na štedrosť“. (December). Úľavné verše, Mirko.
Pôvodným povolaním je jubilant polygraf, čo iste súvisí s jeho rodnou Skalicou a známymi polygrafickými závodmi. Odborné učilište polygrafické ale absolvoval v Bratislave, od roku 1983 pracoval ako reprodukčný grafik, neskôr svoju profesiu vykonával v súkromnom sektore, ale Skalica, ako píše v doslove k jeho zbierke Chýbajúce strany Marián Andričík, “ sa mu stala nielen celoživotným domicilom , ale aj silným inšpiračným zdrojom jeho lyriky“, a zároveň pripomína, že akýmsi mentorom mladého básnika bol Pavol Bunčák, ktorý „nepochybne má podiel na Brückovom očarení avantgardnou poéziou, zvlášť surrealizmom. V zbierke Nočné ostrovy a iné záchrany preto Bunčákovi venoval i samostatnú báseň“. Doložím, že kým on mal možnosť stretávať sa s ním v jeho vinohradníckej „búde“, ja som P. Bunčáka, stále očareného nadrealizmom a básnickou avantgardou poznal ako pedagóga na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Stručne uvediem, že prvé básne Mirko Brück uverejňoval v literárne prílohe Nového slova, ktorú viedol básnik Vojtech Kondrót a jeho knižným debutom bola v roku 1989 zbierka básní Noc, tráva v pozadí. Od deväťdesiatych rokov publikuje zbierky Pokušenie veriť, už uvedené Nočné ostrovy a iné záchrany, Orientačná mapa na zimu, Hraničná cesta, Obchádzky, Podstata rieky a Chýbajúce strany. Predstavil sa aj ako prozaik novelou Žmurknutie z večnosti a románom Hotel Oáza. Nasledujú zbierky citované v úvode a zavŕšením (nateraz) Brückovej básnickej cesty je zbierka Neohlásené návštevy. Je to výber z jeho doterajšej tvorby, ktorý vyšiel v minulom roku vo Fraktále v edícii POIESIS s doslovom literárnej kritičky Ivany Hotovej. Kým Marián Andričík v doslove k Chýbajúcim stranám, nazvanom Keď človečina vonia, charakterizuje Brückovu poéziu ako cestu, na ktorej „počiatočný mladícky údiv a očarenie svetom vystriedala zavše príjemná, zavše trpká životná skúsenosť, poskytujúca dostatočný priestor autorovi na jeho racionálnu reflexiu, ako aj čitateľovi na jeho dotváranie vlastným životným príbehom“, Ivana Hotová uvádza, že Neohlásené návštevy, ktoré obsahujú výber z jeho siedmych básnických zbierok (podieľal sa na ňom aj autor), umožňujú lepšie vnímať postupné premeny autorovej poetiky v priebehu tridsiatich rokov. Bez tohto básnického rukopisu by bola celá slovenská poézia prelomu 20. a 21. storočia výrazne ochudobnená.
Nám zostáva len zablahoželať nášmu mladojubilantovi – šesťdesiatnikovi k pokračovaniu v jeho úspešnej básnickej púti modernou slovenskou literatúrou.
Anton Baláž
